פרק 49 📅 1897–1901 📍 Plovdiv 🌳 עץ משפחה

קורותיו של סנ' יומטוב ד. אריה

📖 תרגום לעברית

1644

מכאן ואילך מתחיל פרק הביוגרפיה

של הסנ' יומטוב ד' אריה משנת

5657 [1897] – עת נפרד מאחיו,

ועד שנת 5661 [1901].

1645                 ביוגרפיה של סנ' יומטוב ד' אריה                   1897

בשנת 5657 [1897] הסנ' יומטוב כבר נפרד משאר אֶחָיו. אחיו סנ' לאון קנה ממנו את חלקו בירושה בסכום של 14,000 פרנקים, ושילם לו את הסכום הזה בתשלומים. בתחילה השכיר לו סנ' לאון את חנות העורות שהייתה ברשותם. הוא קיבל אותה במחיר הוגן, והתמקם באותה חנות. הוא הכיר את המקצוע הזה והמשיך בו, ומאוחר יותר כשכבר צבר כספים, הן מעסקי העורות והן מהתשלומים שקיבל מאחיו, הוא הזמין מהמפעלים מכונות תפירה וגם אותן מכר. הוא היה קפדן מאוד, וניהל את ספרי החשבונות כסדרם.

בשנה הזו הוא יצא מהבית של סנ' שְמוּאֵלָצֶ'ה דודו, שם גר בתנאי פנסיון. הוא שכר דירה בביתו של סנ' ישראל שָלגָן, ושילם לו שכר דירה של 180 פרנקים לשנה. הוא קנה מעט רהיטים ואת כלי המטבח הדרושים שהיו חסרים לו, והם עברו לגור בו, והיו שמחים מאוד. אשתו מ' רשל חסכה מאוד בהוצאות הבית, ולא נתנה לבעלה להוציא על דברים שלא היו כה דחופים. באותו מועד שבו עברו לגור בבית [החדש], הגיעה חותנתו בּוּ' רֵיינוּ מסופיה. היא התארחה בביתם ושהתה כחודשיים, הביאה מתנות רבות לבית החדש וגם בדים לתפירת בגדים, הן לבִּתהּ מ' רשל והן לנכדתה אולגה. לעיתים הייתה קונה גם מצרכי מזון אחדים לבית.

1646                 ביוגרפיה של סנ' יומטוב ד' אריה                   1897

הוא ואֶחָיו לא ביקרו זה את זה הרבה, כיוון שסנ' יומטוב לא היה מרוצה כלל מהמכירה שמכר לאָחיו [את חלקו בירושה]. מי שגרמו לכך היו גיסיו מסופיה, כי הם שכנעו אותו שישלים עם זה, משום שתמיד היו ביניהם [בין האחים] סכסוכים וחילוקי דעות. כתוצאה מכך סנ' יומטוב שהיה ממילא מעט חלש, הלך ונחלש עוד יותר, ולפיכך נאלץ להסכים. אולם לא זו בלבד שהוא לא היה מרוצה [מההסכם], אלא אף לא עלה בידו לגבות את תשלומי אותו הסכום, וגם זה היה כרוך תמיד במריבות.

בשנת 5658 [1898] הסנ' יומטוב המשיך באותו עסק כמו בשנה שחלפה. מאוחר יותר, כיוון שקמו עוד כמה מתחרים למכירות העורות, נעשו המכירות ברווחים קטנים מאוד. הוא החל לצאת בהדרגה מהעסק הזה, והשקיע הרבה יותר מאמץ בעסקי מכונות התפירה שהביא היישר מהמפעלים. אולם, זה לא הספיק לו לכיסוי הוצאותיו, והוא החל להלוות לסוחרים המוכרים יותר מעט כסף בריבית. במקביל עשה כמה עסקאות של קנייה ומכירה של מטבעות זהב וכסף זרים וגם של כמה פוֹנדוֹס. לפעמים קנה ומכר תכשיטים, וכאשר לא מצא להם קונה בסמוקוב הביאם לסופיה

1647                 ביוגרפיה של סנ' יומטוב ד' אריה                                1898

ולקונס'. כאשר היה נוסע לקונס' ומוכר את הסחורות שהביא, קנה גם סחורות אחרות שנראו לו ראויות ומכר אותן בסופיה ובסמוקוב. תמיד היו לו רווחים טובים. כאשר היה בסופיה הפציר בגיסיו שיַראו לו וילַמדו אותו על סחורות ועל פעולות עסקיות שונות, כיוון שהיה זקוק לרווחים. גיסיו עזרו לו, ופעמים רבות אף הלוו לו כסף. הם נתנו לו כמה מכתבי המלצה עבור המקומות שביקש מהם, וגם זה עזר לו בעסקיו. גם ההוצאות היו קטנות, ולא צרכו דברי מותרות, וכך עברו ימיהם, והם השתכרו למחייתם.

אחד מסוחרי סמוקוב שלווה ממנו כסף בריבית הפסיק באותו זמן את תשלומיו. היה זה סנ' פְּרֵסִיָאדוֹ לוי טֶנֶקֶג'י [הפַּחָח] שהיה חייב לו סכום של כ־3,000 פרנקים, והוא היה מודאג מאוד מכך. מאוחר יותר הם הגיעו להסכמה, וסנ' פְּרֵסִיָאדוֹ נתן לו את ביתו והוסיף מעט כסף. סנ' יומטוב העביר את הבית על שמו אצל נוטריון עם כל מסמכי הבעלות הנחוצים, ובכך נוקו החשבונות ביניהם. בבית הזה הוא ערך מעט תיקונים, ובתוך זמן קצר עבר לגור בו, ריהט אותו והוסיף לו עוד רהיטים מהאופנה החדשה. החצר הייתה גדולה מאוד – הוא התקין בה גינה יפה, הוביל אליה מים והקים בה מתקני מים, וחי בו באושר.

