פרק 15 📅 1885–1888 📍 Samokov

סניור רפאל א. אריה לבדו עד שנת 5648

📖 תרגום לעברית

437                  ביוגרפיה של סנ' רפאל א' אריה                 1885

החתן והכלה ואת כל המתנות שנשלחו לחתן מצד הכלה. הוא שלח אותם ארוזים היטב לקרוב משפחתו בסמוקוב, סנ' בְּכוֹרָצֶ'ה קוּיוּמג'י, באומרו שאת החבילה שיקבל לא יפתח כי היא שייכת למחותנו סנ' רפאל; [והוסיף] שאם בתוך שבוע או שבועיים סנ' רפאל לא ייתן [מועד] לחתונה, הרי שהוא ימסור לו את החבילה, ובאותו אופן יקבל ממנו את כל ההתכתבויות ואת כל המתנות שנשלחו אליו: "מה ששלךָ שלךָ, ומה ששלי שלי". סנ' בְּכוֹרָצֶ'ה קרא לסנ' רפאל והקריא לו את המכתב שקיבל, כך שניתן להבין את מידת הלחץ בה נמצא סנ' רפאל ברגע שכזה. לא רק שלא היו לו עשרים לירות לקוֹנטָדוֹ, חסרו לו עוד פריטים רבים על מנת להשלים את האָשוּגָר. בנוסף [לא היה לו] כסף להובלת הכלה לסופיה, כי גם בזאת צריך היה [לשאת]. הוא השיב לו באומרו: "הבה נראה". וסנ' רפאל הלך ישר אצל בן דודו סנ' בְּכוֹרָצֶ'ה בן חכם אֵלְיָיצ'וּנוֹ, וסיפר לו את הסיפור כולו ושיגיד לו מה עליו לעשות. ואחרי שניחם אותו אמר לו: "יש לנו זמן, בוא נראה מה נעשה". זה דיכא מאוד את סנ' רפאל, כך שלא ידע היכן להכות בראשו תחילה, ובלילות לא ישן. באותם הלילות שהיה מתהפך במיטה בלי לישון, העלה בדעתו רעיון תוך שהוא אומר לעצמו: "אני, יש לי קרובי משפחה רבים עשירים, ולאבי תמיד עזרו בכול, והנה כעת, כשאני במצוקה גדולה כזו – מדוע שלא אפנה אליהם?". זה הפך להחלטה חלוטה.

438                ביוגרפיה של סנ' רפאל א' אריה                     1885

הוא חישב בתחילה את הסכום שיספיק לו לצורכי החתונה, ומצא שראשית כול הוא צריך עשרים לירות לקוֹנטָדוֹ, 15 לירות לפחות על מנת להשלים את האָשוּגָר ועוד 15 לירות לפחות למימון הוצאות הבאת הכלה ולהוצאותיהם האישיות – סך הכול חמישים לירות. ואחר כך התחיל להקצות לכל קרוב את הסכום שייתן, וכאשר חילק את הסכום מצא שכל האמור לעיל הסתכם בשישים לירות. ועל אף שהיו אלהnuliod de kamas  [אפסים של מיטות],[1] הוא קם וכתב זאת על פתק. כאשר סיים היה שמֵח, נשכב במיטה וישן כל הלילה. מאוחר יותר הוא קם, לקח איתו את הרשימה, הלך אצל סנ' בְּכוֹרָצֶ'ה בן דודו ואמר לו: "מצאתי את האמצעים לערוך את החתונה, אבל אני מבקש ממך שלא תצחק כי זאת אעשה". ואחרי שסיפר לו את סיפור המעשה כולו ובהתאם לרשימה שערך, הלך אצל כל אחד מבני משפחתו, וביקש מהם את הסכום שציין. וכל אחד מהם מסר אותו לידיו, איש לא סירב, ובתוך שעתיים אסף את שישים הלירות. הוא לקח איתו את סנ' בְּכוֹרָצֶ'ה, והלכו היישר אצל הסנ' קויומדג'י. תחילה סָפרו לידיו את אותן עשרים הלירות עבור הקוֹנטָדוֹ, ורשמו לפניו את המועד שקבעו לעריכת החתונה. בינתיים סנ' רפאל הכין את כל הדרוש, ובין היתר השלים את האָשוּגָר ואת שאר הצרכים. הם ערכו את החתונה במועדה בלא להחסיר דבר, ומשני הצדדים כולם שמחו והיו שבעי רצון. וכך גם חיו שני הצדדים [החתן והכלה], באושר ובאהבה, הכי טוב שאפשר.

439               ביוגרפיה של סנ' רפאל א' אריה                1885

זוהי מדאם בּוּקָה שבעמוד 382 כתבתי מעט מתולדותיה. אחרי שהסתיימו אירועי החתונה שבו לבתיהם מרוצים מאוד, והמשיכו בענייניהם בבית.

מאחיו, מיסיה דוד, קיבל כל העת מכתבים וכך גם מבניו. הם יִידעו אותו שנכנסו לבית הספר, שמטפלים בהם היטב ושלא ידאג להם.

בשנת 5646 [1886] סנ' רפאל היה מובטל מעבודה. היה מדוכא מאוד, וגם התייסר לשאת בעול פרנסת המשפחה. וכך קרה שהיה תמיד חרד ומדוכא, והיה הולך ונחלש למשך זמן מה. כל העת תהה איך יוכל להשיג מעט כסף כדי שישאיר לאשתו לתקופה הראשונה לצורכי פרנסתה, כדי ללכת לירושלים אל אחיו ובניו. והנה נקרתה מלפניו ההזדמנות לכך: הצליח להשיג סכום של מאה גרושים, וללא דיחוי פעל לממש את החלטתו. הוא השאיר לאשתו תשעים גרושים, עשרה גרושים שמר לעצמו וקנה בהם זוג צָ'רָס. ובלי ליידע איש, אף לא את אשתו, יצא רגלי בדרכו לאיחטימָן.[2] בערב הגיע לאיחטימָן עייף מאוד. לא היה לו שום מטען, ואפילו לא לקח איתו אף צָ'מָשיר אחד להחלפה. ומכיוון שלא היה לו כסף לא יכול היה ללכת לשום מלון.

440               ביוגרפיה של סנ' רפאל א' אריה                 1886

הוא התיישב על אבן אחת שמצא באחת הכיכרות של איחטימָן, ומלבד היותו עייף מראה פניו היה חריג. הוא גלגל לעצמו סיגריה ועישן אותה, שוקע שוב במחשבות. כעבור רגעים אחדים עבר שם חכם מרדכי ב. משה, שהיה אדם הגומל חסדים רבים. הוא היה גם יושב ראש הקהילה הקטנה של איחטימָן, והוא זה שדאג לכל העוברים והשבים הנצרכים, סידר אותם, נתן כסף לכלכלתם ושילח אותם לדרכם לערים השכנות; זאת תוך שהוא משלם להם את הוצאות הדרך וגם נותן להם תרומות כסף, ככל הניתן. בקיצור, יותר מכדי כל צורכם. וחכם מרדכי זיהה אותו כי היה גם הוא מסמוקוב, ובראותו אותו כך, במראהו החריג, שאלוֹ למה הוא ממתין, וסנ' רפאל סיפר לו את סיפורו. בלי לדבר הרבה הוא הובילו לביתו, נתן לו לאכול ולשתות, ניחם אותו בדיבורו המתוק ועיכב אותו בביתו כמה ימים. אחר כך שאל אותו להיכן הוא רוצה ללכת. הוא אמר לו שהוא רוצה ללכת לעת עתה לאדירנה, ואחר כך בדעתו ללכת לקונס' בדרכו לירושלים. חכם מרדכי אמר לו: "טוב", נתן לו אוכל לכמה ימים ומעט כסף, והוא יצא ברגל לאדירנה. בדרך מצא בני לוויה והצטרף אליהם, והמשיכו בדרכם. המסע נמשך 12 ימים עד שהגיעו לאדירנה. כמות האוכל וסכום הכסף שנתן לו חכם מרדכי הספיקו לו למסע כולו, אלא שכאשר הגיע לאדירנה נותר כמעט בלי כסף. אולם הוא לא היה כה מיואש כפי שהיה כשיצא

