פרק 30 📅 1894–1901 📍 Samokov 🌳 עץ משפחה

הסניורים שבת ורחמים אריה

📖 תרגום לעברית

768

מכאן ואילך מתחיל הפרק אודות שני האחים הסנ' שַׁבָּת ורחמים יוסף אריה משנת 5654 [1894] עד שנת 5660–5661 [1900–1901].

 

769     ביוגרפיה של הסנ' שַׁבָּת ורחמים יוסף אריה         1894

בשנת 5654 [1894] כבר ניחמו במידת מה על מות אביהם. אימם והילדים [אחיהם הצעירים] גרו בסמוקוב, ולמרות כל זאת הייתה להם חובה לדאוג להם תמיד – אם בזמנו של אביהם ואם כעת. סנ' רחמים כבר סיים את השירות בצבא, והמשיך לעבוד אצל סנ' ששון פנקס בעבודת עמילות המכס. גם סנ' שַׁבָּת היה מסודר בעבודה אצל סנ' תָגֶ'ר. הם מצאו שמוטב שיבואו לגור כולם במקום אחד ולא יחזיקו בשני בתים; וזאת בכך שיביאו את אימם עם הילדים לסופיה ויחיו כולם מתוך הוצאה משותפת אחת, וכן כדי שיוכלו גם הם להינשא.[1] לפיכך בא סנ' שַׁבָּת לסמוקוב, אסף את הרהיטים שיוכלו לשמשם בסופיה, ואת השאר מכר בסכום קטן מאוד. את הבית השכיר לסנ' בכור ניסים, כיוון שבהתחלה לא מצא קונה. ללא דיחוי אסף את אימו, את אחיותיו שמחה ו־וֶנטוּרָה ואת אחיו הקטן אברהם, ונסעו לסופיה. הם ארגנו בית חדש, בין אם במעט הרהיטים שהביאו מסמוקוב ובין אם במה שהוסיפו בתחילה – מה שניתן כדי לאפשר להם מגורים ראשוניים. והיו מרוצים מאוד מן הצעד הזה. שני האחים התייעצו זה עם זה באחווה גדולה, ועבדו בעסקים שהופקדו בידיהם במרץ רב. גם בבית היו שמחים ומאושרים. את ההוצאות שהוציאו למחייתם חילקו ביניהם בחלקים שווים. סנ' רחמים שהיה [עד אז] שכיר אצל סניור

770        ביוגרפיה של הסנ' שַׁבָּת ורחמים יוסף אריה               1894

ששון פנקס, באותה העת נעשו שותפים, וחלקו את הרווחים ביניהם חצי חצי. זה מאוד השתלם לו. גם לסנ' שַׁבָּת כבר הייתה משכורת נאה, ושניהם היו שבעי רצון עד מאוד.

בשנת 5655 [1895], כאשר הם כבר היו מסודרים בבית וגם עבודותיהם היו טובות למדי, סנ' רחמים ביקש להינשא. היות שאחיו לא היה נשוי,[2] שלח להודיע לו שהוא מבקש להינשא, ולמען כבודו מוטב שהוא [שַׁבָּת] יינשא קודם. סנ' שַׁבָּת דחה זאת מיום ליום כי לא חשב לעשות זאת בינתיים, וכך התארס סנ' רחמים בהסתר מאחיו, עם מָדָם מזל, בִּתו של גרשון ישעיה. כאשר נודע הדבר לסנ' שַׁבָּת, הוא ראה שעליו גם להתחתן. הוא נסע לבוּרגָס והתארס עם מָדָם פוֹרטוּנֶה, בִּתו של חָריבּי רפאל צֶמַח. השניים שמחו בכך מאוד, והיו מבקרים אצל ארוסותיהם, ובאותה השנה ערכו את החתונות – השניים נישאו באותו שבוע, וערכו לכל אחד מהם חתונה נפרדת. שתי הכלות טובות ויפות מאוד, והביאו עימן אָשוּגָר וקוֹנטָדוֹ נאים. הם חיים באושר רב וכך גם שתי המשפחות היו שבעות רצון. כולם גרים בבית אחד, ושתי הגיסות מסתדרות ביניהן, כמו עם כל בני הבית, הכי טוב שאפשר, מכיוון שהן

771          ביוגרפיה של הסנ' שַׁבָּת ורחמים יוסף אריה              1895

מאוד מכבדות, נבונות וגם חסכניות.

