פרק 10 📅 1846–1847 📍 Samokov 🌳 עץ משפחה

חכם רפאל ובנו חכם אברמצ'ה

📖 תרגום לעברית

322 ביוגרפיה של חכם רפאל א' אריה ובנו חכם אַברָמָצֶ'ה    1845

לא פתחו להם את הדלת מספיק מהר, הם מתחילים לזעוף ואומרים לו: "לא יכולת לחכות, כאילו שאתה כבר מת לישון?" כשכך הם מתנהגים, אילו היה [האב] עצבני במשהו, היה לוקח את זה קשה, ובפתיחת הדלת לנוכח התנהגות כזו היה נותן דחיפה הגונה לבן ולאשתו. היה משאיר אותם בחוץ וסוגר שוב את הדלת, כך שהם יצטרכו ללכת בחזרה אל המקום שבו היו. אולם לא כל אחד יכול לעשות דבר כזה.

בשנת 5606 [1846] נולד לחכם רפאל בן מבּוּ' מזלוּצָ'ה וקראו לו משה, ובאותה השנה נולדה לבנו אַברָמָצֶ'ה בת וקראו לה שרה. את שתי הלידות הללו, חגגו כל אחת כפי שראוי לה. מובן מאליו שעם היולדת הצעירה נהגו בהידור רב יותר. למרות שכידוע לנו חכם רפאל היה מטבעו תמיד שמח מאוד בהזדמנויות כאלה, הוא לא היה כמקודם כי היה מדוכא מאוד מהמחלה שממנה סבל. אולם בנו החליף אותו כי גם הוא, כמו אביו, היה [איש] שמח. אלא שחכם אַברָמָצֶ'ה גמגם מעט כאשר דיבר, וזה היה לו מראשית דיבורו. גופו של חכם אַברָמָצֶ'ה היה גבוה, לא שמן וזקוף. שערו היה בלונדיני; זקנו קצוץ וצהבהב, והוא היה נקי מאוד. בראשיתו לבש שלוואר מאריג ופֶרמֵלָה, גם היא מאריג, ומעליה ג'וּבֶּה לקיץ ולחורף קיוּרדי. מאוחר יותר לבש מכנסיים וג'וּבֶּה או קיורדי.

323    ביוגרפיה של חכם רפאל א' אריה ובנו חכם אַברָמָצֶ'ה     1846

הפֵז שחבש על ראשו היה עטוף בהתחלה בצעיף שחור, מאוחר יותר הסיר את הצעיף וחבש רק פֵז עם גדיל קצר, ולקראת הסוף גזז מעט את זקנו. הוא היה רוכב מיומן על סוס, וכאשר רכב לבש מכנסי כפר רחבים כמו הטורקים והיה חמוש בכלי נשקו – אקדחים טובים ורובים. הוא ידע לצוד ציפורים וציִד אחר והיו לו גם כלֵי נשק לציד, ומלבד זאת היו לו גם רשתות כדי לדוג. הוא הצטרף אל ציידים טורקים אחרים, וביחד הם יצאו לציד וזה לא עלה לו מאומה. הוא עשה זאת לשם ההנאה בלבד כשהיה פנוי, ובאותו הזמן הם היו שרים ושמחים ונהנו מהנאות העולם הזה.

בשנה זו חיתן צֵ'לֵבּי יהודה את בִּתו בּוּ' רֵיינוּ.[1] חכם רפאל וכל המשפחה שהו בבית הכלה, שרים ושמחים ימים שלמים. והם [בני המשפחה המלווים] לקחו עימם גם את חכם רפאל לסופיה לחתונה, מכיוון שהכיר את כל מנהגי החתונות. הוא ניהל את כל שדרוש [בטקסי החתונה] ושמעו בקולו.