441              ביוגרפיה של סנ' רפאל א' אריה                 1886

מסמוקוב. כשהוא חובש את הכיפה הבולגרית על ראשו התהלך בחוצות אדירנה, בין אם היה שקוע במחשבות עמוקות ובין אם לא היה לו כסף לקנות פֵז. באותם הימים הטורקים זעמו על הבולגרים, כיוון שהיה זה בסמוך להפסדם במלחמה. ובכל עת שהיו רואים מישהו עם כיפה בולגרית, לא רק היו מכים אותו, אלא גם היו מחשיבים אותו כמרגל, אך סנ' רפאל בתחילה לא נתקל בכך. וכך התהלך ארבעה–חמישה ימים, כל כולו במחשבה מאין יוכל להשיג סכום קטן של כסף שיספיק לו להמשך מסעו לקונס', בהתאם למטרתו לעשות את המסע ברגל. בקונס' כבר היה בטוח שקרובי משפחתו שם יעזרו לו וישלחוהו לירושלים אל אחיו ואל בניו – הללו היו סנ' נָעימָצֶ'ה וסנ' יוסף. משלא עלה בידו למצוא את הדרך [להשיג כסף], חשב לעצמו לעבוד באתרי הביצורים שהיו רבים. בעודו מחפש שמע באחת הכיכרות את צעקת הכרוז הקורא ומזמין אנשים ואומר שכל מי שרוצה לעבוד יבוא לקסרקטין הצבא באדירנה ויירשם כעובד. אלה היו נשלחים לקווי הביצורים שנבנו במרחק של כשעה מאדירנה,[3] והיו משלמים להם שישה גרושים כשכר יומי מלבד מזונם. הוא מצא זאת כמתאים מאוד עבורו, ובלי להתייעץ עם איש הלך הסנ' רפאל לקסרקטין

442               ביוגרפיה של סנ' רפאל א' אריה                 1886

בעודו חובש את הכיפה הבולגרית על ראשו; המטרה הייתה להירשם כעובד, ולקבל את אותם שישה גרושים כשכר יומי. בהגיעו למחנה פגש במוּלָאזים[4] אחד, ופנה אליו בבקשה שיראה לו את המקום שאליו צריכים ללכת כדי להירשם כעובד. המוּלָאזים, שראהו עם הכיפה הבולגרית, שאל אותו בקול זועם: "היי אתה, מי אתה, מאין אתה?!" הוא ענה לו בנחת וללא פחד, ובלי שנתן דעתו לכך שהוא חובש כיפה, ענה לו שהוא יהודי מבולגריה. והמוּלָאזים לא נתן לו לדבר יותר. הוא עצר אותו ומסרו לידי מפקדו, באומרו שהבולגרי הזה חייב להיות מרגל שרוצה לעבוד בביצורים שלנו מתוך איזו מזימה, ואפשר שנשלח בידי הבולגרים. המפקד שמע זאת, ובראותו את סנ' רפאל ובלי שהפנה אליו שום שאלה, שם אותו בבית הסוהר. הוא ערך פרוטוקול לפיו הוא מרגל, וללא דיחוי שלח אותו למועצת המלחמה. ובמועצה חיש מהר כבר הרשיעוהו בדין כמרגל שיש להוציאו להורג בירי. ומכל הפעילות הזו הסנ' רפאל לא ידע דבר, אלא רק שהוא אסור ושמו אותו לבדו בתא. בלי לפחד ממאומה התאזר בסבלנות לשאת את המצוקות שעברו עליו. בתא בו היה כלוא היה חלון שהשקיף על הכיכר שהובילה אל הקסרקטינים. הוא ניצב ליד החלון הזה, מתבונן בעוברים ושבים וחושב מה עליו

443                ביוגרפיה של סנ' רפאל א' אריה                   1886

לעשות. בין העוברים הבחין באחד לבוש היטב, שנכנס ויצא מן המחנה כמה פעמים, ולפי מראהו ראה שהיה יהודי. הוא גמר בדעתו להמתין לו שיֵצֵא ולבקש ממנו שידאג לו. חלפו רגעים אחדים והוא יצא. הוא קרא לו מחלון התא של בית הסוהר ופנה אליו בתחינה: "יהודי אני, ואם גם אתה הינך יהודי אני מפציר בך שתשמע כמה מילים שברצוני לומר לך". הסנ' האמור אמר לו שהוא יהודי, קרב אל החלון, ושאל אותו מה הוא רוצה לומר לו. וסנ' רפאל אמר לו שהוא בא לעבוד במחנה כי הוא חסר כל, שהוא מסמוקוב ושמו רפאל אריה, ובכניסתו למחנה שמו אותו בכלא ואין לו למי לפנות; [ואמר ש] הוא מבקש שידאג לו ושיחפש איך לשחרר אותו, ואת הכול סיפר לו בבכי. הסנ' ששמע אותו היה צֵ'לֵבּי יעקב פָּאפּוֹ, והוא אמר שלא יפחד בכלל ושהוא באמת יעשה ככל יכולתו כדי להצילו ולהוציאו ממאסר. הוא שאל אותו אם יש לו כסף, והוא נתן לו שלושה מֵג'ידיֵיס, ופנה ושב למחנה רק כדי ללמוד את הסיבה שבגינה כלאו אותו. כשעשה את הבירור הנדרש, מצא שהוא כבר נידון למוות כפי שנכתב לעיל. צֵ'לֵבּי יעקב נעצב עד מאוד, והתחיל להלך ממשרד למשרד כדי לעכב את גזר הדין עד שימציאו הסברים. מהר מאוד הוא הצליח בכך, כיוון שחשש שמא יבצעו את גזר הדין. הוא חזר לתא של סנ' רפאל כדי ליידע אותו