בשנה זו בני יוחנן התקבל לעבודה בבית המרקחת של סנ' גוסטב סֶלְטָן כמתלמד לעוזר רוקח. כדי שלא ישהה בבתי מלון, הם לקחו אותו לביתם והשגיחו עליו כאילו היה בנם. שם ישן, אכל, כיבסו מלבושיו וגם דאגו לו. הוא שהה בביתם במשך שישה שבועות ללא כל תשלום.

בשנת 5656 [1896] שני האחים המשיכו באותן העבודות כמו בשנה החולפת. שניהם היו מרוצים עד מאוד, במיוחד שסנ' תָגֶ'ר העלה את שכרו של סנ' שַׁבָּת לאלפיים פרנקים לשנה. גם העסק של סנ' רחמים הלך והתקדם מאוד, כך ששני האחים היו מרוצים. גם בבית חיו כולם באחווה, ובלילות באו אליהם השכנים ובילו יחדיו מאושרים תמיד.

בשנה הזו, כשהיו במצב כלכלי משופר, קנו בית בן שתי קומות בשדרות פרדיננד בסופיה במחיר של 12,000 פרנקים. הקומה הראשונה הושכרה לחדרי קבלת קהל [במקור priemni koi][3] במחיר של 1,200 פרנקים; אל הקומה השנייה, לאחר שיפוץ קטן, עברו הם לגור. היו שם מספיק חדרים למגורי כולם, כך שהיו מאוד

772          ביוגרפיה של הסנ' שַׁבָּת ורחמים יוסף אריה             1896

שמחים בקנייה הזו שהייתה זולה מאוד.

בשנה הזו נולד לסנ' רחמים בן, ומובן שגם על כך שמחו מאוד. כל קרוביהם ביקרו אותם, הם היו מאושרים וקראו לבן היילוד יוסף, ואימו היניקה אותו וגידלה אותו ואף דאגה לכל בני הבית.

סנ' אימם, כשראתה את בניה בטוב, הולכים ומתקדמים כל העת, לא שֹבְעה מלשמוח. היא הכינה להם תמיד את המאכלים שאהבו, בעיקר מאכלי בצק אותם היא יודעת [להכין] היטב, והם גם אוהבים כל כך. ככלל, כל משפחת אריה אוהבת מאכלי בצק עם גבינה הרבה יותר מאשר את כל המאכלים האחרים, מהמובחרים שניתן לחשוב עליהם. ובעיקר, בשר אינם אוהבים כל כך, דבר שהוא נדיר במשפחות אחרות.

בשנת 5657 [1897] הבית שהשכירו התפנה, וסנ' שַׁבָּת בא לסמוקוב כדי להשכירו או למכור אותו. הוא מצא שמוטב למוכרו. קנה אותו סנ' בְּכוֹרָצֶ'ה יוסף כהן תמורת מאה נפוליונים, והעבירו את הבית על שמו. מחצית הסכום הייתה שייכת לאימם, ותמורת סכום זה נתנו לה חלק בבית שהיה להם בסופיה. היא שמחה מאוד מכך

773         ביוגרפיה של הסנ' שַׁבָּת ורחמים יוסף אריה               1897

שיהיה גם לה חלק בו.

גם בבית הם הסתדרו, ואת ההוצאות חלקו ביניהם בחלקים שווים; בכל שבוע היה אחד מהם נושא בהוצאות, ובימי ראשון היו עושים חשבון ומשלמים זה לזה. באשר לביגוד, הם הוציאו כל אחד לעצמו. סנ' רחמים התלבש יפה יותר וכן גם אשתו, ולגבי צורכי הלבוש של אימם, אחיותיהם ואחיהם – הלבישו את כולם לפי כבודם, ולא החסירו מהם דבר. וכך גם [לגבי] אחיהם הקטן: כלכלוהו תמיד בכל צורכי בית הספר, וגם את ההוצאה הזו חילקו ביניהם בחלקים שווים. שני האחים היו תמיד מלוכדים, ולילות רבים כשסנ' שַׁבָּת איחר לבוא, כולם חיכו לו. כיוון שהיה שכיר, פעמים רבות אדונו החזיק אותו בעבודה עד חצי הלילה, וסנ' שַׁבָּת מצטער מאוד על כך שחיכו לו. לא שהיה לו איזה עסק דחוף או יוצא דופן, אלא שאדונו נשאר לבלות במקום כלשהו, והוא נאלץ להמתין לו.

