פרק 56 📅 1897–1901 📍 Samokov 🌳 עץ משפחה

קורותיו של סנ' מוֹשוֹנָצֶ'ה יצחק אריה

📖 תרגום לעברית

1934

מכאן ואילך מתחיל הפרק אודות

הסנ' מוֹשוֹנָצֶ'ה י' [יצחק] אריה אחרי שעזב

בנו סנ' בנציון – משנת 5657 [1897] עד

שנת 5660–5661 [1900–1901].

 

1935                   ביוגרפיה של סנ' מוֹשוֹנָצֶ'ה י' אריה                          1897

בשנת 5657 [1897] הסנ' בנציון לא בא עוד לחנות, אלא עזב ונסע לסופיה. מצד אחד הסנ' מוֹשוֹנָצֶ'ה היה מודאג ומעט עצוב, אבל מצד שני הוא שמח על כך שבנו ידאג לעצמו, והוא [מוֹשוֹנָצֶ'ה] לא יצטרך עוד לשאת בנטל פרנסתו. אולם באותה שעה, כאשר עמד הבן לצאת לדרך, לא דאג הסנ' מוֹשוֹנָצֶ'ה לברר אם יש לבנו כסף לנסיעה. ובאותו הזמן היו ביניהם כמה מריבות שגרמו לו [לבנציון] לעזוב את סמוקוב, ומרוב שכעס אפילו לא ביקש מאביו שייתן לו את מה שהגיע לו מחלקו בחנות. והאב, שכעס אף הוא, העמיד פנים שאינו יודע דבר. וכך קרה שסנ' בנציון עזב ללא פרוטה וסבל ממצוקות גדולות מאוד, בלי שיכול היה לחשוף זאת בפני איש.

בעת הזו, כשעבד לבדו בחנות, פרצה לילה אחד שרֵפה, ומשהודיעו לו במהירות, עלה בידו להציל את מעט הסחורות שהיו לו, פקעות צמר ומעט מטילי ברזל, אך היות שהן [פקעות הצמר] נרטבו נגרם לו נזק של אלף פרנקים.

בשנת 5658 [1898] הוא המשיך באותו אופן לסחור בכמה מוצרים. הרווחים היו קטנים מאוד, כיוון שהמסחר שעשה היה גם כן מועט מאוד. הוא החל להביא מלח ים

1936                   ביוגרפיה של סנ' מוֹשוֹנָצֶ'ה י' אריה                       1898

בקרונות רכבת, ולפעמים היה נוסע בעצמו לבּוּרגָס כדי לרוכשו. הכמות שמכר הייתה קרון אחד בחודש, והרווח לקרון היה בין ארבעים לחמישים פרנקים – זה היה רק בחודשי הקיץ. כך היה גם עם המוצרים האחרים. נראה שעשה זאת רק כדי להעסיק את עצמו, שלא ילך בָּטֵל.

ימים רבים הלך לחנות אביו, והיו מבלים שעות שלמות בשיחות על ענייני העולם. הוא היה בררן מאוד בענייני האוכל, ואהב לקנות מן הטוב ביותר. מכל מיני מאכלים היה קונה תמיד בכמויות גדולות, כדי שיהיה בבית שפע. הוא לא התעצל ללכת הביתה כמה פעמים אפילו בעבור הדבר הקטן ביותר. הוא אהב מאוד לדעת את חדשות העיר, כדי להיות בעניינים בכול. הוא גם אוהב שמכבדים אותו, ואוהב מאוד את אשתו ואת ילדיו. הוא סובל כמעט תמיד מכאב בבטנו, ונשמר עד מאוד באוכל. הוא ניזון בעיקר מבשר ומעט קוֹנדוּצ'וֹס, ואינו מרבה לאכול פירות; בכל שלוש־ארבע שעות תוקפת אותו מעין עווית של רעב, והוא צריך לאכול אפילו מעט לחם במלח, כי קיבתו 'פתוחה מאוד' [כלומר תאבונו מתעורר לעיתים קרובות]. לפיכך הוא צריך שתמיד יהיה איתו מזה [מעט לחם במלח].