קודם לכן, כאשר גר בביתו של סנ' שָלגָן,

1648                 ביוגרפיה של סנ' יומטוב ד' אריה                                1898

בשכנות להם גר אדם בשם סנ' קוֹנסטָנטינידיס, מנהל טחנה לייצור קמח בסמוקוב שהייתה שייכת לסנ' מָברוֹקוֹרדָטוֹס[1] מקונס'. בלילות החורף הם היו באים לבקר זה את זה בבתיהם, והיו מבלים במשחקים ובשעשועים אחרים. בין השיחות שניהלו, ביקש הסנ' יומטוב מסנ' קוֹנסטָנטינידיס שייתן לו את זיכיון מכירת הקמח של אותה טחנה. עד אותו זמן נעשו מכירות הקמח רק במפעל, והיה קשה מאוד לקונים לבוא עד אליו כי היה בקצה העיר. הסנ' קוֹנסטָנטינידיס מצא את ההצעה הזו הוגנת, והוא קיבל אותה בתנאים [כלהלן:] שהוא יספק לו כמות מסוימת של שקי קמח מכל האיכויות, כדי שיהיה מלאי בסיסי במחסן שיפתח הסנ' יומטוב בשוק; שמן המכירות שיעשה ישלם לו עמלה מסוימת; ושאת כל המכירות יהא חייב לעשות במזומן; ובכל פעם שסנ' יומטוב יבקש ממנו קמח בכמות מסוימת, יהיה חייב לשלם לו במזומן את התמורה לפי המחיר שנקבע ביניהם לפרק זמן מסוים. וכמות זו [של ההזמנה החדשה] תהיה שווה לכמות הקמח שנמכרה מהמחסן, כך שכמות הקמח שבמחסן לא תפחת מן הכמות שהוכנסה אליו בתחילה. ובכל שבוע או שבועיים הם ערכו ביקורת על מנת לראות מהי כמות השקים שנותרו במלאי. כיוון שסנ' יומטוב היה, כאמור, מאוד דקדקן, הוא ניהל את העסק במדויק, והפיק ממנו רווחים נאים.

1649                 ביוגרפיה של סנ' יומטוב ד' אריה                                 1899

בשנת 5659 [1899] הסנ' יומטוב המשיך באותו אופן שבו פעל בשנה שקדמה לה, אלא שבזמן הזה החל לסגת מעסק מכונות התפירה; זאת משום שרוב המכירות שערך נעשו באשראי, והלקוחות שילמו לו בכל חודש שמונה עד עשרה פרנקים עד לתשלום המלא עבור המכונה. אולם, בזמן הזה החלו הלקוחות לפגר בתשלומים, ולכן נטש את העסק הזה. כשנסע לסופיה חיפש בקרב כמה מהבנקאים ובתי המסחר הגדולים ביותר, שימסרו לו לגבייה שטרי החוב של חייבים שהיו להם בסמוקוב, בתמורה לעמלה קטנה. הוא קיבל שטרות כאלה מרבים מהבנקאים והסוחרים. הם שלחו לו את שטרי החוב, והוא היה מבצע עבורם את הגביות, וגובה את עמלתו בסך חצי אחוז, כשהוא חייב להעביר להם את הכסף בתוך 15 ימים לאחר גבייתו. מובן מאליו שכל עלויות המשלוח, הבולים וההוצאות האחרות – הכול היה על חשבון הנושים. וגם מן השימוש שעשה בכסף באותם 15 הימים הרוויח, כשהלווה אותו בריבית לכמה אנשים.

בשנה הזו הצליח לקנות במחירים זולים מאוד כמות של צמר מהקָרָקָצָ'נים שבאו לסמוקוב. הוא קנה מהם, אחסן אותו במחסן כדי למוכרו בחורף, ומכר אותו תמיד במזומן גם אם היה זה ברווח קטן.

החנות שבה ישב הסנ' יומטוב הייתה שייכת לאחים האחרים. הוא שילם להם את דמי השכירות שביקשו ממנו, והנה בשנה הזו אמרו לו שיצא כיוון שהם זקוקים לה.

1650                ביוגרפיה של סנ' יומטוב ד' אריה                                 1899

הם עשו זאת מתוך גחמה, מכיוון שהיו בין האחים תמיד אי־אלו חילוקי דעות ומריבות על זוטות. כיוון שבשווקים הגדולים של סמוקוב לא נמצאו כל כך מהר חנויות להשכרה, נאלץ סנ' יומטוב לקנות חנות. הוא ביקש מאֶחָיו שמא ימכרו לו לפחות את החנות הזו, והוא ישלם להם את מחירה הראוי. הוא הוסיף [ואמר] שלכל הפחות תהיה בידו החנות הזאת מנכסי אביהם, אך הם לא רצו למכור אותה. לפיכך נאלץ לקנות חנות אחרת, אך היות שהייתה קטנה מדי עבורו, משום שלקחו לו [חלק ממנה] בשל תוכנית הסדרת מרכז העיר, הוא נאלץ לקנות עוד כמה מטרים של קרקע. קרקע זו נמכרה בידי מועצת העיר, והוא קנה אותה ביותר מ־92 פרנקים למטר מרובע. מחיר זה היה יקר מאוד עבור סמוקוב, אך הואיל ולא הייתה לו ברירה [נאלץ לקנות], הוא בנה את החנות מחדש והתמקם בה. את החנות של אֶחָיו מסר לידיהם.

הסנ' אימו וכל שאר קרובי משפחתו באו תמיד לבקר בביתו, בעוד שאחיו כמעט שלא באו. לעומת זאת מ' רשל אשתו באה אל חותנתהּ ואל כל שאר בני המשפחה. הסנ' יומטוב ביקר לעיתים נדירות את אימו, וזאת משום שפחד מאָחיו שמא יבייש אותו. כאשר הלכה מ' רשל אשתו אצל חותנתהּ, הייתה לוקחת אי־אלו מחפצי הבית שנראָה לה כעשויים להיות שייכים גם לה, באומרה שהחפצים שיש בבית שייכים גם להם. גם על העניין הזה

1651                 ביוגרפיה של סנ' יומטוב ד' אריה                                1899

התעוררו ויכוחים וסכסוכים, אבל למ' רשל לא היה אכפת מכל מה שיתרחש.

באותה תקופה הם הצטמצמו מאוד בהוצאות הבית, ובימי הקיץ לא יצאו לווילות הכפריות או למרחצאות מסביב לסמוקוב. ואילו מ' רשל נסעה לסופיה לבית אימהּ, וכך לא היו לה הוצאות. זאת משום שבשנה הזו הם החלו לשים בצד עשרים עד שלושים פרנקים לשבוע, כדי לאסוף די כסף לנסוע לפריז בשנה הבאה, שם עמדה להתקיים תערוכה גדולה.[2] הם המשיכו לשים בצד סכום של עשרים עד שלושים פרנקים בכל שבוע, ובאותו הזמן החלו להכין עוד כמה מצורכי הנסיעה, תוך שהם ממשיכים לחסוך בהוצאות אחרות.