בשנת 5658 [1898] סנ' רחמים, בנוסף על עבודתו בענייני המכס, פתח באותה הלִשכה גם עסק למכירת קפה בכמות של חצי קילו ומעלה, ובמחירים נוחים מאוד. הוא פרסם זאת בעיתונים רבים והצליח מאוד. בימים הראשונים מכר מעל

774           ביוגרפיה של הסנ' שַׁבָּת ורחמים יוסף אריה           1898

מאה קילו ביום, ובהמשך הלכה הכמות וגדלה בהתמדה, עד שהיו מוכרים תמיד עד חצות. סנ' פנקס היה עוסק בכך הרבה יותר, כדי שלא יוזנחו גם ענייני בית המכס, שגם הם היו רווחיים מאוד, ובדרך זו אף עשו 'שימושי כספים' נרחבים במסגרת פעילות בית המכס.

כפי שנאמר, סנ' שַׁבָּת נשאר עד מאוחר. כשראו אותו שהוא מצטער מאוד עצוב על כך שמחכים לו, וכן כדי שיהיה פנוי יותר, אמר לו סנ' רחמים שיעזוב את סנ' תָגֶ'ר ושיבוא [לעבוד] יחד איתו. ובאשר למשכורת שקיבל הוא מבטיח לו את אותה משכורת, והוא מקווה שאכן זה ישתלם לו הרבה יותר. ואם הוא [שַׁבָּת] יסכים, אזי הוא עצמו [רחמים] ייפרד מסנ' פנקס, שַׁבָּת יהיה הבוס ורחמים שותפו. זה קרה בלילה אחד בפסח, כאשר הוא נשאר בעבודה מאוחר. בראותו אותם מחכים לו, החלו דמעות לזלוג מעיניו, ותשובתו הייתה ש"עוד יבוא יום שבו נהיה שנינו אדונים". בתום השיחה ישבו לאכול, וניתן להבין איזו מין ארוחה הייתה להם. רוצה לומר שכאשר אדם הוא שכיר, הוא עלול להיתקל גם במצבים כאלה, אפילו כשהוא מועסק במִשרות הבכירות ביותר.[4]

בשנת 5659 [1899] סנ' שַׁבָּת ששקל לעזוב

775           ביוגרפיה של הסנ' שַׁבָּת ורחמים יוסף אריה           1899

את עבודתו אצל סנ' תָגֶ'ר, מצא לנכון לבקש ממנו שיגדיל את משכורתו, ומלבד זאת שייתן לו חלק ברווחי החנות. סנ' תָגֶ'ר לא יכול היה למצוא בקלות אדם מהימן כמוהו, שהיה גם בקיא ומעודכן בכל העניינים, והוא גם ניהל את התכתובת. לפיכך הגדיל את שכרו לאלפיים פרנקים לשנה, ומלבד זאת העניק לו את הזכות לקבל 10% מן הרווחים. הוא היה מרוצה מכך, המשיך בעבודתו, והם ערכו ביניהם הסכמים לתקופה בלתי מוגבלת. סנ' שַׁבָּת, שהיה תמיד דייקן בעבודתו, כעת – מכיוון שאמור להיות גם לו חלק ברווחים – השקיע מאמץ רב יותר. אם משום שהתעייף ואם משום שהדירה שבה גרו הייתה בקומה התחתונה של הבית, מתחת למפלס הרחוב, והייתה גם מעט לחה, תקף אותו כאב חזק בזרועו, עד כדי כך שלא יכול היה להזיזה. לפיכך לא יכול היה ללכת לעבודה, וסבל מכך ארבעה חודשים שבהם שכב במיטה. הם מצאו שזה קרה רק בגלל הבית, ולכן פינו את חדרי הקבלה ועברו לגור שם, ואת הקומה התחתונה שבה הם גרו השכירו בדמי שכירות נמוכים.[5] כתוצאה מכך בהמשך הוא הבריא והרגיש טוב, שב לעבודה והמשיך בה במרץ רב, כי זה היה גם למען הרווח שלו. אולם הדבר לא עלה בידו כפי שציפה.

סנ' רחמים המשיך גם בעבודה בבית המכס וגם בעסק של הקפה, ושני העסקים הלכו

776           ביוגרפיה של הסנ' שַׁבָּת ורחמים יוסף אריה           1899

והתקדמו מאוד. כפי שנהגו בשנים הקודמות, גם בשנה הזו הם חיו באחווה גדולה, וכיבדו מאוד איש את אחיו. גם הנשים בבית נהגו כך, ומעל הכול הן אהבו עד מאוד את חותנתן, כיבדו אותה, ובלעדיה לא עשו דבר.