444                ביוגרפיה של סנ' רפאל א' אריה                   1886

שהוא כבר נוקט בכל האמצעים על מנת לשחררו ושלא יפחד כלל; על אודות גזר הדין שנגזר עליו לא סיפר לו. ובלי לטפל עוד בשום עניין אחר, תיכף ומייד כתב מכתב לסנ' דָּוִידְצ'וֹנָצֶ'ה בסמוקוב, שהיה ידידו ומוכר לו היטב, וסיפר לו את כל הסיפור. הוא ביקש שיענה לו מייד האם קיים בסמוקוב אדם כזה והאם נעדר מסמוקוב אותו האיש, כיוון שהוא יצטרך להוכיח זאת בלשכות שבהן יידרש להגן עליו. בו בזמן כתב לו שאם יהיה לו צורך בתשלום הוצאות מסוים, שיורו לו לשלם. מייד כשקיבל את המכתב סנ' דָּוִידְצ'וֹנָצֶ'ה אסף אותנו, את כל קרובי המשפחה, והקריא לנו את המכתב שהדאיג אותנו עד מאוד. ביקשנו ממנו לענות לו מייד ולהפציר בו שיחפש אפשרות לשחררו בדרך שהוא מכיר. וכתבנו שהוא קרוב משפחה שלנו, וסכום הוצאות של עד חמישים-שישים לירות יהיה על חשבוננו. מייד כאשר קיבל את התשובה, הראה הסנ' פָּאפּוֹ את המכתב הזה במקומות הנדרשים, והצליח ללמד עליו זכות ולשחררו תמורת תשלום הוצאות של עשר לירות בלבד. עשר לירות נתן בידיו של סנ' רפאל. הוא עיכב אותו בביתו כמה ימים עד שחזר לעצמו, כיוון שנבעת עד מאוד כשנודע לו אודות גזר הדין שנגזר עליו. אחר כך רכש עבורו כרטיס לרכבת וגם דרכון, חבש לראשו פֵז ושלח אותו לקונס' יעדו.

אלו הם המבצרים[5] שבמלחמת בנות־הברית

445                ביוגרפיה של סנ' רפאל א' אריה                   1886

הבלקניות נגד טורקיה בשנת 1913, הטילו עליהם מצור מאתיים אלף בולגרים וחמישים אלף סרבים למשך זמן ארוך של שישה חודשים. ולשוּקרי פאשה,[6] מפקד המבצרים הללו, היו שישים אלף חיילים טורקים ששמרו והגנו מול 250 אלף צרים. והוא סיפק את צורכי המזון של החיילים, כמו גם [את אלה] של תושבי אדירנה שמספרם היה 120 אלף לפחות. בנוסף היו עוד ארבעים אלף אנשים שברחו מסביבות אדירנה ושהו אז בתוך העיר אדירנה, כך שניתן להבין את המלָאים שהיו באותם המבצרים; זאת מלבד צורכי התחמושת למלחמה עבור כמות כזו של חיילים. הקרבות נמשכו ללא הפסקה והיו כה קשים, עד שבמהלכם אבדו קרוב ל־150 אלף נפשות משני הצדדים. לקראת הסוף לא יכול היה שוקרי פאשה להחזיק עוד מעמד כיוון שלא נשאר לו עוד מזון, וכך קרה שהוא נכנע בדרכי שלום. ונפלו בשבי שוקרי פאשה עם 950 קצינים ועשרים אלף חיילים שלא יכלו לברוח. הובילו לסופיה את הפאשה ואת הקצינים וכמה מהחיילים, ואת הנותרים חילקו בין ערי בולגריה. כולם טופלו כראוי, הוזנו והולבשו היטב. הם היו חופשיים לטייל בכל הרחובות במשך הלילות והימים, ומילאו את כל מנעמיהם הרבה יותר מבני העיר. הם קיבלו למגוריהם את בתי המלון הגדולים ביותר וכן תשלום של שבעה עד 11 פרנקים בכל יום לכלכלתם. לפאשה נתנו חמישים פרנקים ליום, ומלבד זאת עמד לפקודתו מול דלתו אוטומוביל; זאת בנוסף לשכרו,

446                ביוגרפיה של סנ' רפאל א' אריה                   1886

למשרתיו הטורקים ולחיילים הבולגרים ששמרו עליו. הוא מצא אוזן קשבת אצל הנסיך בוריס ו[אצל] כל השרים, וכאשר שילחו אותם היה זה ברכבת מיוחדת ובכבוד גדול.

בשנת 5647 [1887] הסנ' רפאל הגיע לקונס', והעביר לאשתו מעט מן הכסף שהיה לו. הוא לא סיפר לה את כל מה שעבר עליו באדירנה ולפני כן. הוא לא סיפר לה כיוון שממילא הייתה מודאגת מאוד, כי לא ידעה היכן הוא שוהה וגם סבלה מקשיי פרנסה. עם הכסף היא קיבלה ממנו גם מכתב, ובו כתב לה שהוא עומד לצאת לירושלים. הוא ניחם אותה שבתוך זמן קצר יביא גם אותה [לשם], ושתהיה לה סבלנות לעבור את הזמנים הקשים. כפי שאפשר להבין, איזו סבלנות נדרשה מהם עם כל כך הרבה ילדים.

הוא התהלך ימים אחדים בקונס', ובתחילה לא עלה בידו למצוא את קרובי משפחתו – הסנ' נָעימָצֶ'ה והסנ' יוסף, וכבר היה חסר לו כסף. והנה, ראשית הוא מצא את סנ' נָעימָצֶ'ה, והלה הראה לו היכן יוכל למצוא את סנ' יוסף. מקץ ימים הן סנ' נָעימָצֶ'ה והן סנ' יוסף לקחוהו להתארח בביתם. הוא ביקש מהם לכתוב לאחיו בירושלים, שהוא, סנ' רפאל, נמצא בקונס', וכי בכוונתו לבוא אליו וגם

447                 ביוגרפיה של סנ' רפאל א' אריה                    1887

שיעביר לו מעט כסף. עד שכתבו אליו והגיעה התשובה, חלפו ימים רבים, וכל העת תמכו בו קרוביו. וכאשר כבר הגיעה התשובה, מיסיה דָּוִד העביר לו בה סכום כסף מספיק לכרטיס נסיעה ושני מֵג'ידיֵיס כדמי כיס, וללא דחייה נוספת יצא ליפו. כשהגיע ליפו לא היה לו מספיק כסף כדי שיוכל לנסוע בכרכרה או על גבי סוס, כך שהיה צריך ללכת ברגל במשך 12 שעות. מסעו זה נמשך יומיים והוא התאחד עם אחיו בביתו. אולם זה לא השביע את רצונו. הוא רצה ללכת למושבה ראשון לציון ולעבד את האדמה, כי למד שהתשלום היומי ששילמו שם היה שבעה גרושים. אחיו לא נתן לו [ללכת לעבוד במושבה], באומרו שכעת הוא כבר זקן ולא יוכל להגן על עצמו מן החום והנחשים שיש באותם המקומות. הוא ניסה לשדלו ודרש ממנו בתוקף שיחזור לסמוקוב. סנ' רפאל נעצב עד מאוד מכך שמיסיה דָּוִד רוצה לשולחו בחזרה לסמוקוב, אך לא אמר דבר. כוונתו של סנ' רפאל לא הייתה רק לבקרם, אלא הוא רצה לבנות את עתידו באותן האדמות של ראשון לציון. לפיכך רצה ללכת ולהתחיל לעבוד את האדמה כדי שיהיה לו מושג ממשי. בראותו שאחיו מתנגד, לא סיפר לו על כוונתו. חלפו עוד כמה ימים ורצונו התממש, הוא מצא חברים אחרים כמותו, והם פעלו ומצאו בעל אדמות, והסכימו עימו שהוא ישלם להם שבעה גרושים ליום ויספק את מזונם ומקום ללון – וזאת בלי ליידע את אחיו מיסיה

448                   ביוגרפיה של סנ' רפאל א' אריה                   1887

דוד. בוקר אחד יצא לאותו המקום והתחיל בעבודה. באופן זה המשיך באהבה רבה, ואת כל התשלומים שקיבל צבר. גם את מחויבויותיו למשפחתו בסמוקוב לא נטש אף פעם, ומן המעט שחסך העביר להם כל העת כסף. לאחר שעבד זמן רב כבר עלה בידו להשיג סכום כסף ניכר ובה בעת הכין את עצמו, שכן אחיו לא רצה עוד לתמוך בו וכעס מאוד על כך שפעל בניגוד לדעתו.