בשנת 5660–5661 [1900–1901] סנ' יומטוב שהה בסופיה לרגל עסקיו, שאותם עשה תמיד עם גיסיו. גיסו הצעיר סנ' עזראצ'ה [תג'ר] קנה עורות קטנים של טלאים וגדיים, הן בסופיה והן בכל הערים האחרות שמסביב לה. הוא היה קונה כמות די גדולה – חלק ממנה בקומיסיון וחלק עבור חשבונו. ואז ביקש ממנו סנ' יומטוב שיבצע באמצעותו את רכישת העורות בסמוקוב; ובמקביל יפקיד בידיו,

1652               ביוגרפיה של סנ' יומטוב ד' אריה                                   1900

מתוך אמון, את הסכום הדרוש לעריכת הרכישות, ויחד עם זאת יתחייב לשלם לו את עמלתו כפי ששילם לאחרים. סנ' עֶזרָאצֶ'ה, שרצה לעזור לו, הפקיד בידיו את הסכום, והוא קנה את העורות בבית המטבחיים של סמוקוב או בכפרים. היו לו מומחים שידעו את המלאכה הזו – לעבְּדם ולייבְּשם – והמומחים מסרו לו את העורות במועד וגם מכך הוא הרוויח.

באשר למכונות התפירה שמכר [בעבר] – בעת הזו הוא עזב את התחום הזה, אף על פי שנשארו לזכותו מעט חובות של אלו שמכר להם באשראי. כך עזב גם את עסקי הקמח, כיוון שניסים ב' אליעזר קוּיוּמג'י אוֹלוּ התחרה בו בכך שהביא גם הוא קמח מטחנות שהיו לו בערים אחרות. מאוחר יותר הגיע האחרון להסכמה עם סנ' קוֹנסטָנטינידיס, וקיבל לידיו את זיכיון מכירות הקמח הללו בתנאים נוחים יותר עבור סנ' קוֹנסטָנטינידיס. לפיכך השקיע סנ' יומטוב מאמץ גדול יותר בעסקי בנקאות ובעסקים אחרים שהיו לו, היה מאופק וזהיר מאוד, ונהג בצמצום; זאת מכיוון שכאמור הוא התכונן לצאת לתערוכה בפריז יחד עם אשתו מ' רשל. מאוחר יותר, כאשר הגיע המועד לצאת לדרך ולאחר שהסדיר את כל עסקיו, הם פתחו את שקית החסכונות שאליה הפרישו בכל שבוע, ומצאו שכבר נצבר בה סכום יפה. לפי חישוביהם,

1653                 ביוגרפיה של סנ' יומטוב ד' אריה                                1900

הסכום היה אמור להספיק להוצאותיהם, אך הם הוסיפו עוד סכום כסף כדי להיות בצד הבטוח. הם הצטרפו לסנ' ישועה י' אריה, סנ' לאון [בן] מ[אירוּצ'וֹ אלקלעי] וסנ' רחמים אריה, והזמינו כרטיסי הלוך ושוב לנסיעה ברכבת מן החברות שסיפקו ומכרו כרטיסים כאלה בחצי מחיר. ויצאו לדרכם כולם ביחד. את הנסיעה עשו כך שנשארו יום או יומיים בכל עיר מהערים הגדולות. וכולם, מלוכדים ושמחים מאוד, נסעו יחדיו, והעבירו את הזמן כשהם מרוצים, בריאים ועליזים. כאשר הגיעו לפריז ירדו כולם יחד במלון, אכלו וטיילו תמיד ביחד. הם ביקרו בתערוכה פעמים רבות, ביקרו גם ברבים מהמקומות העיקריים בפריז וכן בתיאטראות רבים. הם רצו להכיר גם את לשכת הצירים [הבית התחתון] וכמה מהמוזיאונים ומקומות אחרים מסוג זה, שלא כולם רשאים להיכנס אליהם. הסנ' יומטוב נזכר לפתע בסנ' רוֹזֶה, שהיה נציג בלשכת הצירים בפריז והכיר את משפחת אריה מימי שהותו בסמוקוב ובבתינו – כפי שכבר כתבתי קודם על קורות אותו סנ' רוֹזֶה בעת שהייתו בסמוקוב. על בסיס זה שלח לו הסנ' יומטוב מכתב קצרצר בדואר ושאל אם יוכל להיפגש עימו. כאשר קיבל הסנ' מיסיה רוֹזֶה את המכתב הזה, שמח עד מאוד שמשפחת אריה מסמוקוב מחפשת אותו. ותיכף ומייד הזמין אותם וביקש מהם שיבואו, כי הוא מעולם לא שכח את משפחת

1654                  ביוגרפיה של סנ' יומטוב ד' אריה                                1900

אריה. כשקיבלו את המכתב, הלכו הסנ' יומטוב ורעייתו מ' רָשֵל לביתו של סנ' רוזֶה, שקיבל אותם בשמחה והעניק להם כבוד רב. הוא שמח עד מאוד מכך שהם זכרו אותו, באומרו שהיה מרוצה מאוד משהותו בסמוקוב ושהוא: "יצא עוד יותר מרוצה מקבלת הפנים שערכתם לי בבתים שלכם", כזו שלא דמיין לעצמו. הוא ביקש מסנ' יומטוב שיאמר לו כיצד הוא יכול לשרתם, והפציר בו שלא יירתע מכלום, והוא מוכן לשרת אותם ככל שהוא יכול. סנ' יומטוב השיב לו שהם הגיעו לפריז כדי לבקר בתערוכה ובו בזמן להכיר גם כמה מקומות שלא כולם מורשים להיכנס אליהם, אלא רק באמצעות אישורי כניסה. ואמר שהם רוצים להיכנס לבקר בלשכה ובכמה מוזיאונים, והיות שאינם יודעים היכן יוכלו לקבל אישורים הוא מבקש ממנו שייתן להם אישורי כניסה תקפים. באותה שעה אמר להם מיסיה רוֹזֶה שאין בכך כל קושי, ומייד נתן להם אישורים עבור המקומות שביקשו, ואמר להם שיפנו אליו בכל מה שהם רוצים והוא ישרתם ככל יכולתו. הם יצאו מביתו שבעי רצון, ועם אותם אישורי כניסה הם ביקרו במקומות שרצו. אחרי ששהו בפריז כחודש, יצאו סנ' ישועה אריה וסנ' לאון אלקלעי מפריז בדרך הראשית ובאו לסמוקוב. הסנ' יומטוב ואשתו רשל נסעו דרך שווייץ וירדו בז'נבה, שם שהה באותו הזמן בני זָ'אן בלימודיו באקדמיה של ז'נבה,

1655                  ביוגרפיה של סנ' יומטוב ד' אריה                               1900

והוא שמח מאוד מכך שהם באו לז'נבה. הם שהו שם שלושה ימים וטיילו יחד עם זָ'אן בכל המקומות העיקריים בעיר, במוזיאונים ובמקומות אחרים, והם אהבו מאוד לטייל שם. אחר כך שבו גם הם לסמוקוב, והיו מרוצים מאוד מהמסע הזה.