בשנת 5660–5661 [1900–1901] סנ' שַׁבָּת נסע לאזורי הכפר, במטרה לקנות כמויות גדולות של עורות קטנים שבקנייתם עסקו עוד קודם. בו בזמן קנה גם כמות של ביצים ועופות ביתיים וכן עופות בר שצדו הציידים וגם עורות של ארנבים, שועלים וכיוצא באלה. הכול קנה בכמויות גדולות מאוד, כדי למוכרם בעיקר באירופה, אם בצרפת או באוסטריה. סנ' שַׁבָּת היה אחראי לכול, כיוון שסנ' תָגֶ'ר לא רצה עוד לעסוק רבות [בעבודה], אלא נתן דעתו רק להנאות ולבילוים. אם שנת העסקים הייתה עולה יפה, יכלו להרוויח סכומים גדולים מאוד, אלא שבזמן הזה קמו להם מתחרים רבים ש'שברו את השוק' גם בקנייה וגם במכירה, כך שכל המאמץ וההוצאות לא היו להם לתועלת של ממש. עם זאת, לסנ' שַׁבָּת לא היה מה להפסיד, כיוון שחלקו היה קטן יותר, והיו לו גם הכנסות אחרות.

777             ביוגרפיה של הסנ' שַׁבָּת ורחמים יוסף אריה           1900

סנ' רחמים המשיך בעסקי עמילות המכס וגם במכירות הקפה, ועסקיו אף הלכו והתקדמו. הוא גם שיחק בהגרלת הלוטו של העיר סופיה, ובשנה הזו קרה שהוא זכה בלוטו בסכום של אלף פרנקים. הייתה לו שאיפה עזה לטייל באירופה. באותם הימים הייתה התערוכה בפריז[6] ומחיר הנסיעה הוזל בחצי. צעירים רבים כמוהו מסופיה ומסמוקוב עמדו לנסוע, והוא חבר אליהם. הם יצאו כולם יחדיו, ועברו את המסע בשמחה רבה. גם הוא אהב זאת מאוד, ובשובו ירד בטריאסטה, קנה כמויות גדולות של קפה במחירים נוחים מאוד, והפיק מכך תועלת רבה ורווחים נאים. מלבד זאת הביא לכל המשפחה מתנות רבות, רהיטים וחפצים. אימו הייתה מאושרת מאוד בראותה את בניה טובים ושמחים, מעל הכול מכך שהאחים היו מאוחדים מאוד וכך גם הכלות. והם חיו באושר.

באותו אופן המשיכו שני האחים [בחייהם] גם בשנת 5661. סנ' שַׁבָּת היה תמיד בנסיעות, ואשתו הסנ' פוֹרטוּנֶה שעדיין לא ילדה הייתה מודאגת מאוד, והלכה כל העת אל המיילדות ואל הרופאים. ומכך הלכה ונחלשה, שכן נדמה היה לה שלא תלד כלל. בעלה אמר לה שזמנה עוד יגיע, ושאינה צריכה לדאוג ואף לא לכלות כוחותיה כי לא תרוויח מכך דבר. לעומתה סנ' שַׁבָּת שהיה רזה עד אז, באותה התקופה השמין והשתפר במצבו,

778             ביוגרפיה של הסנ' שַׁבָּת ורחמים יוסף אריה           1901

והיה תמיד שמח. ובאשר לסנ' רחמים, הוא המשיך גם בשנה הזו באותו אופן, והוסיף בחנות למכירות הקפה גם מעט מוצרי מכולת, וכעוזרו לקח אליו את אחיו הקטן אברהם תמורת שכר חודשי קטן.

הם נהגו להצטמצם מכל הבחינות, וחישבו היטב את הוצאותיהם, עד כדי כך שכאשר קנו נעליים או בגדים העריכו לכמה זמן ישמשו אותם. עם זאת, בזמן הזה הם הרחיבו את ההוצאה על המזון והלבוש עבורם ועבור נשותיהם, כיוון שכעת היה ביכולתם.

779

כפי שכבר כתבתי בסוף הפרקים האחרים, מי מבני משפחת אריה שמעוניין בכך, יכול להמשיך מכאן והלאה, כי חיבור זה הוא רק אודות החיים בסמוקוב וכל עוד אני צֵ'לֵבּי גרתי בסמוקוב. הוא יכול לעשות זאת כאן, בין אם ייקח לו העתק של הפרק שלו או שייקח את הפרקים הקודמים, או אף את הביוגרפיה כולה [וימשיך בכתיבה].

780

כאן מסתיימים הפרקים אודות סנ' בְּכוֹרָצֶ'ה יוסף אליהו אריה ואודות בניו הסנ' שַׁבָּת ורחמים, עד לשנת 5660–5661 [1900–1901].

 

📜 שעתוק בלאדינו

768

De aki i en delantre si enpesa la partida de los 2 ermanos S-res Chabad i Rabamim Josef Arie de el anio 5654, fin a el anio de 5660-61.