בהמשך ביקר הברון רוטשילד במושבתו ראשון לציון ואף שהה בירושלים ובמקומות אחרים. כאשר היה בדרכו לצאת מירושלים, חשב סנ' רפאל להגיש לברון בקשה, ובא גם כן לירושלים ביום המיועד. בין יותר מאלפיים אנשים שהיו מסביב לפַּייְטוֹן בה נסע הברון, היה גם סנ' רפאל אחד מאלה שכפי שנאמר רצו להגיש בקשה לברון. ברם, הוא לא יכול היה למצוא דרך להתקרב אליו. בינתיים נעשה מאוחר, והוא עדיין לא הצליח להתקרב לכרכרה. מובן שהוא לא ויתר, כי הוא היה מלא באנרגיה חזקה. הוא דחף את אלה לצד אחד ואת האחרים לצד אחר, הצליח לעלות על הפַּייְטוֹן של הברון ותפס בכנף מעילו. הוא פנה אל הברון ואמר לו שהוא עני, ויש לו ארבעה בנים שעובדים במושבת הברון; ואמר שהוא זקוק לכך שהברון יעניק לו חלקת קרקע בתנאי שהוא יחזיר לו את שוויָיהּ בתוך שנים ספורות, וכמו כן שהוא צריך גם סכום של כסף.

449                 ביוגרפיה של סנ' רפאל א' אריה                   1887

ובזמן הזה שהוא עלה על הפייטון, כל השומרים ששמרו על הברון התאמצו להורידו בכוח, אך סנ' רפאל אמר להם: "בלי שהברון ייתן לי פתק אתם יכולים לחתוך את ידיי, ואני את כנף בגדו לא משחרר!". והנה, מייד הברון נעתר לו, ונתן לו פתק עבור מנהלו במושבה ובו כתב: "נושא כתב זה, תשתדל בשבילו ותרַצה אותו לפי בקשתו בסך של שישים לירות". סנ' רפאל התמלא שמחה בקבלו את הפתק, הוא נשק לרגליו וירד מהפייטון.

סנ' רפאל היה מאוד עייף ומבוהל מהמעשה הזה שעשה, ונפלה עליו אימה גדולה. וכך, אחרי שהברון עזב את השדה בו התרחש הכול והאנשים כבר התפזרו, הסנ' רפאל נותר כאמור מאוד נסער. בהיותו כה עייף חש התקף קדחת ואפיסת כוחות. הוא רעד, ובעודו מהלך באיטיות תש כוחו לחלוטין ונפלה עליו תנומה. לידו היה עץ גדול. הוא התקרב אליו, התיישב, ותוך שהוא נשען עליו נרדם וישן חסר תחושה ארבע שעות. כאשר התעורר היה כולו מכוסה זיעה. אחרי כן נשאר להמתין עוד כשעה עד שתעבור מעליו הזיעה, ומשנעשה מאוחר התכונן לעשות דרכו לירושלים. באותו הזמן הברון הגיע לתחנה בה היה טלגרף, וטִלגרֵף למנהל מטעמו. ואמר לו שייתן למי שיציג את הפתקה את אותם מאתיים דֵקַארים של אדמה ואת אותן שישים הלירות.

450                ביוגרפיה של סנ' רפאל א' אריה                     1887

בעניין זה שלח המנהל לחפשו, אך לא יכלו למצוא אותו. הוא פנה למנהל בית הספר, מיסיה דָּוִד אחיו, ומיסיה דָּוִד יצא גם הוא לחפשו. חיפשו אותו בכל העיר ולא מצאוהו. בזמן הזה מיסיה דָּוִד כעס עליו ודיבר בו סרה מאחורי גבו, באומרו שבדיוק בשעה שצריכים אותו הוא מסתתר בחורים נידחים. אותו מיסיה דָּוִד עדיין לא ידע את כל סיפור המעשה שעבר על סנ' רפאל עם הברון, וגם לא ידע שהוא קדח מחום בלב השדות וישן מתחת לעץ. כאשר פגש מיסיה דָּוִד את אחיו שהגיע לאט לאט עייף ומותש, אמר לו בקול רם: "היכן אתה מתחבא? כבר לא נשאר מקום שבו לא חיפשנו אותך. תן לי במהירות את הפתקה ואביאהּ אל המנהל". סנ' רפאל אמר לו שיעזוב אותו כעת, כי הוא עדיין לא התאושש מן הקדחת החזקה שאחזה בו; היות שהוא דרש זאת ממנו בתוקף, בכעס רב הוא הכניס את ידו לפֵּצ'וֹ שלו ונתן לו את הפתק. אף שרצה ללכת גם כן לא היה לו כוח, ולכן נתן את הפתק לאחיו והלה הציגו בפני מנהל המושבה. למוחרת בבוקר התייצב סנ' רפאל בעצמו, קיבל את שישים הלירות, והקצו לו את מאתיים הדֵקָארים של אדמה מן החֶלקה שאותה רצה. הוא חזר שמח ושבע רצון מהגשמת שאיפתו.

451                 ביוגרפיה של סנ' רפאל א' אריה                     1888

בשנת 5648 [1888], כאשר לרשות סנ' רפאל עמדו אותן שישים לירות, הדבר הראשון שעשה היה לבנות לו בית קטן. הוא קיבל את כל חומרי הבנייה מן המושבה, שנהגו למסור לכל מי שרצה לבנות. ובאותה תקופה הוא וארבעת בניו חילקו את השדה שקיבלו לכמה חלקות על מנת שישמשו אותם: האחת לזריעה, השנייה לשתילת עצי פרי מסוגים שונים, ועוד אחת לכרם ואחת נוספת לגידול מספוא,[7] וכך הלאה. באותו הזמן הם זרעו חיטה והצליחו בכך, כי עבדו ללא לאות.

בזמן הזה הוא מיהר לצאת לסמוקוב במטרה להביא את ילדיו ואשתו. כשהגיע לפיליבֶּה כתב [לאשתו] מכתב ובו כתב שהוא רוצה להגיע לסמוקוב כדי לאסוף את כל משפחתו ולהביאה לראשון לציון, אך הוא חושש שמא סנ' מָאירוּצ'וֹ ידרוש ממנו את סכום הכסף שהלווה לאביו –  הכסף שסייע ברכישת הבית שקנה אביו. והיות שהוא כבר מכר את הבית ולא שילם לו, כעת הוא [סנ' מָאירוּצ'וֹ] עלול לדרוש את כספו. הוא כתב גם שתלך אל הסנ' מָאירוּצ'וֹ, ותברר אצלו האם יתבע זאת ממנו כאשר יבוא. אשתו, כשקיבלה את המכתב, הייתה מלאת שמחה כיוון שכבר זמן רב הייתה שרויה בסבל, וללא דיחוי הביאה את המכתב לסנ' מָאירוּצ'וֹ. וביקשה ממנו שלא יחפש כעת להעלות עניינים ישנים, אחרת הוא [רפאל] עלול שלא לבוא. והסנ' מָאירוּצ'וֹ אמר לה: "הרי לך כסף למשלוח טלגרמה, שלחי אליו טלגרמה שיבוא מהר ואני לא אתבע ממנו מאומה. כמו כן,