אחרי מנוחה של כמה ימים חזר סנ' יומטוב לעבודתו כמקודם. אולם הוא לא היה מרוצה מהחיים בסמוקוב, בעיקר משום שלא הייתה לו מנוחה. כל הזמן הוא נרדף בידי אָחיו, וכיוון שלא יכול היה להסתדר ואף לא להידבר עם אֶחיו, הזניח את עסקיו. הוא החליט לעזוב את סמוקוב וללכת לגור בפיליבֶּה, כדי שלפחות יחיה חיים רגועים יותר. על רצונו ללכת לפיליבֶּה שאל אותו אחד מבני המשפחה: מהי הסיבה שהוא הולך לשם, ולא לסופיה – כיוון שעתידה של סופיה צפוי להיות טוב מזה של פיליבֶּה – תשובתו הייתה שזה נכון מאוד, אך מכיוון שסופיה היא עיר של מותרות שדורשת כסף רב להוצאות, הוא אינו יודע האם יוכל להשתכר די כדי לחיות בה. זוהי סיבה אחת, והאחרת היא כזו: "כל הרכוש שהותיר לנו אבינו כולו נמצא בסופיה, ואני, שאין לי מאומה ממנו, לפחות שלא אראה אותו לנגד עיני". ללא דיחוי הוא החל להתארגן, ויצא, תחילה לבדו, לפיליבֶּה. הוא שכר חדר בפונדק קוּרשוּמחָן [Kurshumhan] בפיליבֶּה, והחל לעשות כמה דֶשקוֹנטוֹס לסוחרים מוכרים. אחרי

1656                  ביוגרפיה של סנ' יומטוב ד' אריה                                1900

ששהה לבדו בפיליבֶּה זמן מה, והיה משוכנע שיוכל להמשיך בעבודתו, להסתדר טוב יותר מאשר בסמוקוב, ולחיות ברוגע רב יותר, הוא שכר [שם] בית. הוא שב לסמוקוב, אסף את חפציו ושלח את רהיטיו לפיליבֶּה. ויצאו יחדיו הוא, אשתו ובתו, ונסעו לפיליבֶּה מאושרים עד מאוד.

בשנת 5661 [1901] הסנ' יומטוב כבר היה מבוסס בעבודתו היומיומית [של ניכיון שטרות], שבה רכש לעצמו לקוחות חדשים. הוא גם עסק בכמה פעילויות בנקאיות, והרוויח בכל העסקאות שעשה. גם בבית הוא הסתדר היטב והם אף רכשו לעצמם חברים לבילויים, בקרב השכנים, הן בין הנשים והן בין הגברים, וביקרו זה את זה בערבים ובימי חג. הם היו שמחים עד מאוד הן מחיי הבית והן מעסקיו בעיר. מאוחר יותר, כאשר התרחבה הפעילות הבנקאית שלו, הוא סבר שמוטב שיבקש שיפתחו לו אשראי בבנק לאומי [narodna banka], בסניף פיליבֶּה, כדי שיוכל להסתייע בו כאשר תזדמן עסקה. על מנת לעשות זאת היה לו צורך בשני ערֵבים, והוא מצא אותם. עם ההצהרה הדרושה [מהערֵבים] הוא פנה למנהל הבנק, ולפי הכללים שלהם הוא נשאל מהיכן הוא. לפיכך שלחו [את הבקשה] לבנק החקלאי [זֵמֵדֶלסקָה בנק] בסמוקוב, כדי שיציינו את ההמלצות הנחוצות. ומהבנק הזה ציינו שיש בבעלותו בית שנרשם במס רכוש בסכום של 3,000 פרנקים, חנות [שנרשמה]

1657                 ביוגרפיה של סנ' יומטוב ד' אריה                               1901

בסכום של 5,000 פרנקים ושהוא בעל אופי טוב; ולא רק שהוא לא חייב בשוק אלא שחייבים לו, ויש לו באותו הבנק פיקדון של 3,000 פרנקים. וכך מולאו כל העמודות לטובת הסנ' יומטוב, אך כאשר הגיעו לשורה של האשראי שהוא ראוי לו לפי דעתם, הם סימנו לו אפס ושלחו [את הבקשה] לבנק בפיליבֶּה. הסנ' יומטוב הלך לראות את התוצאה שהגיעה מסמוקוב, והם הראו לו את מה שהגיע. לשאלתו איך ייתכן הדבר שקבעו לו אפס בזמן שיש לו לא מעט רכוש בבעלותו, והאם אין הוא ראוי לפחות למאה פרנקים, אמר לו מנהל הבנק: "אמת ונכון מה שאתה שואל. ככל הנראה מי מאויביך גרם לכך, כאשר ביקשו עבורך המלצות בשוק של סמוקוב". וכך היה שבשל כך הם לא יכלו לפתוח לו שום אשראי. הסנ' יומטוב לקח בחזרה את כל מסמכיו שהציג בפניהם ובא לסופיה. הוא פנה לבנק בסופיה, סיפר להם כל מה שעבר עליו בפיליבֶּה, והמנהל אמר לו שזו חרפה; "אם ברצונך נפתח לך כאן בסופיה אשראי הרבה יותר גדול מאשר בפיליבֶּה". וכך עשה, וכאשר היה לו צורך בא לסופיה, ועשה שימוש בבנק בסופיה.

בשנה הזו, בעת שגר בפיליבֶּה, נולד לסנ' יומטוב בן והם שמחו עד מאוד. בלידה נכחה בּוּ' רֵיינוּ, וכל חבריהם ביקרו אותה [את היולדת], וקראו לו דוִיד אדוארד. אימו היניקה אותו וטיפלה בו, והשניים היו בריאים ושלמים. סבתו בּוּ' רֵיינוּ הביאה לו מתנות רבות.

1658                  ביוגרפיה של סנ' יומטוב ד' אריה                                1901

סנ' יומטוב ואשתו מ' רשל היו מאושרים מאוד בחייהם בפיליבֶּה. ומעל הכול היה אומר: "לפחות לא עוקרים לי את הנשמה, בעוד שבסמוקוב כשהיינו נפגשים עם אָחי, הכול היה בריב". ועוד אמר: "אני כה חלש וקולי נמוך, והוא חזק וקולו רם. הוא היה מחריד אותי בצעקותיו, ואני כאשר דיברתי רק הזבובים שמעו. וכעת, כאן, לפחות את זה אין לי [אנו לא מתראים]. אנחנו אומנם מתכתבים, וזה עדיין תמיד בוויכוחים, אבל הקולות לא נשמעים."[3] העסק שלו התקדם, הוא היה שמח בחלקו, והם חיו שבעי רצון מכל הבחינות.

1659

כאן מגיע לסיומו הפרק על הסנ' יומטוב ד'

אריה וכן סופם של כל הפרקים על הסנ'

דָּוִיצ'וֹנָצֶ'ה ועל בניו עד שנת 5660–5661

[1900–1901].