בחזרה לעסקיו: חכם רפאל לא יכול היה עוד ללכת לחנות, בראש ובראשונה כיוון שכפי שידוע לא סיים לשלם [את חובו]. הנושים היו באים לדרוש את החוב ולא היה ביכולתו להיענות להם, ולכן הלך אצל אחייניו. וכאשר הייתה איזו עבודה קלה שלחוהו כדי שיעסיק עצמו, שהרי ממילא שילמו בכל יום חמישי את צורכי פרנסתו כדי שלא יסבול מדבר. אולם חכם רפאל באותה השנה

324   ביוגרפיה של חכם רפאל א' אריה ובנו חכם אַברָמָצֶ'ה      1846

לא היה כל כך שמח כבעבר, וכל הליכתו הייתה מתוך כפייה בלבד. בנו חכם אַברָמָצֶ'ה עבד בחנות, אבל המכירות היו חלשות מאוד, כך שהיה גם הוא מאוד מיואש לנוכח עסקיו [הגרועים]; עד שיום אחד אמר לאביו שהוא כבר לא רוצה עוד ללכת לחנות, אלא לחפש עסק אחר. ועל כך אמר לו (אביו): "עשה כרצונך, אני הרי לא יכול לעשות זאת [לעבוד], ולא נותרו לי עוד חיים. אם הייתה לי האפשרות הייתי הולך לירושלים. הייתה זו טעות גדולה שהתחתנתי. אם הייתי לבד, הייתי כבר הולך אפילו בידיים ריקות. כעת לא נותר לי אלא להמשיך בחיי, עד שאולי ישתנה מזלך וישובו אליך עסקים טובים יותר". השניים בכו וחכם אַברָמָצֶ'ה המשיך [בעבודתו] בחנות.

בבית החיים עברו עליהם כמו בשנים הקודמות. הם לא סיפרו מה המצב בבית, אבל הצמצום היה גדול. הם דאגו לבית ולילדים, ותמיד הלכו לבקר אצל קרוביהם ללא שום שינוי. הם היו ביחסים טובים עם כל המשפחה, וגם בבית הסתדרו ביניהם היטב.

בשנת 5607 [1847] נולד לחכם אַברָמָצֶ'ה בן, והייתה שמחה גדולה. גם בלידה הזו נהגו כנהוג אצל כל יולדת. בני המשפחה שלחו הרבה דברי מתיקה ומתנות, העיר כולה באה לבקרה, וכל בני המשפחה היו לצידה וליוו אותה תמיד. בשבת

325    ביוגרפיה של חכם רפאל א' אריה ובנו חכם אַברָמָצֶ'ה    1847

וביום ברית המילה עשו את הכול כפי שראוי, ולבן קראו רפאל על שם סבו. זהו סנ' רפאל שנסע ליפו עם כל משפחתו ונעשה חקלאי, כפי שעוד נקרא בהמשך על אודות הסיבה לנסיעתו וכיצד השיג את מטרתו אף שסבל רבות.

הסנ' חכם רפאל, אף שהמשיך כמו בשנים הקודמות, הלך ונחלש מִדֵי יום. שוב התחדשה מחלתו, והוא החל לסבול מכאבים חזקים עד שהגיע לכך שנותר ספון במיטתו. המשפחה כולה נעצבה עד מאוד, וביום 12 בסיוון של אותה השנה הוא נפטר. היה זה יגון גדול לכל המשפחה, וכולם התאבלו עליו ימים רבים. מותו היה אבֵדה גדולה לעיר כולה, והצער היה גדול ביותר. וכך קרה שכל ארבעת האחים מתו בדמי ימיהם, כל הארבעה מתו בפרק זמן של 18 שנים. כפי שכבר כתבתי עוד קודם, את הלוויה נהגו לערוך ביום הפטירה עצמו, וכך עשו גם כאן. סגרו את השוק כולו כדי ללוותו; בראש הלכו החכמים והחזנים שרים קינות, ואת הארון נשאו ארבעה אנשים בידיהם, ואחריו בנו ואשתו ובנותיו. הם שמרו את השבעה על פי המנהג. כל יום באו להתפלל החכמים, וכל העיר ביקרה אצל האבלים. ביום ובערב הגיעו כל קרוביהם עם האוכל שהוכן אצל אחייניו עבור הבית כולו, כיוון שבבית אבלים לא פותחים מטבח. כך [על חשבון האחיינים] גם היו כל ההוצאות