452              ביוגרפיה של סנ' רפאל א' אריה                    1888

אם יהיה לך צורך אעזור לו". וכך עשתה. היא כתבה לו, ואחרי כמה ימים בא הסנ' רפאל לסמוקוב. אחרי שהות של כמה ימים נסע לדוּפְּניצָה להתראות עם אחותו, ובמקביל קנה זרעים [חרצנים] ממיני פירות. אחר כך נסע לקְיוּסְטֶנְדִיל והביא גם משם סוגי שתילים רבים של מיני פירות, על מנת להובילם לראשון לציון. ואז בא לסמוקוב, ואסף את כל משפחתו שמח וטוב־לב. הוא ביקר את כל קרובי משפחתו, התנשק עימם [לפרידה] ויצא למסעו; הרי היו לו כבר כרטיסים בחינם,[8] גם לרכבת וגם לאונייה, ואף יותר מכך – עד ראשון לציון. המסע עבר עליהם בקלות רבה, והם שמחו ושרו כל העת. כאשר הגיעו לשערי ראשון לציון, ירד סנ' רפאל על ברכיו ונישק את האדמה שלוש פעמים באומרו כמה ברכות, והם נכנסו למושבה ובאו היישר לביתם. הם התארגנו במהירות, והן הסנ' רפאל והן בניו התייצבו כל יום לעבודה, כשהבנים עוסקים במִזְרָע והאב בעצים.[9] הוא שתל את כל השתילים וזרע את כל חרצני הפירות שהביא מסמוקוב, ואת העודפים מכר. הוא קנה פרה חולבת ועגל קטן ששימש אותם לקוֹנדוּצ'וֹ, והחלב לילדיהם כדי שיאכלו לשובע וישתו לרוויה. הגברים יצאו לשדות, הסנ' דוּדוּצָ'ה הייתה מטפלת בבית ובילדים, וכולם היו שמחים ומרוצים. לעיתים סיפרו את קורות החיים משנים עברו, ואחר כך בילו את זמנם אך בשירה.

 

📜 שעתוק בלאדינו

437             Biografia de S-r. Refael A. Arie,                1885

Novio kon la Novija, i todos los prezentes, ke li tienen mandado a el Novio, de parte dela Novija, i mui bien enpakados, i si los mando a su pariente S-r. Behoratche Kujumdji, en Samokov, en diziendo loke resiva el paketo i ke non lo avriera, i ke li aiga a su konsfoegro S-r. Refael, si en kavzo fin a el tiempo de una or muntcho 2 semanas no li dara boda, a la ora ke li entregara el koleto i ke li resiviera, tambien de mizmo la korespondensija i los prezentes ke i ejos li tenijan mandado, i es lo tujo, tujo i lo mijo mijo, i el S-r. Behoratche lo jamo a S-r. Refael i se la meldo la karta ke resivio, ke ja si keri entindido en ke manera de apreto si topo el S-r. refael en ansi un momento, ke aparte ke non tenija las 20 liras por el kontado, era ke li mankava ainda tambien muntchas kozas por el adjusto de la achugar i por gaste de jevar a la novija a Sofia ke si kerija tambien, foe ke li respondio, i lo dicho veremos aver, i el S-r. Refael si foe deretcho ande su primo ermano S-r. Behoratche de H. Elijatchuno, i se lo konto el paso entero, i ke li dichera, koalo serija de azer, i denpoes ke lo konsolo li dicho ke tiempo ja tenemos veremos komo lo aremos, i esto lo abatija mui muntcho, a el S-r. Refael, ke non savija ande dar la kavesa mas antes, era ke las notches non durmija, i entre estas notches ke si estava redejando [rodejando] por la kama sin dormir, foe ke li vino al tino, en diziendose ke jo ja tengo muntchos parientes poderozos i a mi padre en todo siempre ja lo ajudavan, na ke jo agora ja esto en ansi un grande apreto por koalo ke no mi aderesa, a ejos, i esto li foe una ditchizion fiksa,

438             Biografia de S-r. Refael A. Arie,                1885

 i se kalkolo al presipio koala suma li iva a ser bastante por el menester de esta boda, i lo topo ke 20 liras se kerija al presipio por el kontado i 15 liras al menos si kerijan por el adjusto de ja achugar i otras 15 liras al menos si kerijan por el gaste de jevar a la novia i sus gastes partikular, lo todo si asuma 50 liras, i denpoes enpeso a espartirlas koal pariente la suma ke li diera, i esto koando ja lo espartio, lo topo ke si asumava 60 liras, lo todo dicho aun kon todo ke es nuliod de kamas[10], torna kon todo el si levanto i eskrivio en una nota, i gustozo ke agora ja esta pronto si etcho a la kama i se durmio la notche entera, i se levanto mas tadre, i si tomo kon si la nota i se foe ande S-r. Behoratche, su primo, i li dicho jo ja topi el molde de azer la boda, ma vos rogo ke non vos riach, porke jo esto ja lo vo azer, i denpoes ke li konto el paso entero, si foe sigun la nota ke izo ande kada uno de sus parientes, i lis demando la suma ke el la asenijalo i kada uno si la ijo[11] sin dingun refuzo, i arientro de 2 oras rekojo las 60 liras, i se lo tomo a S-r. Behoratche kon si i se foeron deretcho ande el S-r. Kujumaji, i li kontaron de el presipio las 20 liras por el kontado, i li izieron eskrivir el tiempo ke fiksaron para azer la boda, i en este tiempo S-r. Refael si pronto todo el menester seja el adjusto de la achugar komo tambien i lo restan de todo el menester, i en su tiempo kon todo djusto izieron la boda, i se alegraron i kontentaron de todas las 2 partes, de mizmo foeron i mui bien kontentes i biven i se aman de todas 2 partes, lo mijor ke poede ser.

439             Biografia de S-r. Refael A. Arie,                1885

es esta la M. Buka ke eskrivi en oja N-r. 382 algo de su estoria, denpoes ke ja eskaparan la boda, si vinieron en sus kazas mui kontentes, i kontinuaron en sus etchos de la kaza,

            de su ermano M. David resivija siempre kartas i ansi tambien i de sus IJOS aziendole saver ke ja entraron a la Echkola, i ke ja estan mui bien vistos, i ke non kudijara por ejos.