בשנה הזו הוסדר הרחוב שבו הייתה לו החנות שקיבל מאביו כשנפרד ממנו. היות שהחנות נכללה כולה בתוואי הרחוב, נתנו לו במקומה מגרש אחר בשוק הקצבים הישן, ועל השטח העודף שנתנו לו שילם למועצת העיר 360 פרנקים. במגרש

1937                   ביוגרפיה של סנ' מוֹשוֹנָצֶ'ה י' אריה                        1898

החדש הזה בנה והקים חנות גדולה בעלת שני אגפים: האחד שימש לו כלשכה והאחר כמחסן לסחורות. זה עלה לו כמאה נָפּוֹליוֹנים. באותו הזמן יושרו והוסדרו מחדש הרחובות שבהם שכנו בתיהם, ומן הבית שבו גר הסנ' מוֹשוֹנָצֶ'ה לקחו לו מחצית חדר. מסיבה זו היה צריך להוסיף חדר נוסף שבנייתו עלתה 75 נָפּוֹליוֹנים; בהוצאה הזו התחלק עם אביו חצי חצי, ובכך נעשה הבית גדול יותר.

בשנת 5659 [1899], מכיוון שהחנות החדשה הייתה הרבה יותר גדולה מאשר זו שהייתה לו קודם, ונוכח זאת שהקליינטים הלכו והתמעטו, הוא הביא הרבה יותר סוגי סחורות למכירה. נראָה לו שכך ירחיב את העסקים, אך ההפך מכך קרה, ומִדֵי יום העסק הלך והצטמצם. הוא התחיל להסתובב בעצמו בחנויות המכולת, כדי להציע לחנוונים מסחורותיו. אולם, כבר היו מתחרים שהתרוצצו ומכרו את אותן סחורות הרבה יותר בזול מאשר יכול היה למכור הסנ' מוֹשוֹנָצֶ'ה. הוא היה סבלני ועשה חשבון שלמתחרים שלו לא משתלם למכור במחירים שבהם מכרו. אולם החישוב [הנכון] היה שלמתחרים הללו זה השתלם, כי הוצאותיהם היו עשרה פרנקים לשבוע, בזמן

1938                  ביוגרפיה של סנ' מוֹשוֹנָצֶ'ה י' אריה                      1899

שסנ' מוֹשוֹנָצֶ'ה נזקק לפחות לשמונים פרנקים לשבוע, כי חי ברווחה. יותר מכך, המתחרים הללו נשאו בעצמם את שק המלח של מאה קילוגרם, והובילוהו אל הלקוח כדי לחסוך דמי הובלה – דבר שסנ' מוֹשוֹנָצֶ'ה לא יכול היה לעשות. זאת ועוד, בסמוקוב באופן כללי כבר לא קנו ממשפחת אריה שום סחורה שהיא, כדי שלא יזכו בשום רווח, ומלבד זאת השפילו אותם והתעמרו בהם. לפיכך, משפחת אריה לא יכלה עוד לחיות בסמוקוב.

בַּבַּית נהגו כמו קודם ללא כל שינוי. באותה העת בנו סנ' בנציון שהה בפיליבֶּה, והוא נסע לשם לבקרו וכדי להתייעץ עימו, כי הוא רצה לשלוח את שני בניו הקטנים, עזרא וגבריאל, לבית ספר בפיליבֶּה, כפי שייכתב בהמשך בעניין כוונתו זו.