326   ביוגרפיה של חכם רפאל א' אריה ובנו חכם אַברָמָצֶ'ה      1847

שהיו לצורכי הקבורה כמו גם לצורכי הכלכלה, שאותן הוציאו במשך החודש כולו ושהסתכמו ב־800 גרושים. ואחר כך שב חכם אַברָמָצֶ'ה לחנות כפי שהיה מקודם, והתמיד בעבודתו. ובאשר לבּוּ' מזלוּצָ'ה שנותרה אלמנה ביחד עם שני ילדיה, היא נשארה באותה השנה בבית בעלה [המנוח], תחת טיפולו של חכם אַברָמָצֶ'ה. ואת מה שחסר לו לצורכי כלכלתם נתנו לו אחייניו במשך השנה כולה. חכם אַברָמָצֶ'ה היה נואש מאוד, ומכך נגרמה עוגמת נפש לכל קרוביו. והם אף פעם לא השאירו אותו לבדו, ותמיד תמכו בו.

כאן נחתמת הביוגרפיה של חכם רפאל, על 16 השנים שבהן עבד [כלכלית] לבדו, עד יום פטירתו.

327                                          חיים משביעי רצון

נראה שאת החיים שחי חכם רפאל יש לשבח, את רובם באמת חי בשמחה. הוא מצא את הדרך לבלות את חייו אך ורק בשירה כי זו הייתה הנאתו, ואיתה גם זכה לכל הכיבודים והמנעמים בעולם הזה. עד היום הזה מדברים במעלותיו של חכם רפאל, שהיה אדם מאוד עליז. והמעט ששרים היום הוא ברובו מהזמן שלו, וכאשר בני משפחתנו שרים – אלו [השירים] שלמדנו מחכם רפאל ומצאצאיו.  

328

מכאן ואילך מתחילה הביוגרפיה של חכם אַברָמָצֶ'ה, בנו היחיד[2] של חכם רפאל א. אריה עד יום מותו.

📜 שעתוק בלאדינו

322           Biografia, de H. Refael A. Arie i su IJO H. Avramatche,          1845

non lis avran la poerta ja enpesan kon ravias, en diziendoles, no podijach, esperar? komo ke ja estach noertos [moertos] por durmir, ke de ansi komportos ja uvo ke era algo nervozo, i ke li vino pezgado lo izo ke kon avrir la poerta i visto a ansi komporto, foe ke lis djo a un boen rempochon a el IJO I a su MUJER, i los keto afoera, i si sero de moevo la poerta, i ejos kalio ke si foeran torna al logar ke ejos estavan, ma esto kada uno non lo poede azer,.

En el anjo de 5606, a H. Rafael li nasio un IJO de la Bu. Mazalutcha, ke lo jamaron MOCHE, i tambien en este anjo li nasio i a su IJO H. Avramatche, i la jamaron Sara, en todas las 2 paridas, lo izieron a kada una sigun de loke lo meresia, ke ja si entiende de sujo ke kon la parida manseva lo izieron kon mas muntcho saltanat, aun kon todo ke la natura de H. Refael sigun ke ja lo savan ke foe siempre mui alegre en esta okasion non foe komo mas antes, ke lo abatio muntcho lo poko de malato ke estuvo, ma ja lo remplaso su IJO porke i el tambien era komo el Padre, alegre, solo ke H. Avramatche gaguejava un poko koando iva avlar, i esto era por el presipio ke enpesava avlar, el poerpo de H. Avramatche era alto i non godro era mui deretcho, era blondo, su barva kurta, i amaria, era mui limpio, i su vistido era al presipio de un chalvar de panio, i una fermela, tambien de panio, i ensima un djube, por el enverano i de un kiordi por el envierno, i mas tadre se vistia de pantalon i djube or kiordi

323           Biografia, de H. Refael A. Arie i su IJO H. Avramatche,      1846

i en su fes ke jevava en la kavesa si atava kon un chami preto al presipio i denpoes si keto i el chami i era solo kon la fes, i de un peskiul kurto, i a los kavos si kirkijava un poko la barva, el era, mui boen suvidor de a kavajo, para koando kavajava, si vistia de potures komo los turkos, i si armava kon su silah, i de boenos plomos i flintas, ke savia kasar pacharos, i otras kasas, i ke tenia tambien i las armas para kasar, i aparte tenia tambien i las redes, para pechkar, el si adjuntava, kon otros ansi kasadores turkos, i se ivan a la kasa, ke non li kostava dingun gaste, i esto lo azia solo por plazer, koando non tenia koalo azer, i en mismo tiempo kantavan i se alegravan i se kontentavan de los plazeres de este mundo,