 

 

📜 שעתוק בלאדינו

1644

De aki i endelantre si enpesa la partida de la

bioprafia de el S. Jomtov, D. Arié de el anio

5657, ke si espartio de sus ermanos, fin a el

anio de 5661,

1645                                           Biografia de S. Jomtov. D. Arié                                         1897

En el anio de 5657, ke S. Jomtov ja estuvo espartido, de sus ermanos, i su ermano el S. Leon ke li merko su parte de la suja eredad, por la suma de 14,000 fr. era ke li iva versando esta suma en partidas, i a el presipio li djo la butika ke ejos la tenijan de los koeros, i el la resivio por su presio djusto, i se asento en la mizma butika, ke el ja lo konosia este ofisio i lo iva kontinuando, i mas tadre ke el ja foe enkasando moneda seja de los koeros komo tambien i de los versamientos de su ermano, el si komando de las fabrikas machinas de kuzir, i de esto tambien el las iva vendiendolas, el era mui pontual en el jevar sus livros en regla,

En este anio se salio de la kaza de S. Chemoelatche su tio ke morava komo en pansion, i se tomo a kira el un apartamento en la kaza de el S. Jsrael Chalgan, i le pagava de kira a 180 fr a el anio, el si merko algo de mobilia i los menesteres de la kozina de esto ke li mankava, i se paso en eja i se topavan mui kontentes, su mujer M. Rachel azija grande ikonomija en los gastes, de kaza i no lo dechava, gastar a su marido en las kozas ke non li eran tanto premurozas, i en este tiempo ke si paso ala kaza, se li vino su esfoegra la Bu. Reinu, de Sofia, i se abacho en su kaza, ke estuvo komo a 2 mezes, i eja li trucho muntchos presentes, para la kaza moeva, i tambien i ropas por vistidos, seja para su ija M. Rachel komo tambien i para su. inieta Olga, i en vezes eja merkava i algunas kozas de la komania para la kaza,

1646                                           Biografia de S. Jomtov. D. Arié                                         1897

 Kon sus ermanos era ke non si vijitavan tanto muntcho por razon ke S, jomtov non foe de el entodo kontente, de la vendita ke li vendjo a su ermano i esto foeron kavzantes, sus koniados de Sofia ke lo konvensieron, porke si kontentara, visto, ke siempre estavan kon litigas i deferensias, i de esto el S. Jomtov ke ja era algo flako, era ke se iva ainda mas muntcho aflakandose, i esto foe ke li kalio ke si kontentara, ke non abastava esto de loke ja non estuvo kontente era ainda ke non estava podiendo i enkasar i los versamientos de esta suma, i de esto tambien lis era lo todo kon litigas,

En el anio de 5658, era de mizmo ke el S. Jomtov, ke kontenuava, en el mizmo etcho de el anio pasado, i mas tadre a razon ke uvieron i algunos otros konkorentes de las venditas de los koeros, i ke ja estavan vindiendo kon mui pokas ganansias, foe ke el enpeso a reterarse de esto i era ke iva dando mas muntcha foersa a el etcho de las machines de kozir, ke si las azia traer deretchamente de las fabrikas, ma i esto komo non li era bastante por taper sus gastes, el enpeso a dar alos merkaderes ke li eran mas konosidos i algo de moneda kon entereso, i en mizmo tiempo el azija i algunas operasiones, de merkar i vender valutas de oro i de plata, i tambien i algunos fondos, i en vezes el merkava i vendija i djojas, i koando era ke non topava a venderlas en Samokov, se las jevava a Sofia, i a

1647                                           Biografia de S. Jomtov. D. Arié                                         1898

Kostan, i koando iva a Kostan el ke ja vendija los artikolos, ke si jevava, lo azija ke i merkava tambien i algunos otros artikolos ke li paresija de boeno i los vendija entre Sofia i Samokov, i siempre ja era ke tenija boenos profitos, el koando estava en Sofia lis rogava a sus konijados porke li amostraran i lo enbesaran por algunos artikolos, i operasiones, ke el tenija el menester de ganar, i sus konijados ja era ke lo ajudavan, i muntchas veses tambien li enprestavan i moneda, i le davan algunas kartas de rekomendasion, por los lugares ke el lo demandava, i esto tambien era ke lo ajudava por sus negosios, i los gastes tambien ke ja eran tchikos i luksos ke no los azijan era ke se iva pasando i profetando,

De la moneda ke el dava kon entereso a algunos de los merkaderes de Samokov, foe en este tiempo ke el uno de ejos detuvo sus pagamientos, ke era un sierto S. presijado Levi tenekedji, i el ke tenija de aver komo una suma de 3000 fr. era ke si avija mui muntcho sikilijado, i mas tadre ejos si lo konvinieron kon ke li tomo la kaza i darle ainda algo de moneda, i se la paso a su nombre, kon todos los dokumentos menesterozos de patronage, en el notarios, i kon esto si li alempiaron sus kontos, i lo izo ke en esta mizma kaza el le izo algo de reparasion, i en kurto tiempo el si paso en eja, i la mobelio, kon ke adjunto mas de las mobilias de la moda moeva, i el kortijo ke ja li era grande, le izo ermoza goerta, i se trucho foentes de agoa, i bivija en eja mui kontente,

El ke morava de antes en la kaza de S. Chalgan i ke

1648                                           Biografia de S. Jomtov. D. Arié                                         1898

 eran tambien vizinos kon un sierto S. Konstantinidis, derektor de el molino a fabrika, de arinas ke avija en Samokov, de el S. Mavrikordate[4] en Kostan, i en las notches de el envierno ke ejos se ivan de los unos a los otros a vijitarsen en sus kazas, i lo pasavan kon djugos i otros pasatiempos ke entre sus lingoajes, ke ejos tenijan foe, ke el S, Jomtov, li demando de el S. Konstantinidis, porke li diera a el la vendita de las arinas de el ditcho molino, ke fin a esta tiempo las venditas de las arinas si azijan, solo en la fabrika, i lis era alos merkadores mui foerte de ir fin ala fabrika, porke era a el kavo de la sivdad, i el S. Konstantinidis ke ja lo topo por deretcho esta propozision, foe ke si la djo, kon las kundisiones, ke le iva a meter una sierta kantedad de sakos de arina, de todas las koaletas, komo depozito en el depozito ke lo iva a avrir, el S. Jomtov, en la plasa, i de las venditas ke las iva a azerlas ke le iva a pagar, una sierta komision, i por todas las venditas era ke devijan de ser en kontante, i en kada tiempo ke le iva a demandar arinas el S, Jomtov, por la kantedad foesa era ke devija, de kontarle el enporto sigun el presio, ke ja lo tenijan fiksado por un sierto tiempo, i esto lis era la koenta de la suma de arinas ke ja si vendieron de el depozito arazon ke en el depozito non devija de kontener menos de la suma ke se li metio de el presipio, i era ke en una or 2 semanas una ves li azijan i revizia, por ver se la suma de los sakos nombrada kontinijan, en el depozito, i esto sigun ditcho ke S. Jomtov ja era mui pontoal, i lo enkamenava djusto, i de esto tovo boenos profitos,