בשנת 5660–5661 [1900–1901] סנ' מוֹשוֹנָצֶ'ה הביא לפיליבֶּה את שני בניו עזרא וגבריאל. הוא הכניס את עזרא לכיתה הרביעית בגימנסיה בפיליבֶּה, במטרה שימשיך עד הכיתה השביעית [סיום התיכון]; אולם, הוא לא עשה זאת כי בקושי יכול היה להחזיקו עד הכיתה החמישית. את גבריאל הכניס לבית הספר של אליאנס בפיליבֶּה, כדי שילמד טוב יותר צרפתית ובו בזמן שישקיע מאמץ רב יותר בלשון הקודש [עברית מקראית ולימודי קודש]. כפי

1939                   ביוגרפיה של סנ' מוֹשוֹנָצֶ'ה י' אריה                        1900

שכתבתי קודם, מטרתו הייתה לשולחו מפיליבֶּה לבית הספר של כל ישראל חברים [אליאנס] בפריז, שם יוחזק על חשבון אליאנס. גם בכך לא הצליח, ואת הסיבה לכך כתבתי קודם. הם שהו בבֵית אחיהם הסנ' בנציון. הוסכם ביניהם שסנ' מוֹשוֹנָצֶ'ה ישלם לסנ' בנציון ארבעים פרנקים לחודש לכלכלתם, ומלבד זאת יעזור לו גם בדמי השכירות של הבית. אחרי שארגן אותם שב לסמוקוב. הוא התחיל להיווכח שהעסק של החנות לא מתנהל כשורה כלל וכלל, ומִדֵי יום העסקים הלכו והתמעטו, עד שהגיע לכך שבמשך כמה ימים לא מכר אפילו בפרנק. וכך, לא הביא עוד סחורות חדשות, אלא ביקש לצמצם אותן [את המלאי] בהדרגה, ומסיבה זו התחיל גם לחסוך מעט בהוצאות הבית. כמו כן הלך אצל אביו והתלונן על כך שהעסקים אינם כשורה ושההוצאות גדלו מאוד, וביקש ממנו שיעזור לו בסכום כסף כלשהו. תמיד אמר לו [לאביו] שהמשפחה גדלה מאוד, ושאינו מסוגל לכלכלה מפאת ההוצאות, שכבר נעשה זקן, ושאין לו כוח להתרוצץ כל הזמן. אביו, כדי שלא לסרב לו, אף שלא מצא ממש בטענותיו, היה נותן לו תמיד מתנות בכסף ובדברים אחרים. הוא התנהג בין הבריות באבירות, ולא הראה מאומה מהאמור לעיל, ולכן כולם החזיקו אותו כעשיר מאוד.

1940                   ביוגרפיה של סנ' מוֹשוֹנָצֶ'ה י' אריה                        1900

הייתה לו תמיכה ראויה מאת הסנ' אביו. בפרוס שנת 5661 הוא הגיע לחנותו לעיתים רחוקות מאוד, ובמשך ימים רבים פתח אותה רק בצוהריים או שלא פתח אותה כלל; הוא מכר את הסחורה שנותרה במחירים זולים מאוד, כדי להיפטר ממנה לגמרי. לבסוף, כאשר נותרה לו סחורה בשווי של כאלפיים פרנקים, מכר אותה באשראי לזמנים ארוכים יותר. הוא סגר את החנות לגמרי, וגבה את החוב במועדי הפירעון. חלף זמן מה, וכשכבר נמאס לו להיות בטל, פתח שוב את החנות. כתחביב הוא החליט ללמוד סנדלרות, ולקח מומחה שילַמדוֹ את יסודות המקצוע. הוא קנה את הכלים הדרושים, התקין לו סינר של סנדלרים, מושב נמוך ומֶזִיקָה [שולחן קטן, עגול, חד רגל], ועבד בכך כל היום. בהתחלה הכין לַפּצֵניקוֹס קטנות לילדים, וניתן להבחין שהיו האחת קטנה והשנייה גדולה – שתיהן לאותה הרגל. ומאוחר יותר הכין גם נעליים, ובהן סָפָּטוֹס לעצמו ולאשתו. הוא עבד בחשק רב ובתשומת לב. הוא אמר שהן עלו לו בזול מאוד, ונראה לו שילמד את המקצוע.