769  Biografia de S-res Chabad i Rahamim Josef Arie. 1894

En el anio de 5654, ke fin a un grado ja si konortaron de la moerte de sus padre, i ke sus madre kon las krijaturas ke estuvieron en Samokov, i aun kon todo ke ejos ja tuvieron el kargo de siempre kudijarlos, seja en el tiempo de sus padre komo tambien i agora, i S-r. Rahamim ke ja salio de soldado i ke el de mismo kontinuava ande S-r. Sason Pinkas, en el etcho de la komision i S-r. Chabad tambien, ke ja estuvo resentado ande S-r. Tatcher, foe ke lo toparon de mijor de vinirsen todos en un kavo i non detener 2 kasas, kon traersen a sus madre i krijaturas a Sofia i bivir todos kon un gaste i tambien para i ejos kasarsen, sovre este S-r. Chabad, se vino a Samokov, i rekojo los mobilija ke li podija sirvir para Sofia i lo restan lo vendio, en Samokov, ke era una suma mui tchika, i la kasa la alkilo a S-r. Behor Nisim, porke de el presipio non la topo a venderla, i sin tadrar rekojo tambien i a su madre i sus ermanas Simha i Ventura, i su ermano el mas tchiko Avraam, i se foeron a Sofia ke resentaron kasa moeva, seja de la poka mobilija ke si jevaron de Samokov seja ke ejos tambien por el presipio adjustaron lo posible para ejos poder bivir por los presipios, i mui kontentes, ejos estuvieron, de esta etcha, ejos los 2 ermanos mui aunados, se akonsejavan de los unos a los otros, i kon grande foersa ejos lavoravan en sus etchos konfijados i en kasa eran alegres i kontentese, i kon el gaste ke ejos gastavan para sus mantinimiento lo asijan kontra metad, S-r. Rahamim, ke era empeigado ande S-r.

770  Biografia de S-res Chabad i Rahamim Josef Arie. 1894

Sason Pinkas en este tiempo ejos se isieron haverim, a kontra metad las ganansias, ke esto li foe mui konvenivle, i S-r. Chabad ke ja estava kon boena paga, eran todos los 2 mui kontentes,

En el anio de 5655, ke ejos ja estuvieron resentados seja en la kasa komo tambien i de sus etchos bastante boenos, i S-r. Rahamim ke si kijo kasarse i siendo ke su ermano non estava kasado foe ke li mando a disir por ke el si keri kasar, i por aserli onor iva a aser boeno ke si kasara, ke de esto S-r. Chabad ke lo foe etchando en dijas i ke non estava pensando para aserlo por oras esto i S-r. Rahamim, lo iso ke si esposo ala sikreta, de su ermano, kon M. Masal la IJA de S-r. Gerchon Jechaja, koando se supo S-r. Chabad vino en apreto, i li kalio ke i el tambien si esposara, i se foe a Burgas, i se esposo kon M. Furtone La IJA de Hr. Rafael Semah i de esto si gustaron muntcho i ejos todos los 2 se vijitavan ande sus esposas, i en este mismo anio tambien ejos isieron las bodas ke si kasaron todos los 2 en una i misma semana kon ke isieron para kada uno bodas aparte, i todas las 2 novijas ke ja son boenas i mui ermosas i ke trucheron achugares i boenos kontados biven mui kontentes i se topan de todas las 2 partes tambien kontentes, ejos biven todos en una kasa i se pasan seja las konijadas komo tambien i toda i toda la djente de sus kasa, lo mijor ke poede ser, por ke ejas

771  Biografia de S-res Chabad i Rahamim Josef Arie. 1894

ja son mui respektiosas, i meujudas, i tambien mui ikonomiosas,

En este anio ke mi IJO Jean si empeigo en la apteka de S-r. Gustav Selten komo elevo para pomochtnik aptekar, i por ke non estuviera por los hoteles, foe ke si lo jevaran ejos a sus kasa i lo meravan propio komo a sus IJOS, ke era ke durmija i se mantenija i lo lavavan i tambien lo kudijavan, i estuvo 6 semanas todo en sus kasa, sin dinguna paga,