1649                                           Biografia de S. Jomtov. D. Arié                                         1899

En el anio de 5659, el S. Jomtov era ke kontenuava en lo mizmo ke lo de el anio pasado, solo ke en este tiempo el ke vendija las machines de kuzin foe ke si enpeso a reterarse, kon razon ke las venditas ke azija eran lo mas muntcho a kredit, kon ke li pagavan en kada mes a 8 or 10 fr, fin a ke si pagava la machina, i esto ke en este tiempo enpesaron sus klientes a non pagarle en regla, es ke lo decho este negosio, i el ke vinija a Sofia, buchko en algunas de las bankas i las kazas de merkaderes las mas grandes, porke li konfejaran a el los kovramientos de las polisas ke ejos las tenijan de aver en Samokov, kon una tchika komision, ke i esto ja lo tuvo de muntchas bankas ansi tambien i de los merkaderes, i le mandavan a el las polisas i el lis azija los enkasos, kon ke lis kovrava por su komision, a 1/2 % i 15 dijas dopo de el kovramiento, ke lis devija de remeterles el enporto, si entiende ke todo gaste de pochtas i tenbros i otros lo todo era por konto de el patron ke tenija de aver i de esto de los 15 dijas era ke el si prevalia, i ganava tambien i de esto, ke i el los esperava [enprestava] a algunos kon entereso,

El en este anio ke topo a merkar kon unos presios mui baratos una suma de lanas de los kara-katchanes[5], ke vinijan a Samokov lis merko i las depozeto en magazen por venderlas por el envierno i el las vendija siempre en kontante, mizmo kon mas poka ganansia,

En la butika ke estava el S. Jomtov, era de los otros ermanos, i el lis pagava la kira, ke li demandavan, foe en este anio ke li dicheron por ke si saliera ke la tenijan ejos de menester, ke

1650                                           Biografia de S. Jomtov. D. Arié                                         1899

esto lo izieron por kapritcho, arazon ke ejos tuvieron sigun siempre algunas deferensias, i pleitos, entre los ermanos, ke era por kozas mui tchikas, i sovre ejo li kalio a S. Jomtov ke si merkara una butika, porke en Samokov non si topava, tanto presto las butikas a kira, en las plasas grandes, anke ke lis demando de sus ermanos porke si la vendieran a el al menos esta butika, kon su presio djusto ke el lis iva a pagarles, en adjuntandoles, ke al menos esta butika tener i el de el bien de su padre, ma foe ke non si la kijeron vender, i sovre ejo a el li kalio ke si merkara una butika, i siendo ke li foe mui tchika arazon ke li tomaron para el plan, de el enderetchamiento de la plasa, li kalio ke si merkara ainda i otros unos koantos metros de tereno ke ja vendijan de el gradske sovet, i esto los merko sovre a 92 fr, el metro koadrado, i este presio era mui karo para Samokov ma siendo ke non tenija koalo azer el la frago de moevo, i se asento en eja, i esta de sus ermanos si la entrego,

Su S. Madre i todos los otros sus parientes le ivan siempre a vijitar en su kaza, ke su ermano kaje de el entodo, i por enfrentante, M. Rachel su mujer, iva tambien ande su esfoegra, i alas otras todas parientes, ma el S. Jomtov era mui ralo ke la vijitava a su S. Madre i esto por razon ke si espantava de su ermano ke no lo avregonsara, i la M. Rachel su mujer koando le iva ande su esfoegra era ke si tomava algunas kozas de la kaza ke lo vija ke ja li podijan i a eja apartener, en diziendoles ke i a ejos tambien lis apartiene de estas kozas ke avijan en kaza, ke anke sovre ejo tambien

1651                                           Biografia de S. Jomtov. D. Arié                                         1899

 lis salia avlas i litigas, ma ja era ke la M. rachel no metija ni al tino de todo koalo foera ke lis pasara,

Ejos azijan mas muntcha ikonomija en los gastes de kaza por este tiempo, i por los dijas de el enverano, ejos non se ivan alas kampanias, or alos banios ke avijan deredor de Samokov, era ke la M. Rachel se iva a Sofia ala kaza de su madre, i non azija dingun gaste, i esto por ke ejos de este anio enpesaron a meter ala vanda a 20 i 30 fr. ala semana, por rekojer moneda bastante kon la entision, por irsen a el anio vinidero, a Pariz, ke iva aver una grande expozision, ejos lo kontinuaron esto de meter ala vanda en kada semana a 20 i 30 fr, i en este tiempo tanbien ejos se ivan i aprontando i algunos i otros menesteres, por este vijaje, kon ke i en mizmo tiempo era ke azijan i las ikonomijas i en otros gastes,

En el anio de 5660-61, S. Jomtov ke estuvo por su negosio en Sofia, i ke el ja estava siempre, kon sus konijados, i el S. Ezratche su konijado el tchiko, ke merkava los korizikos[6] tchikos seja de los kodrerikos komo i de las kavrikas, seja de sofia komo i de todas las otras sevdades deredor de Sofia, i era una bastante grande suma ke el merkava, seja ke los tomava en komision or seja i algo por su konto, foe ke el S. Jomtov li demando, por ke iziera la merkida, de los koeros de Samokov, por su vija, kon ke li avansara

1652                                           Biografia de S. Jomtov. D. Arié                                         1900

 tambien en konfijandole a el la suma menesteroza, por azer las merkidas, i en mizmo tiempo ke i devija de pagarle i la suja komision sigun de loke lo pagava a otros, i S. Ezratche ke ja lo kijo ajodar foe ke li konfeo esto i el lo azija ke le iva merkandole seja de la kasapana de Samokov komo tambien i de los kazales, i el tenija alos maestros ke lo konosijan este ofisio, seja para lavorarlos komo i tambien i para sekarlos, i en su tiempo si los iva entregandoles, ke de esto tambien era ke profetava,