בנו סנ' בנציון היה בזמן הזה בגורפו [קורפו] כיוון שחלה בשחפת, והוא [מוֹשוֹנָצֶ'ה] היה עצוב מכך שבקושי קיבל מכתב מדֵי 15 ימים. מאוחר יותר, כאשר כבר חזר, הם נרגעו. סנ' בנציון לא הפנה אליו שום טרוניה, והם ישבו להעביר את הזמן בחנות של האב.

1941

כאן הסתיים פרק הביוגרפיה

של סנ' משה י' אריה עד שנת 5661

[1901].

 

📜 שעתוק בלאדינו

1934

De aki i endelantre si enpesa la partida

de el Sr. Mochomatche J. Arie. denpoes ke si

salio su ijo Sr. Bensijon de el anio de 5657 fin a

el anio de 5600-61

1935                 Biografia de Sr, Mochonatche J. Arie.          1897

En el anio de 5657, ke el Sr, Bensijon mas ja non li foe a sus butika, i ke ja partio tambien i se foe a Sofia, de la una parte el Sr. Mochonatche era pensativle i algo i sikilijado, ma de la otra parte era i gustozo, sovre este ke ja se iva a merar por si i ke mas el Sr, Mochonatche ke non iva a tener dingun kargo por el ma foe ke Sr. Mochonatche non kudio en este tiempo, por koando iva a partir se era ke tenija paras para el vijaje, solo ke foe ejos en este tiempo ke tuvieron algunas litigas ande lo kavzo ke si foera de Samokov, el de tanta ravia ke tuvo non li demando de el padre por ke li diera, mizmo de loke el enpatronava de el etcho de la butika, i el padre tambien ke si aravio foe ke non se izo ni de el savedor, i ansi foe ke Sr. Bensijon partio sin nada de moneda, ande el travo mui grandes apretos, sin poderlo deskuvrir a dinguno,

En este tiempo ke ja estuvo solo en la butika foe en una notche ke li salio foego i haver ke ja li dieron presto el ja pudo alkansar lo poko de ropa ke el la tenija, i era lanas kon algo fieros i siendo ke si mojaron foe ke tuvo de danio komo unos 1000 f.

En este anio de 5658, era ke de mizmo kontinoava en algunos artikolos, ma eran los profitos mui tchikos, por ke i el etcho ke lo azija era tambien tchiko, el enpeso a traer sal de mar kon

1936               Biografia de Sr, Mochonatche J. Arie.            1898

vagones, i en vezes se iva el mizmo a Burgas por merkarla i la suma ke vendija era de un vagon a el mez, kon ke las ganansias eran de 40 a 50 fr. por vagon, i este era solo por los mezes de el enverano ansi tambien era i en los otros artikolos ke esto se vija ke lo azia solo por englenejarse i non estar en vazio,

El en muntchos dijas se iva ala butika de el padre i lo pasavan kon oras, enteras, avlando de el mundo, era mui mirikiozo de parte de la komania, i le plaza merkar de lo boeno, i de todos modo de komania el merkava siempre a kantedades grandes para ke uviera en kaza siempre a muntcho, el non si haraganijava de ir a kaza unas koantas vezes i esto por la mas tchika koza, a el li plaza muntcho saver de las moevas de la sevdad, por estar a el koriente en lo todo li plaze tambien ke lo onoren i ama muntcho a su mujer i kreaturas el sufre de una dolor en el estomago, kaje siempre i se goadra mui muntcho de las komidas, i su mantinimiento es solo de karne, i algo de los kondutchos, el frutas non kome amontcho, a el en kada 3 i 4 oras li viene komo un istilo i li kale ke koma mizmo un poko de pan kon sal porke tiene el estomago mui avierto, i este li kalo ke le tenga siempre kon si