En este anio ke la kazo Tchelebi Jeuda a su IJA la Bu. Riynu, eran seja H. Refael komo tambien toda la famia en la kaza de la Novia, dias i notches enteras kantando, i alegrandosen, i se lo jevaron tambien i a H. Refael a Sofia a la Boda, porke era el ke savia todos los uzos de las bodas, i el era ke komandava por todo el menester, i a el lo sintian,

Reviniendo a sus negosios, era el H. Refael ke non pudo ir mas tanto a la sus butika, prima era ke ja saven ke non avia eskapado de pagar i le ivan viniendo sus kreditores, a reklamar sus averes i el ke non estovo podiendo responder, era ke si iva ande sus sovrinos ke koando avia algun etcho leviano lo mandavan para ke si enbevisiera ke la paga ja tenia ke li davan en kada djueves, el menester de su mantinimiento, sin ke sufriera por nada, ma H. Rafael en este anio

324        Biografia, de H. Refael A. Arie i su IJO. H. Avramatche,        1846

tambien non era tanto alegre komo mas antes, lo todo era por foersa loke kamenava, i su IJO H. Avramatche, era en la butika, ma eran sus venditas mui tchikas, ke i el tambien era mui deskorajado, de ver sus etchos, fin ke un dija li dicho a su padre, ke ja non keria mas ir a la butika, i ke si kere merar otro negosio, ke sovre esto li dicho azelo komo keres, na ke jo non esto pudiendo azerlo i mas para mi vida non mi kedo, si tenia el molde ju [jo] me iva a Jeruchalaim, ke foe mui grande jero ke mi kazi, ke si es ke estava solo, mizmo kon manos vazias ja mi iva, ma agora, es solo de ir pasando fin ke poedo ser ti se trokara al mazal i tornas etchos mas mijor, todos los dos joraron, i H. Avramatche kontinuo la butika,

en kaza, sus pasar era igoal a los otros anios, i non si azian saver en kaza, de sus puzisiones, ma la ikonomia era muntcha, ejas kudiavan la kaza i sus kriaturas, i se vijitavan siempre entre los parientes sin dinguna deferensia, i se pasavan kon toda la familia boenas, i ejas de mizmo si pasavan en kaza tambien boenas

En el anio de 5607, li nasio a H. Avramatche un IJO, ke foe alegria grande, i kon esta parida tambien izieron todos los uzos ke las azian en todas las otras paridas, i li mandaron toda la familia muntchas dulsuras i presentes, i la sivdad entera la vijitaron i toda la familia, siempre la akompaniaron i en el Chabad i en el

325        Biografia de H. Refael A. Arie i su IJO H. Avramatche,         1847

dia de el Birkad mila lo izieron de todo tchusto [djusto], i al IJO lo jamaron REFAEL, al nombre de su PAPU, es este el S-r. Refael ke si foe a JAFA, kon toda su Familia, i se izo agrekoltor, sigun ke ja van a meldar adelantre, por koala razon si foe i de koala manera lo alkanso su buto, mizmo ke sufrio muntcho,