En el anio de 5656, ejos todos los 2 ermanos, ke kontinuavan en sus mismos lavoros de el anio pasado, seja el uno komo tambien i el otro eran mui bien kontentes, sovre todo ke a S-r Chabad li pujo S-r. Tatcher, la paga sovre a 2000 fr. a el anio, i S-r. Rahamim ke ja li estava endole su etcho mui avante ansi ke todos los 2 eran mas de kontentes, de mismo i en kasa ke eran todos mui aunados ke en las notches lis vinijan los visinos i pasavan, siempre kontentes,

en este anio ejos ke ja estuvieron en mas mijor posision si merkaron una kasa de 2 etajes, en el Bulivard Ferdinand, en Sofia, por el presio de 12000 fr. ke en el primer etage estava alkilado a el priemni pokoi[7], por 1200 fr. i en el sigundo etage kon una tchika reparasion ke ejos li isieron si pasaron ejos, ke ja avija bastante de kamaretas por todos ejos bivir, i ansi ke foeron mui

772  Biografia de S-res Chabad i Rahamim Josef Arie. 1896

gustosos, de esta merkida, porke foe mui barata,

En este anio tambien li nasio a S-r. Rahamim un IJO ke non keri ditcho ke i de esto tambien si alegraron mas muntcho, i todos sus parientes, los vijitaron i se kontentaron i lo jamaron Josef, ke sus madre lo krio i lo aletcho i kudijado de toda la djente de la kasa,

Sus S-ra Madre, de ver a sus IJOS boenos, i ke ja estavan siempre adelantando non si artava de la alegrija ke eja la tenija i siempre lis asija las komidas ke a ejos lis plasija ke lo mas en las kosas de masa ke esto lo konose boeno i a ejos ke lis plasa tanto, es en general a toda la Familia Arie lis plase mas muntcho las komidas de masa i ke seigan de keso mas muntcho de todas las otras de las mijores ke si poeden pensar, sovre todo a la karne non son tanto amorosos, i esto es ralo en otras familijas,

En el anio de 5657, kon la kasa ke ejos la avijan alkelado, foe en este anio ke resto vasija, i S-r. Chabad vino a Samokov, seja por alkelarla or Venderla, i el topo mas mijor de venderla ke la merko S-r. Behoratche Josef Koen por 100 napoliones, i se la paso a su nombre, i el enporto ke era la metad, de sus madre, lo isieron ke li dieron de parte por esta suma en la kasa ke ejos la tenijan en Sofia, i eja de esto ja foe mui bien kontentada, ke ja

773  Biografia de S-res Chabad i Rahamim Josef Arie. 1897

iva a tener i eja una parte,

En kasa ejos era de mismo ke si pasavan kon ke gastavan kontra metad, i esto lo asijan el gaste a una semana a kada uno i en los dijas de alhad si meravan konto i se pagavan i koanto a sus vistimientas eran kada uno por si ke si gastavan i S-r, Rahamim vistija mas mijor seja el komo tambien i su mujer, i por el menester de sus madre i sus ermanas i ermano era ke tambien las vistijan a todos a sus onor sin ke nada lis mankara, i de mismo por sus ermano el tchiko, i tambien lo sostenijan por todo el menester de la Echkola, i este tambien si lo espartijan kontra metad, ejos los 2 ermanos siempre foeron aunados, i muntchas notches ke S-r. Chabad restava mas tadre para venir era ke todos lo esperavan i esto komo empeigado su amo lo detinija muntchas veses fin a la medija notche, ke de este si sikilijava muntcho S-r, Chabad, de loke lo esperavan lo koal ke non era ke avija algunos etchos lokos, otro ke su amo ke restava pasando la ora en algun lugar i el kalia ke lo esperara,

 En el anio de 5658, S-r. Rahamim aparte de su etcho de la komision ke tenijan lo iso ke avrio tambien en la misma kanselarija por vender kahve de medio kilo para ariva, i este kon unos presios mui konvenivles, i esto lo iso poblikar en muntchas gasetas ke reucho mui bien i en los primiros dijas el vendija ariva

774  Biografia de S-res Chabad i Rahamim Josef Arie. 1898

de 100 kilos en kada dija ke esto mas tadre siempre si li foe pujando la kantedad, i ansi era ke estavan fin a la medija notche siempre vindiendo ke de esto si okupava mas muntcho S-r. Pinkas arason de non dechar i el etcho de el komertcho porke i esto lis era mui ganansioso, i kon esto tambien asijan grandes prevalimientos por el etcho de el komertcho,

Sigun ditcho ke S-r. Chabad restava mui tadre i ke lo vijan ke el si sikilijava por esto ke lo esperavan, i para ke estuviera mas libero, li dicho S-r. Rahamim, ke si saliera de ande S-r Tatcher, i ke si li viniera kon el djuntos i por koanto a la paga ke resivija ke ja si la tenija de asigurarsela, i ke ondeja ke ja iva a tener muntcho mas mijor konto i se es ke atchetava el si iva espartir de S-r. Pinkas, i ke foera Chabad el Tchorbadji[8] i Rahamim komo un haver, ke esto foe en una notche de Pesah ke kedo ansi tadre i li enpesaron a kaer las lagrimas de ver ke lo estavan esperando,i la repoesta foe ke ja verna un dija ande lo seremos todos los 2 amos, esto lo pasaron i se asentaron a komer, i ja si kere entendido komo de mesa la tuvieron, kijendo disir ke si enkontran i este modo de enkontros el ser empeigado, mismo ke seja de los postas los mas altas,