Koanto a las machinas de kuzir ke el las vendija, foe en este tiempo ke el lo abandono esto, i anke ke li kedo i algo de aver de estos ke el lis dava a kridit, ansi lo izo i kon el etcho de las arinas, por ke S. Nisim B. Eliezer kojumdji, oglu, li konkorejo kon ke i el trucho tambien i otras ansi arinas de los molinos a fabrika ke avijan en otras sevdades, i este ultimo lo izo ke si konvino mas tadre kon el S, Konstantinidis i las tomo la vendita de estas arinas kon unas kondisiones mas konvenivles para el S. Kostantinidi i el era ke dava la foersa mas muntcho alas operasiones de el bankerlik, i otros negosios ke ja los tenija, i esto era ke si rezervava mui muntcho para estarse rekojido, a razon sigun ditcho ke si estava prontando por partir ala expozision de Paris, en djuntos kon su mujer M. Rachel, i mas tadre ke ja arivo el tiempo para partir, kon ke el ja lo metio todo en regla, sus etchos, i avrieron la bolsa de los avansos ke ejos los apartavan en kada semana, i lo toparon ke ja avija una boena suma rekojida, bastante, sigun de sus kalkulos, ke lis

1653                                           Biografia de S. Jomtov. D. Arié.                                        1900

 podija azerles menester por los gastes, ke anke ejos adjuntaron ainda i una otra kantedad de moneda, por estarsen mas siguros, i se aonaron kon el S. Jechua J, Arié i S. Leon M. Rahamim Arié i se izieron traer bilietos, por le vijaje de los chemendeferes de ida i tornada de las kompanias ke davan i vendijan ansi los bilietos, kon el medio presio de la valor, i partieron todos djuntos, i el vijaje lo izieron kon ke kedavan a uno i 2 dijas en kada sivdad las mas grandes, i todos ejos mui aonados, i kontentes, ivan veajando, i lo pasaron todos mui kontentes i sanos, i gustozos, i koando ja arivaron en Paris, ejos si abacharon todos djuntos en un hotel, i komijan i kamenavan siempre djuntos, i ejos vijitaron muntchas veses la exposision, de mizmo i vijitaron en muntchos de los lugares, prensepales de paris, ansi i en muntchos tiatros, i ejos ke kijeron konoser tambien i la kamara, de los depotados, i algunos de los muzeimos, i otros ansi lugares, ke no era alesensiado atodos de entrar, i a el S. Jomtov ke le vino a el tino de un sierto S. Roze, ke era tambien i depotado en la kamara de Paris, i ke el koal ja konosia la familia Arié por ke tiene estado en Samokov i en moestras kazas sigun ke esto ja lo tengo eskrito mas antes el pasaje ke paso kon este S. Roze en su estar en Samokov, i a esta baza el S. Jomtov, li mando un bilitiko kon la pochta, demandandole la lesensia ke lo kirija vijitar, i el S. de monsieur Roze, ke resivio ansi bilieto si gusto mui muntcho ke ja lo buchkaron de la Familia Arié, de Samokov, foe ke al punto los kombedo i lis rogo, por ke li vaigan ke el non si olvida nunka de la familia

1654                                           Biografia de S. Jomtov. D. Arié.                                        1900

Arié i en resiviendo esto ejos el S. Jomtov kon su mujer, M. Rachel si li foeron ala kaza de el S. Roze, ke los resivio kon muntcho plazer, i les izo muntcha onor, i se gusto mui muntcho, de esto ke si akodraron de el en diziendole ke el foe mui kontente, de koando estuvo en Samokov, i ke salio tambien mas kontente de la resevidura en voestra kazas, ke esto el non si lo imajenava, i li rogo porke li dichera kon koalo lo podija sirvir en rogandole porke de nada ke non si travare, ke el ja estava pronto a servirlos en todo esto ke el lo podija, i el S. Jomtov ke li dicho ke ejos vinieron a Paris, por visitor la exposision i en mizmo tiempo, konoser i en algunos de los lugares ande non son a todos permetidos de entrar, otro ke solamente kon el bilieto de entrada, ke ejos lo kerijan vijitar la kamara i en algunos de los muzeimis, i siendo ke ejos non lo saven de ande, ejos los poeden tomar, es ke li rogo porke lis diera el ke ja eran tambien valavles, i ala ora li dicho el M. Roze ke esto non kere dizir nada, i avista si los djo, por los lugares ke lo demandaron, i les dicho ke por mas todo koalo lo kerlan ke si li aderesaran a el i ke el ja los tenija de servirlos, fin ande lo poede, i se salieron kontentes, i kon los ditchos bilietos ejos vijitaron, en los lugares ke lo kijeron, i denpoes ke estuvieron en paris komo a un mez, S. Jechua Arié kon S. Leon Alkalai, partieron de pariz por el kamino deretcho, i se vinieron a Samokov, i el S. jomtov kon la M. Rachel partieron por vija de la Chvesaria, i abacharon en Jenev, ke en este tiempo estava estudiando mi ijo Jean, en la akademija de Jenev, ke

1655                                           Biografia de S. Jomtov. D. Arié.                                        1900

si gusto mui muntcho de esto ke foeron a Jenev, i estuvieron 3 dias i kamenaron djuntos, kon Jean en la sivdad de Jenev, en todos los lugares prensepales, i los muzeimis i otros, i les plazio mui muntcho esta sivdad, i denpoes si vinieron tambien i ejos a Samokov, i se toparon mui kontentes de este viaje,

Denpoes de unos koantos dias ke ejos ja repozaron, S. Jomtov, enpeso a kontenuar en el sujo ofisio ke lo tenija de antes, ma el non estava kontente de la vida de Samokov, ke lo mas muntcho era porke non tenija repozo, arazon ke era presigido siempre de su ermano, porke non si pudo avenir ni menos darse a entender, kon sus ermanos, i visto a esto era ke i iva kedando atras, i de sus etchos, sovre ejo se detchizo de abandonarlo a Samokov i irse a bivir en Filibe, por bivir al menos una vida mas repozada, ke sobre esto ke si kijo irse a Filibe ja uvo uno de la familia ke li demando, koalo es la razon el irse a Filibe i non a Sofia,? visto ke el avenir de Sofia si espera mas mijor de este de Filibe, i su repoesta foe, en diziendo ke ja es mui djusto i mui verdad esto, ma la razon es ke siendo Sofia una sivdad luksoza, ke demanda muntcho gaste, i ke el non save si es ke iva a poder ganar por la vida de Sofia, es la una razon i la otra es ke todo el bien ke mos kedo de moestro padre, todo es en Sofia, i jo ke non tengo nada, de ejo, es alo manko non verlo a el ojo, i el sin tadrar se enpeso a rekojer, i partio de el presipio solo a Filibe, i se tomo una kamareta en kurchumli han[7] de Filibe, i enpeso a azer algunos dechkontos, de merkaderes konosidos, i denpoes ke el ja