En este anio ke si regolijo la plasa ande tenija i el la butika ke avija tomado de el padre koando se salio, i siendo ke si li foe para la ulisa entera, foe ke li dieron en su lugar otro kampo en el tcharchi de las kasapanas viejas, i por lo demazija ke li dieron foe ke lis pago en el gradskisovet, 360 fr. este moevo

1937              Biografia de Sr, Mochonatche J. Arie.           1898

kampo el lo frago i izo una grande butika en 2 apartamentes, ke la una li servija por su kanselaria i la otra por deposito por sus ropas, i li kosta komo a 100 napoliones de gaste, foe de mizmo ke i en este tiempo ke si enderetcharon i las kaes ande ejos tenijan la kasas, i de la kaza ke morava el Sr. Mochonatche li tomaron la medija kamareta, i a esta razon li kalio ke i adjuntara i otra kamareta ke gasto en todo 75 napoliones ke era kontra metad kon el padre el gaste i kon esto se li izo la kaza mas grande,

En el anio de 5659, a razon de la moeva butika i ke ja foe muntcho mas grande, de la ke tenija mas antes, i visto ke los klientes si li estavan i enmankando, lo izo de traer ainda, mas muntchos modos de los artikolos ke el los vendija parisiendole de azer mas grande el etcho, lo koal ke foe al kontrario, i era ke kada dija se le iva entchekisiendole el etcho, lo izo i enpeso el mizmo a kamenar en las butikas de los bakales por prometerles de los sujos artikolos, ma ja era ke avijan otros konkorentes, ke estavan koriendo i vindiendo, de estos mizmos artikolos muntcho mas barato de loke kerija vender el Sr. Mochonatche, i el era ke iva tiniendo la pasensia aziendo konto ke non lis konvenija a vender a sus konkorentes en los presios ke ivan vindiendo, ma la koenta era ke estos konkorentes ja lis konvenija por ke el gaste sujos era de 10 fr. ala semana a tiempo

1938                  Biografia de Sr, Mochonatche J. Arie.           1899

ke Sr. Mochonatche kerija al menos 80 fr. ala semana de gaste, ke bivija boeno, i mas ke los konkorentes era ke si etchavan ejos el sako de sal de 100 kilos i se lo jevavan a el muchteri por ke non pagara hamalik ke esto Sr. Mochonatche non lo podija azer, i mas ke en Samokov ja foe en general para toda la Familia Arie ke non lis merkavan de ejos dingun modo de artikolo por ke non ganaran, i aparte era tambien i ke los dezonravan, i los maltratavan, i de esto foe ke non pudo bivir mas la familia Arie en Samokov,

era ke en kaza si komportavan de mizmo sigun i de antes sin dingun trokamiento, el en este tiempo ke su ijo Sr. Bensijon ke ja estava en Filibe, si foe a Filibe por vijitarlo i tambien por akonsejarse ke los kerija mandarlos a sus 2 los otros ijos mas tchikos, Ezra kon Gavriel, ala echkola de filibe sigun eskrito mas adelantre, por la suja entision,

En el anio de 5660-61, Sr. Mochonatche si los jevo a Filibe a sus 2 ijos Ezra kon Gavriel, i lo metio a el Ezra en la gemnazia de filibe en la 4 klasa, kon la entision ke kontinoara fin a la setena klasa, lo koal ke no lo izo i apenas pudo detenerlo fin a la sinkena klasa, i a el Gavriel lo metio en la echkola de la aliansa de filibe, por ke enbezara mijor el franses i en mizmo tiempo ke diera la mas grande foersa sovre el Lachon akodech, sigun ke ja lo