En el anio de 5659, S-r. Chabad ke si kirija salir

775  Biografia de S-res Chabad i Rahamim Josef Arie. 1899

de ande S-r. Tatcher, li paresio de mijor de demandarle porke li pujara la paga i aparte ke li diera tambien i una parte de las ganansias ke podijan aver en el magasen i S-r. Tatcher ke non podia topar de pechin ansi persona de konfiensa i ke ja estava de todos los etchos mui bien al koriente, ansi de mismo era ke el li jevava i la korespondensija, i foe ke li pujo a 2000 fr. su paga a el anio i aparte li djo tambien i el deretcho de tener i el un 10 % de las ganansias, i kon esto foe ke si kontento, i se estuvo de moevo, i se isieron kontratos, por tiempo sin fiksar, i S-r, Chabad ke ja era siempre akurat para el etcho i agora ke el ja iva a tener i parte foe ke si djo mas muntcho a la pena i seja de esto ke si kansava or seja ke en la kasa ke moravan ke era en el etage de abacho ke es abacho de el nivo de las plasas, i ke era tambien i algo nemli, foe ke li vino una dolor foerte en el braso fin a el grado de non poder menejarlo i ansi era ke non podija ir a el lavoro, i de esto sufrio 4 meses ke estuvo etchado en la kama, i esto lo toparon ke serija solo de la kasa ke sovre esto lo ketaron a el priemni pokoi i se pasaron ejos i el etage de abacho ande ejos moravan lo dieron a kira kon una tchika kira, i kon esto mas tadre estuvo mui sano i boeno, i se foe a el etcho ke esto lo kontinuava mui foertemente, lo todo tambien i por su provetcho ma non foe tanta favoravle sigun de loke lo esperava,

S-r. Rahamim, era de mismo kontinuando seja el etcho de el komertcho komo tambien i en los kahves i li ivan todos los 2

776  Biografia de S-res Chabad i Rahamim Josef Arie. 1899

mui adelantre, Ejos sigun ke si kamenavan de los otros anio foe tambien i en este anio ke siempre foeron mui aunados i se respektan muntcho de el uno a el otro ansi de mismo i en kasa los mujeres ke lo asen de mismo, sovre todo ke la aman mui muntcho a sus esfoegra i la respektan ke sin eja non asen nada,

En el anio de 5660-61, S-r. Chabat partio por la provinsija kon la entision de merkar partidas mas grandes de koeros tchikos ke esto ja los merkavan i de mas antes, i en mismo tiempo el merko tambien i partida ke goevos i aves seja de kasa komo tambien i de los kampos, ke las kasan los kasadores, i ansi modos de koeros de tauchan i telkis i otros lo todo a sumas mui grandes, ke lo todo por mandarlo en la Europa, seja a la Fransija seja a la Austria i para lo todo era ke S-r. Chabad iva a responder, porke S-r. Tatcher, mas non kijo okuparse muntcho i era ke si merava solo su keéf, i pasatiempos, ke kon esto si es ke lis afetava la anijada podijan a sumas mui grandes ganar ma uvieron en este tiempo muntchos konkorentes, ke rompijan muntcho la plasa seja en el merkar komo tambien i en el vender, i ansi foe ke para la pena i los desbolsos ke los tuvieron foe ke non lis foe del en todo provetchosos, ma para S-r. Chabad non tuvo loke pedrer aun kon todo ke li foe mas poko la suja parte, ke el ja tenija i algunas otros entradas,

777  Biografia de S-res Chabad i Rahamim Josef Arie. 1900

I S-r. Rahamim aparte de loke el ja kontinuava, en el etcho de la komision i en la vendita de los kahaves, i su etcho ke la li iva mui adelantre, foe ke el djugava tambien i en la lotarija de la Sivdad de Sofia, i en este anio li afito ke gano de esta lotarija 1000 fr. i el ke tenija tanto desejo de viajar por la Evropa i en este tiempo tambien ke era la Exposision en paris i el vijaje ke kostava a el medio presio, i seja de Sofia komo tambien i de Samokov ke ja avijan i otros ansi mansevos ke si ivan a irsen lo iso ke si adjunto kon ejos i partieron todos djuntos, i lo isieron el vijaje mui kontentes, i li plasio mui muntcho, i a la boelta li si abacho a Triesta, I merko partidas mas grandes de kahves, kon unos presios mui konvenivles, i de esto tambien tuvo muntcho, provetcho, i profito, i aparte el trucho para toda su familia muntchos presentes, i mobilia, su madre era mui gustosa de verlos a sus IJOS boenos i gustosos, sovre todo de esto ke los ermanos eran mui aunados, ansi de mismo i sus noeras, i ke biven kontentes,