1656                                           Biografia de S. Jomtov. D. Arié.                                        1900

 estuvo un sierto tiempo solo en Filibe, i konvensiendose ke ja lo iva a poder kontinuar esto i poder pasarse, mijir de Samokov, i mas repozado, se alkelo i una kaza, i se vino a Samokov, se rekojo su bien i mando su mobilia a Filibe, i partieron tambien i ejos, djunto su mujer i su ija, i se foeron a Filibe mui kontentes,

En el anio de 5661 ke S. Jomtov, ja estuvo boeno resentado, seja en el etcho de kada dija, ke ja se iva ganando moevos klientes, i iva aziendo i algunas operasiones de bankerlik, i ke ja iba tambien i profetando, en todas las echpekolasiones ke el las azia i en kaza tambien ke ja estuvo mui bien resentado, i se ganaron tambien amigos por pasatiempo, seja entre las mujeres kon sus vizinas ansi tambiem i entre los ombres vizinos, i se vijitavan de los unos alos otros, seja en las notches komo tambien i en los dijas de las fiestas, i ansi era ke si topavan mui kontentes, seja de la vida de kaza komo tambien i de los negosios de la plasa, i mas tadre ke en Filibe ja si li engrandesio su etcho de el bankerlik, li paresio de boeno por demandar i un kredito ke li avrieran en la narodna banka de el kolon de Filibe, por en okazion poderse prevaler, i para azer lo esto ke si tenija el menester de 2 fiansas el se las topo, i kon la zajavlenia[8] menesteroza el si adereso a el derektor de la banka, i sigun sus pravelnikes[9] ke esto se demanda de ande era el i lo mandaron a Samokov a la zemnedelska banka porke asenjalaran las referensias menesterozas, i de esta ultima banka asenjalaron ke el ja enpatronava una kaza ke estava eskrita en el imlak, por 3000 fr, i una butika

1657                                           Biografia de S. Jomtov. D. Arié.                                        1900

 por 5000 fr, i su karakter ke ja era boeno, i aparte ke non deve en la plasa era ke el tenija de aver, i en la mizma banka ke tenija depozitados 3000 fr, i ansi todas las rubrikas foeron entchidas en favor de el S. Jomtov i koando ja vino ala rubrika de el kredito ke lo podija mereser sigun ejos li asenijalaron una NULA, i la mandaron ala banka de filibe, i el S. Jomtov, ke lis foe por ver la rezulusia ke vernija de Samokov, li amostram esto ke lis vino, i demandandole ke komo viene aser esto, ke li metan una nula na ke a tiempo poko muntcho ja enpatronava, i non lo merisija al menos ni 100 fr, i el derektor li dize ke es verdad esto ke lo demandas, ma kali seja de algun inimigo ke ti lo izo azer esto, koando demandaron por ti las referensias en la plasa de Samokov, ke visto a esto foe ke non li podieron avrirle dingun kredito, i el S. Jomtov ke si tomo atras todos sus dokumentos ke el los tenija presentado, i se vino a Sofia, i se adereso ala banka en Sofia, en kontandole todo esto ke lis paso, en filibe, i el derektor li dicho ke esto es bez-obrazia[10], i se keres ja ti avrimos mozos aki en sofia un kredito mas grande de Filibe, ke lo izo ansi i koando tenija el menester era ke venija a Sofia, i se prevalija de la banka de Sofia,

En este anio a S. Jomtov, li nasio un ijo i en su estar en Filibe, i se gustaron mui muntcho, i a el parto estuvo la Bu. Reinu, i todos sus amigos la vijitaron i lo jamaron a el ijo David, Edoard, i su madre lo aletcho i lo kudjo, i todos los 2 foeron mui sanos i mui boenos, i Su vava la bu reino li jevo muntchos prezentes

1658                                           Biografia de S, Jomtov. D. Arié.                                        1900

  1. Jomtov mui kontente, seja el komo tambien i su mojer la M. Rachel de la vida de Filibe, sovre todo dize ke al menos, non tengo el arankamiento de la alma, de koando en Samokov, mos enkontravamos kon mi ermano, ke era todo pelejar, i dezija ansi jo flako i de garon bacho, i el foerte i de garon tanto alto, ke mi estudrija de los gritos, i jo koando ja iva a avlar, era las mochkas ke le ivan a sentir, i agora aki al menos, non tengo esto, i koando mos kartejamos anke ke ja es siempre kon pelejar ma ja non mosi sienten las bozes, i de su etcho ke era avante, se iva kontentando kon su parte, i bivijan kontentes, de todos los puntos,

1659

Asta aki si eskapa la partida de el S. Jomtov D. Arie.

i fin de todas las partidas seja de el S. Davitchonatche

komo tambien i de sus ijos, fin a el anio de 5660-61,

 

 

📌 הערות שוליים

  1. [1] במקור Mavrikordate. אשכנזי מפענח את השם הזה ל-Маврокордато – Mavrokordato, משפחת Mavrokordatos, משפחת יוונית־נוצרית אליטיסטית מאיסטנבול העות’מאנית רבת השפעה במאות ה־18–19, שפעלה במנגנון השלטון העות’מאני ובמרחב הבלקני.
  2. [2] היריד העולמי של פריז 1900.
  3. [3] מן ההקשר הרחב של הכרוניקה עולה כי הדברים מכוונים בעיקר כלפי האח הבכיר סנ' לאון, אשר ריכז בידיו בהדרגה את ניהול נכסי המשפחה ואת ההכרעות הכלכליות. לאורך הפרקים מתוארים יחסיהם של האחים עמו כטעונים במחלוקות, תלות ומתחים מתמשכים. הניסוח הטעון של הקטע משתלב היטב במתחים ובמשקעים המשפחתיים העולים לאורך הכרוניקה ביחסו של המחבר לסנ' לאון, שהיה גם חתנו.
  4. [4] כתוב Mavrikordate. אשכנזי מפענח את השם הזה ל- Маврокордато – Mavrokordato. זוהי משפחת Mavrokordatos, משפחה יוונית ידועה עוד מהמאה ה-18.
  5. [5] kara-katchanes קאראקאצ'אנים, עם בלקני שמוצאו מיוון וולאכיה
  6. [6] במקור koriziko, צורת הקטנה של– koero / kuero  עור.
  7. [7] במקור kurchumli han, בבולגרית  Куршум хан, פונדק הדרכים הגדול בפלובדיב, ברובע קָפָּּאנה, נקרא כך על שם גגו העשוי עופרת. kurchum, בטורקית ובג'ודיזמו פירושו עופרת.
  8. [8] במקור zajavlenia, זָיָיבלֶניָיה, מבולגרית, заявления, הצהרה, בקשה רשמית או תצהיר.
  9. [9] במקור pravelnikes מבולגרית правелники – תקנות, כללים.
  10. [10] במקור bez-obrazia, מבולגרית безобразие – חרפה, מעשה מחפיר, שערורייה.