            En el anio de 5646, S-r. Refael ke estava sin dingun etcho, foe mui dezasperado, i tambien ke estava i sufriendo por el sujo sostinimiento de la kaza, i ansi era ke estava siempre mui pensativle i mui abatido, i se avija mui muntcho aflakado, i ansi foe ende algo de tiempo, i siempre iva pensando, de poderse prokurar algo de moneda para decharli a su mujer, por algo de tiempo un enpesijo por sus sostinimiento, i el irse a Jeruchalain serka de su ermano i de sus IJOS, ke esto ja tuvo una okazion ande si pudo prokurar de una suma de 100 gr. i sin tadrar lo izo de reintchir su ditchizion i li decho a su mujer los 90 gr. i los 10 gr. si los detuvo para el ke de los koalos si merko un par de Tcharas, i sin ke lo izo saver a dinguno ni mizmo a su mujer, i partio a pie por via de Ihtiman, i a la tadre ke ja arivo en Ihtiman, foe mui kanso, mizmo ke non tuvo nada de bagage, ke non si jevo kon si al menos ni un tchamachir, el ke non tenija paras kon si foe ke non si pudo ir a dingun hotel lo

440             Biografia de S-r. Refael A. Arie,                1886

izo ke si asento ensima de una piedra ke topo en una de las plasas de Ihtiman, ke aparte ke estava mui kanso estava tambien i demodado en vista de la kara, el si izo una sigara i estava fumando, i torna pensando, i pasando unos koantos menutos, tuvo de pasar, H. Mordehai B. Moche, ke el koal era una persona mui muntcho plazentero, i el era el prezedente de la tchika komunita de Ihtiman i el era ke kudijava por todos los menesterozos pasantes i tornantes, i los akomodava, i lis dava paras por sus mantinimiento i los mandava a las sivdades mas serka kon ke lis pagava el vijaje, i lis dava tambien lo posible de dadivas en moneda, en fin i mas todo el menester, i ke ja lo konosija, porke i H. Mordehai era de Samokov, i viendolo ansi demodado li demando loke era ke estava esperando, i S-r. Refael li konto su estoria i sin mas muntcho avlar si lo jevo a su kaza, i li dio a komer i bever i lo konsolo, kon sus dulses avlas i lo detuvo en su kaza unos koantos dijas i denpoes, li demando ande era loke kirija irse, i li dicho ke a edirne va ir por oras ke denpoes iva a merar de irse a Kostan para irse a Jeruchalaim, i H. Mordehai li dicho va bien el li dio komanija por unos koantos dijas i algo de moneda, i partio de mizmo a pie para Edirne, i por el kamino ja topo kompanieros i se adjunto a ejos i lo ivan kontinuando el kamino, i lis turo este vijaje 12 dijas fin ke arivaron en Edirne, i kon la kantedad de la komanija i la moneda ke li dio el H. Mordehai ja li foe bastante para el vijaje entero, solo koando arivo en Edirne tenija kaje nada de paras, ma non foe tanto deskorajado sigun de koando partio de

441             Biografia de S-r. Refael A. Arie,                1886

Samokov, i sigun ke estava kon la kapa Bulgara, en su kavesa, si foe kaminando, por las plasas de Edirne, i seja ke a detras de sus ondos penserios, or seja ke non tenija paras para merkarsi una fos [fes] ke los Turkos en akejos tiempos ke estavan tanto ensanijados kon los Bulgares, porke era serka ke avijan pidrido la guera, lo azijan ke koando vijan a alguno kon kapa, aparte ke lo harvavan era tambien i ke lo kontavan komo chachut, ma S-r. Refael non enkontro en esto, por el presipio, de esta manera si foe kamenando 4-5 dijas, lo todo pensando de ande se iva poder prokurar una tchika suma de paras la kantedad bastante por kontinuar su vijaje a Kostan sigun la suja entision, ke el el vijaje lo iva a azer tambien a pie, i de Kostan ja estava siguro ke de los parientes ke tenija en Kostan ja era ke lo ivan a ajudar para mandarlo a Jeruchalaim serka de su ermano i de sus IJOS, ke eran S-r. Naimatche i S-r. Josef, solo ke non estava pudiendo topar el molde, el si penso de azerse lavorador en algunas de las fraguas ke ja avijan muntchas, i buchkando esto foe ke sintio en una de las plasas ke estava gritando el telal en deklarando i en mizmo tiempo kombedando djente en diziendo ke todo akel ke kere lavorar ke vinga [venga] a las kazarmas de la soldaderija ke avija en Edirne i ke si den de nota komo lavoradores, iva a ser ke los ivan a mandar a las Tabias, ke las estavan fraguando, komo una ora lechos de Edirne i los tenijan de pagar a 6 groches, por sus paga de jundelik[12] a el dija i aparte los ivan a mantener, ke esto lo topo mui konvenivle i sin akonsejarse kon dinguno, el S-r. Refael, si foe a las kazarmas

442             Biografia de S-r. Refael A. Arie,                1886

sigun ke estava kon la kapa, en su kavesa, kon la entision por darse de nota komo lavorador i tomar los 6 groches a el dija de paga, i en arivando en las kazarmas, el enkontro a un sierto mulaazim[13], ke es (pod-porutchi) i lo demando en rogandole porke li amostrara, el lugar ande esm loke devija ir para eskrivirse i el tambien komo lavorador i el mulaazim ke lo vido kon kapa de Bulgar, kon avla de grande sania li demando ken sos tu, i de ande sos tu, bre, li respondio repozadamente i sin espantarse, i sin ke li vino al tino ke estava kon kapa diziendole ke el es un Djidio i es de la Bulgaria, i el mulaazim sin ke mas lo decho nada avlar, lo rekojo i si lo entrego ande su komandir en diziendole ke este Bulgar deve de ser un chachut (chpion) i keri ser lavorador en las tabias moestras, kon alguna su entision ke seria i poede ser mandado de los Bulgaros, i el komandir, sintiendo esto i viendolo a el S-r. Refael, i sin ke li izo dingunas demandas, lo izo meter en prezo, i lo izo un protokol, komo ke ja es un chpion, i si[n] tadrar lo mando, a el konsilio de la guera, i en el konsilio tanto presto ja lo kondinan komo ke ja es ansi chpion i ke devija se matado kon aplomarlo i de esto todo ke si estuvo lavorando el S-r. Refael non savija nada, otro ke el era en prezo ke lo metieron en una kamareta solo, i sin por nada espantarse, iva tiniendo la pasensia a somportar, los apretos ke los iva pasando, en la kamareta ke estava enserado tenija una ventana ke merava a la plasa ke si entra a las kazarmas, i el ke si metio en la ventana ditcha iva merando a los pasantes i tornantes i pensando koalo devija de

443             Biografia de S-r. Refael A. Arie,                1886

azer, i entre estos pasantes, atino ke uno bien vistido i unas koantas vezes iva entrando i saliendo a las kazarmas, i sigon la forma si lo vido ke era djidio, i si penso entre si de asperarlo por koando iva a salir, de rogarlo porke kudijara por el, i pasando unos koantos menutos ke ja salio, lo jamo por la ventana de la kamareta ke estava en prezo, i li dicho rogandolo, jo se djidio i si usted es tambien djidio li rogo por ke mi sienta a unas koantas palavras ke li kero avlar, i el ditcho S-r. li dicho ke es djidio i se li aserko a la ventana i li demando loke keri avlarle, i S-r. Refael li dicho ke el vino para lavorar en las kazarmas, ke es primorozo i es de Samokov, i ke si jama Refael Arie, i kon entrar en las kazarmas lo metieron en prezo i a ken aderesarse non tiene li rogo porke kudijara por el i ke buchkara de delebrarlo, i lo todo si lo estuvo kontando en jorando, i el S-r. ke lo sentija era Tchelebi Jaakov Papu, i li dicho ke non seja ke si espanta por nada ke el ja va a buchkar i va azer todo lo posible para kortarijarlo i ketarlo de prezo i lo demando si es ke tiene paras i el li dio 3 midjidijes, i se torno de moevo a las kazarmas, ke foe solo por enbezarse la razon ke lo enseraron, i koando ja izo las ispravkas[14] menesterozas lo vido ke ja estava kondenado a la moerte sigun eskrito mas antes i el Tchelebi Jaakov, si sekilio mui muntcho, i enpeso a kamenar de kanselaria en kanselaria, por detener la kondana fin a darsen a entender, ke en esto mui presto ja reucho lo todo espantandose non seja ke la reintchan, i bolto a la kamareta de el S-r. Refael para azerli saver ke