El S-r. de H. Refael, mizmo ke kontinuava sigun de los otros anios, ma enpeso a ir kada dia mas flako, ke de moevo si li renovo sus maladias, i enpeso a tener sus dolores foertes, fin ke arivo a goadrar la kama, ke de esto foeron la familia entera mui sikiliados i ansi foe ke en el 12 Sivan de este anio murio, i foe para toda la familia mui grande ansia, i todos lo joraron muntchos dias ke trucho mui grande mankansa para la sivdad entera, i la dolor mas grande foe ke todos los 4 ermanos murieron de poka edad, i foeron todos 4 moertos en un enterval de 18 anios, moertos, sigun ke ja lo tengo eskrito mas antes, ke el enteramiento lo azian en el mizmo dia ke murio, tambien a aki li izieron ansi, i seraron el tcharchi entero para akompaniarlo, kon ke los Hahamim i los Hazanim, eran a delantre kantando las endetchas, i el Aron (cercuelio) jevandolo 4 personas en sus plantas, i denpoes sus IJO i mujer i sus IJAS li goadraron el siete sigun el uzo i era kada dia ke li vinian a meldar en kada dia los Hahamim, i toda la sivdad vijitaron a los avelim, i todos sus parientes ke ja eran el dia i la notche kon ke la komania para la kaza entera se prontava ande sus sovrinos, porke en la kaza ande avia AVEL, non si avria kuzina, de mizmo foe ke todo el gaste

326            Biografia de H. Refael A. Arie i su IJO H. Avramatche,          1847

ke si tuvo menester por el enteramiento i de mizmo por el sostinimiento, ke lo izieron ansi fin al mez entero, lo todo foe de 800 groches, i denpoes H. Avramatche si foe de moevo a su butika, ke antes estava, i kontinuava en su etcho, i kon la Bu. Mazalutcha ke kedo bivda, djunto kon sus 2 kriaturas resto en este anio en la kaza de su marido a los kudios de H. Avramatche, i esto ke non li abastisia para el menester de sus mantinimiento era ke li davan sus primos ermanos, en el anio entero, ke H. Avramatche era mui dezasperado, ke sovre ke era ansi lis desplazia muntcho a todos sus parientes, i nunka non lo dechavan solo, ke siempre lo akompaniavan.

Asta aki si eskapa la Biografia de H. Rafael en el tiempo de 16 anios ke lavoro solo i ke murio,

327                     VIDA KONTENTADA

Visto a la vida ke bivio H. Refael es tambien de alavarse, ke la mas grande partida ja la bivio gustoza, i ke topo el molde solo kon pasar su vida kon kantar, ke esto era el plazer sujo i kon esto el ja tuvo tambien todas las onores i los gustos de este mundo, mizmo fin al dija de oi si avla por las koaledades de H. Refael, sovre esto ke era mui alegre persona, i lo poko ke si kanta agora es lo mas muntcho de el tiempo sujo, i moestra Familia koando kantan es enbezado de H. Refael i de sus vinientes,

328

De aki i endelantre enpesa la Biografia de H. Avramatche el uniko IJO de H. Refael A, Arie, fin al dia de su moerte,

📌 הערות שוליים

  1. [1] שמה המלא של הבת הוא רֵיינָה (Reyna, 1831 – 1914). עולה כי חיתנו אותה בערך בגיל 15 לשלמה בן אברהם תָגֶ'ר מסופיה. ציון החתונה הזו מובא כאן בקיצור, רק כחלק מסיפור חייו של רפאל, המשחק כאן תפקיד משני. תיאור האירוע הזה יובא ביתר הרחבה בפרק אודות צֵ'לֵבּי יהודה. דבר דומה קורה בתיאור מקוצר של רבים מן האירועים בפרק הזה, שבהם רפאל נותן שירותים שונים לאחייניו העשירים התומכים בו, משושלת משנה משה. סיפורי קורותיה של שושלת זו, שהיא שושלת המחבר, יתחילו מעמוד 1,000 ויימשכו עד סוף הכרוניקה.
  2. [2] המחבר מכנה כאן את אַברָמָצֶ’ה 'בנו היחיד' של רפאל, אף שכפי שנודע לו בשלב מאוחר יותר, לרפאל היה בן נוסף – משה – מאשתו השנייה, מזלוצ’ה. מן ההמשך עולה כי בין משפחת אריה מסמוקוב לבין מזלוצ’ה וילדיה, שעברו זמן קצר לאחר מכן לפָּזָרג’יק, נוצר נתק עמוק וממושך. המחבר מציין כי במשך שנים רבות לא ידע כלל על קיומם. מתרגם הכרוניקה הוא נכד־נכדו של אותו משה, מן הענף הפָּזָרג’יקי של משפחת אריה, אשר קולו והשתקפותו נעדרים מדברי המחבר.