1939               Biografia de Sr, Mochonatche J. Arié.                   1900

eskrivi mas antes, ke su entision era, por ke foera mandado de filibe ala echkola de paris de la aliansa jsraelid, de mizmo i ke foera detinido alos gastes de la aliansa, ke i en esto tambien foe ke no pudo reuchir, i la razon ja lo eskrivi tambien mas antes, ejos estuvieron en la kaza de su ermano el Sr. Bensijon, i se konvinieron ke li tenija de pagar el Sr. Mochonatche a Sr. Bensijon a 40 fr. a el mez por sus mantinimiento i aparte ke li i tenija de ajudarlo por i kira de la kaza, i denpoes ke los resento foe ke si vino a Samokov, i el ke enpeso aver ke el etcho de la butika non li estava de el en todo boeno kamenandolo, i en kada dija era ke se li iva enmankandole los etchos fin ke li arivo algunos dijas ke non vendija ni menos un fr. i ansi foe ke mas non trocho ropas moevas, otro ke siempre iva buchkando de ir enmankandolas, i a esta razon el enpeso a azer algo i de la ikonomija en los gastes de kaza, i tambien lo azija ke si li iva ande el padre i se li konjorava, de esto ke non li eran boenos los etchos, i ke el gaste tambien li pujo muntcho, i lo iva demanda por ke lo ajudara kon alguna suma de moneda, i siempre loke li dizia era ke si lo kresio muntcho la familia, i ke non estava podiendo abasteser por los gastes, i ke ja se izo i viejo, i ke non esta tiniendo la foersa para ir siempre koriendo, i el padre por non refozarlo de esto ke li kontava i ke non li topava razon ja era ke lo regalava siempre seja kon moneda komo i kon i otras kozas, i el era ke entre la djente si komportava de mui galante, i non si demostrava de nada sovre lo ditcho ariva, i era ke todos lo tenijan ke era mui riko,

1940                   Biografia de Sr, Mochonatche J. Arié.                 1901

el ke ja tenija boen protejo de su Sr. Padre i en el anio de 5661 koando ja vino, era ke iva mui ralo por la butika suja i lo azija ke en muntchos dijas el koando la avrija en la medio dija i koando non la avrija de el entodo, i kon la ropa ke li avija kedado era ke la i iva vendiendola kon unos presios muntcho baratos, por dezbarasarse enteramente de eja, i alos kavo ke li avija kedado komo una suma de 2000 fr. la vendjo por tiempos mas largos, i la sero la butika enteramente, i en sus deskaimientos era ke kovrava, i pasando algo de tiempo ke ja estuvo enfastijado de estarse envazio, el la avrio de moevo la butika i lo izo por merikija de enbezarse el kondradjilik i el si tomo a un maestro por ke lo enbezara los presipios de esto, i se merko los enstromentos menesterozos, i se izo i una prostela de kundradjis, i una sija bacha kon una mezika para esto i estava dijas enteros lavorando en esto, i al presipio les izo laptchenikos para las krejaturas, i ke ja si kere entendido ke foeron el uno tchiko i el otro grande i todos los 2 de un pie, i mas tadre les izo i kunderas, i se izo i pare [para] si kon su mujer sapatos, i era kon grande kerensia i atansion ke lavorava, i dezija ke li estavan kostando mui baratos, i ke li paresija ke si lo iva a enbezar este ofisio,

Su ijo Sr. Bensijon ke estava en este tiempo en Gurfu[1] por ke estava atakado de la tekija, i era mui sikilijado i de esto ke resivija apenas en 15 dijas una ves karta i mas tadre ke ja si vino foe ke repozaron i Sr. Bensijon non li dava dingunas kechas i se asentavan en la botika de el padre, por pasar la ora,

1941

Asta aki si eskapa la partida de la

biografia de Sr. Moche J. Arié fin a el anio

de 5661

📌 הערות שוליים

  1. [1] Gurfu הוא האי קורפו, אלו חילופי אותיות אופייניים לשמות ממקור עות'מאני, למשל המטבע קורוש (בטורקית) שנקרא בכרוניקה גרוש.