444             Biografia de S-r. Refael A. Arie,                1886

ja tenija de azer todos los moldes para deliberarlo i ke non si spantara por nada, i de la kondana ke ja estava kondenado non si lo izo saver, i sin merar mas otro etcho de vista li eskrivio una karta a S-r. Davidtchonatche en Samokov ke li era su amigo i bien konosido, en kontandole la estoria entera, porke li respodiera en vista si es ke existe en Samokov ansi una persona Arie, i si es ke manka de Samokov ansi una persona, porke en las kanselarias ande lo iva defendiendo foe esto ke kalia lo demostrara, en mizmo tiempo li eskrivio tambien ke si va a tener el menester i algo de gaste ke li diera el orden para gastar, i S-r. Davidtchonatche, al punto ke resivio la karta mos rekojo a todos los parientes i mos meldo la karta ke todos mos sikilimos mui muntcho i li izimos al punto responderli porke li roga a ke buchka de la manera lo save de delebrarlo ke es moestro pariente, i fin la suma de 50 or 60 liras ke aga de gaste a moestro konto, i koando ja resivio la repoesta el S-r. Papo foe kon la mizma karta ke lo demostro en los lugares menesterozos, i reucho a defenderlo i delobrarlo, kon ke izo solo 10 liras de gaste i 10 liras li dio en mano de el S-r. Refael i lo detuvo en su kaza unos koantos dijas fin ke si vino en si porke foe mui espantado koando lo supo sovre la kondana ke li izieron i denpoes li tomo bilieto de el chemen de fer, i tambien pasaporto, i li izo meter fes i lo mando ande lo kijo de irse a Kostan,

Estas son las tabias, ke en la guera, de los aliados de

445             Biografia de S-r. Refael A. Arie,                1886

los Balkanes kon el Turko, en el anio de 1913, ke foe blokada, de 200 mil Bulgaros i de 50 mil Sirbos, un longo tiempo de 6 meses i ke Chukri pacha el komandir de estas tabias, tenija 60 mil soldados Turkos goadrandolas, i defendiendose, kontra los 250 mil blokadores, i abastisiendoles el menester de komanija, seja para los soldados komo tambien i para todos los moradores de Edirne ke eran 120 mil al mas i aparte otros 40 mil personas, ke si fueron de el deredor de edirne, arientro de la sivdad de Edirne, ke si keri entindido la kantedad de depozitos tienen estas Tabias, i aparte el menester de monisiones de guara, para la suma ditcha de soldados i el tiempo ke era dekontino aziendo las gueras tanto foertes ke uvo un rompimiento de serka 150 mil almas, delas 2 partes, i a los kavos ke non pudo mas el Chukri Pacha detener porke non li avija kedado komania foe ke si entrego al amigable, i kaeron prezioneros el Chukri Pacha kon 950 ofiseris i 20 mil soldados ke non pudieron foirsen i los trucheron a Sofia al Pacha kon los ofiseris i algo de los soldados ke lo restan los espartieron por las sivdades de la bulgaria, todos foeron mui bien merados i mantinidos i vistidos, ejos eran liberos de pasijarsen por todas las plasas, mientres las notches i los dijas ejos reintchijan todos sus plazeres mas muntcho de los sevdadinos, ejos tuvieron por kuartires[15] los mas grandes Hoteles i ejos resivijan de paga en kada dija de 7 fin a 11 fr. en kada dija por sus mantinimiento, i al pacha li davan a 50 fr. al dija i aparte tenija a su dezpozision delantre la poerta un otomobil, aparte su paga i sus

446             Biografia de S-r. Refael A. Arie,                1886

mosos turkos i soldados Bulgares por goadrarlo, el tenija audiensas ande el Prens Boris i en todos los Ministros, i koando los mandaron foe kon trenes spesial i kon grande onor,

            En el anio de 5647, ke el S-r. Refael ja arivo a Kostan i moneda ke ja tenija, lo izo ke remetio a su mujer, algo de moneda ma non li izo saver de todo loke paso en Edirne, ansi de mizmo i de antes, non si lo izieron saver, porke eja ja estava mui sikilijada, ke non savija ande es loke estava, i sufriendo ke ja estava por su pasadija, i koando ja resivio moneda i karta de su marido i li eskrivio tambien ke si iva a ir a Jeruchalaim, en konsolandola ke fin poko tiempo si la tenija de jevarsela i a eja, era ke lo iva pasando i teniendo la pasensija, ke ja si keri entindido, komo de pasensioza djente foeron, lo todo kon tantas krijaturas,

            El ke si kameno unos koantos dijas en Kostan de el presipio non estava pudiendo toparlos a sus parientes el S-r. Naimatche kon el S-r. Josef, i paras ke ja li mankavan foe ke al presipio lo topo a S-r. Naimatche, i el koal li amostro ande era loke si podija topar a S-r. Josef, i esto foeron pasando tambien dijas, i seja el S-r. Naimatche komo tambien i S-r. Josef si lo tomavan en sus kaza lo todo ke lis izo eskrivir, a su ermano en Jeruchalaim, porke si topava S-r. Refael en Kostan i ke si kerija ir serka de el i tambien

447             Biografia de S-r. Refael A. Arie,                1887

 ke li remitiera algo de moneda, ke esto fin ke li eskribieron i vino la repoesta ja pasaron muntchos dijas, i siempre era ke lo ivan sostiniendo sus parientes, i koando ja vino repoesta, M. David, li remitio bastante para el bilieto i 2 midjidies, por hachlik[16], i sin mas tadrarse partio por Jafa, ke arivando, en Jafa, el non tuvo bastante de moneda por poder irse kon faiton or kon kavajo, i ansi foe ke li kalio partiera a pie, ke tiene 12 oras de kamino, i este viaje lo izo en 2 dijas, i se adjunto kon su ermano en su kaza, ma esto non lo kontentava, el kijo irse a lavorar en las tieras de la kolonija de Richon lo Sijon, ke si enbezo ke pagavan a 7 groches al dija, ma su ermano non lo dechava en diziendole ke agora ja era viejo i en las kalores, i de las kolevras ke avijan en estos lugares non si podija defenderse, i lo iva kandirijando i ensistiendo porke si tornara a Samokov, era ke S-r. Refael si sekilijava mui muntcho, de esto ke M. David lo kerija mandar atras a Samokov, ma non li avlava nada, i S-r. Refael ke su intision non foe para verlos solo a ejos era tambien ke el kijo azerse su avenir en estas tieras de Richon le Sijon, i por esto kerija ir i enpesar a lavorar las tieras por tener una edeja, i viendo ke era kontrario su ermano foe ke non li dicho la suja entision, i ainda pasando unos koantos dijas el si resento su intision kon ke topo i a otros amigos komo a el i lo izieron ke si toparon a un patron de tieras i si konvinieron ke lis iva a pagar a 7 groches al dija i ke los iva i a mantener, i logar ke lis iva a dar por durmir, i esto sin ke si lo izo saver a su ermano M.