I en el anio de 5661 eran de mismo todos los 2 ermanos i S-r. Chabad ke siempre estava viajando, su mujer la S-ra Furtune ke ainda non avija parido eja era mui sikilijada i siempre iva endo seja por las komadres komo tambien i por los medikos, i de esto eja se iva aflakando, ke todo li paresija ke non iva a parir, i su marido ke li disija ke ja va a vinir su tiempo i ke non devija de sikilijarse ni menos aflakarse, porke non ganava nada, ma S-r. Chabad ke era flako en este tiempo el se iva boeno engodrando i adovandose

778  Biografia de S-res Chabad i Rahamim Josef Arie. 1901

i siempre iva alegre, i koanto a S-r. Rahamim tambien era i en este anio lo mismo solo ke en la butika ke vendija los kahaves el adjunto tambien i algo de los artikolos de bakalie, i por ajudador para esto si lo tomo a su ermano el tchiko Avraam, kon una tchika paga ke li pagava por mesada,

Ejos ke asijan la ikonomija en todos los puntos ke era lo todo kon muntcho konto fin a el grado, ke si mismo kalsado or otros vistidos koando si merkavan era ke asijan konto para koanto tiempo lis va a poder sirvir, lo koal ke en este tiempo ejos foe ke si antcharon seja en el mantinimiento komo tambien i en el vistir seja por ejos komo tambien i para sus mujeres, porke ja lo podijan,

779

Sigun ke ja lo tengo eskrito en la fin de las otras partidas, por el enteresante, i siendo de la Familia Arie, ke poeden kontinuar i adelantre ke esto eskrito es solo por la vida de Samokov, fin a el tiempo ke jo Tchilibi estuve en Samokov, es ke i aki tambien lo poeden aserlo esto seja ke si tomara kopia de sus partida or seja de las de mas antes, i de mismo i de la Biografia generala,

780

Asta aki si eskapan las partidas de

S-r. Behoratche Josef EliJau Arie, i de

sus IJOS S-res Chabad I Rahamin,

fin a el anio de 5660-61.

📌 הערות שוליים

  1. [1] פסקה זו מובנת על רקע הנורמות החברתיות של התקופה: שני אחים רווקים הגרים לבדם, ללא אימם האלמנה, עלולים היו להיתפס כמי שאינם עומדים במסגרת המשפחתית הראויה לנישואין. כינוס האם והאחים הצעירים תחת קורת גג אחת משיב את הסדר המקובל – משק בית משפחתי מלא, שבו האם משמשת עקרת הבית והדמות המנהלת, ומכינה את הקרקע לקליטת הכלות העתידיות.
  2. [2] בשנה זו 1895 רחמים היה בן 30 ושבת בן 31
  3. [3] לפי אשכנזי מדובר בחדרי קבלה למרפאה, לפי לילי אברהמי מדובר בחדרי המתנה
  4. [4] משפט זה נכתב במסגרת השקפת עולמו של המחבר אותה הוא מביע במקומות רבים בכרוניקה כי מן הראוי לו לאדם להיות עצמאי, ולא שכיר הנתון לשרירות לב אדונו.
  5. [5] האמור כאן לגבי המעבר מהמפלס התחתון לעליון סותר את האמור בעמוד 771 שלפיו הם גרו קודם במפלס העליון. נראה כי יש להכיל גם כאן את הכלל של: 'אין מוקדם ומאוחר'
  6. [6] התערוכה העולמית של פריז, 15 באפריל – 12 בנובמבר 1900.
  7. [7] priemni pokoi, מבולגרית приемни покои חדרי קבלה, לפי לילי אברהמי, חדרי המתנה
  8. [8] Tchorbadji, המושג שבמקורו היה במשמעות מפקד יחידת יניצ'רים, ובהמשך שימש כתואר שניתן לאזרחים לא מוסלמים שחלקו מרק לעניים, משמשת בכרוניקה בד"כ ככינוי כללי לנכבדים הנוצריים, בעיקר סוחרים עשירים, כאן היא משמשת כשם נרדף לאדון, בוס.