448             Biografia de S-r. Refael A. Arie,                1887

David, en una demanijana partio por el ditcho lugar i enpeso al etcho ke de esta manera iva kontinuando kon muntcha kerensija i toda la paga ke resivija la iva amontonando, i tambien el kargo de su kaza en Samokov nunka non lo abandono i de lo poko ke avansava, era, ke siempre lis iva remetiendoles, i en el longo tiempo ke el lavoro ja si pudo prokurar una bastante suma de moneda prontandose porke su ermano mas non lo kijo protejar ke foe mui raviozo de esto ke li vino kontra de su edeja,

            mas tadre ke el baron de Rotchlid, ke vijito su kolonija de Richon lo Sijon, i ke estuvo tambien i en Jeruchalaim, i otros lugares, i koando era ke ja iva a partir de Jeruchalaim, era ke S-r. Refael si penso de azerli una rogativa a el Baron, i el tambien si vino a Jeruchalaim, para este dija fiksado, i entre los mas de 2000 personas, ke eran al deredor de el paiton ke el baron estava sovido foe tambien i uno de ejos i S-r. Refael, i sigun ditcho por la demanda ke el li kerija azer, era ke non estava pudiendo topar el molde para aserkarse de el, i visto ke ja era el tiempo tadre i el ainda non si estava pudiendo aserkarse, si entiende porke i non lo dechavan tambien, foe ke si entcho de una foerte energia, i renpocho a los unos de la una parte i a los otros de la otra parte i reucho por suvirse en el paiton de el baron, i li afero la alda de su palto, en rogandole ke el es un prove i ke tiene a sus 4 IJOS lavorando en la suja kolonija kere ke lo regale kon un pedaso de tiera, kon la kundision ke en unos koantos anios pagarlo la valor, i koza de moneda

449             Biografia de S-r. Refael A. Arie,                1887

ke keri, i en este tiempo ke estava sovido en el paiton, todos los guadradores ke lo goadravan a el Baron buchkaron kon fortaleza, por abacharlo ma el S-r. Refael lis dizija sin ke mi de el baron un bilitiko ja mi podech kortar las manos i jo la alda de el Baron non li solto, i ansi foe ke el Baron lo kontento i li dio un bilitiko por su derektor, de la kolonija ande li eskrivio, el portador de este bilieto lo buchkach, i lo kontentach, kon su demanda, adjuntandole 60 liras, i S-r. Refael jeno de la alegrija resivio el bilieto i li bezo los pies, i se abacho de el paiton,

            Ma S-r. Refael foe mui kanso i mui espantado de esta etcha ke el la izo, i tuvo mui grande SAAR, i ansi foe, ke denpoes ke ja partio el Baron, ke lo todo foe en el kampo, i la djente ke ja si avijan, esparzido, el S-r. Refael sigun ditcho ke estuvo mui furtonozo, i kanso ke ja estava, si foe konsintiendo komo una frialdad, i un desforsamiento, ke esto era ke li estava tomandole frio, i el ke estava kamenando, mui avagar, kedo del en todo sin foersa, i lo kajo tambien i el esfoenio, i serka de el ke ja avija un grande arvol si aserko a el i se asento i kon aremarse un poko el si durmio, sin ke si sentio 4 oras, i koando ja si esperto el estava entero sodado, i denpoes ke resto mientres una ora otra, para ke li pasara la sodor i tadre ke ja si avija etcho, si pronto para irse a Jeruchalaim, i en este tiempo ke el Baron ja arivo en una Stasion ke avia telegrafo, li telegrafejo a su derektor, tambien porke li dieran a akel ke iva a prezentar, su bilitiko, los 200 dekares de tiera, i las 60 liras,

450             Biografia de S-r. Refael A. Arie,                1887

sovre esto el derektor mando en su buchkida, i non pudiendo lo topar si li adereso al derektor de la Echkola ke era M. David su ermano, i M. David tambien ke salio en su buchkida, i en la Sivdad entera ke lo buchkan i non lo topan, era ke M. David se iva araviando i lo iva maltratandolo a la espalda en diziendo ke djusto la ora ke si keri el si enkacha en los budjakes, lo koal ke el M. David ainda, non lo savija la estoria entera ke li paso a S-r. Refael kon el Baron, i tambien ke el non lo savija ke li tomo el frio en medio de los kampos, i ke si durmio adebacho de un arvol i koando ja lo enkontro M. David a su ermano ke vinija apoko apoko kanso i desforsado, li dize kon boz mas alta, ande vos eskondech ke ja non kedo lugar ande non vos amos buchkado, i mas presto dameldelo el bilitiko, i ire si lo jevare al derektor, S-r. Refael li dize ke lo dechara estar agora, ke ainda non si vino en si de el foerte frio ke li tomo, i siendo ke li ensisto foe ke kon ravija tambien metio su mano en su petcho i li dio el bileto lo koal ke kerija el mizmo ir i non tuviendo la foersa, izo ke si lo dio a su ermano i se lo prezento al derektor de la kolonija, i a la maniana ke si prezento de moevo solo el S-r. Refael, resivio las 60 liras, li apartaron los 200 dekares de tiera de la parte ke el lo kijo, i si bolto mui gustozo i kontente, de el reintchimiento de su dezejo,

451             Biografia de S-r. Refael A. Arie,                1888

            En el anio de 5648, ke S-r. Refael ja tenija las 60 liras, lo primero ke izo foe ke si frago una tchika kaza, kon ke resivio todo el material de parte la kolonija ke si lis soltava a todo el ken kerija fraguar, i en este tiempo el kon sus 4 IJOS, apartaron el kampo ke resivieron en unas koantas partidas, por enplijarlos la una por sembrar, i la otra por sembrar, arvoles de modes de frutas i otra por vinias, i otra por tomar la paja,[17] i ansi adelantre, i en mizmo tiempo ejos sembraron el trigo, i esto ke lo pudieron ke lavoravan sin ke si kansavan,

            I en este tiempo el presto partio por Samokov kon la entision de jevarse a sus kriaturas i su mujer, ke arivando a Filibe li eskrivio una karta, en diziendole, ke el ja keri ir a Samokov por rekojer, a toda su Familia i jevarsela a Richon le Sijon ma si espanta de S-r. Mairutcho non seja ke li reklame la suma de moneda ke i el tiene tomado parte en la merkida de la kaza ke si li tiene merkado a el Padre, i siendo ke el ja la vendio, i non li pago agora si las podra reklamar, i ke foera ande el S-r. Mairutcho i ke si lo dichera si es ke non si las iva a reklamar era ke iva a venir, su Mujer en resiviendo la karta, ke ja foe jena de la algrija, porke ja si avija etcho tanto tiempo ke estava bastante sufriendo, sin tadrar, li jevo la karta a S-r. Mairutcho i li rogo porke non li buchkara agora kozas viejas, ke altramente ja poede i non venir, i el S-r. Mairutcho li dicho na i las paras de el telegraf i telegrafijalde ke venga mas presto i jo non li vo a reklamar nada de mizmo

452             Biografia de S-r. Refael A. Arie,                1888

ke si es ke torna el menester lo vo tambien i ajudar, i ansi lo izo i li eskrivio i dopo unos koantos dijas el S-r. Refael si vino a Samokov, i denpoes ke ja estuvo unos koantos dijas el si foe a Dubnisa por versi kon su ermana, i en mismo tiempo si merko muntchos koechkos de modos de frutas i denpoes si foe a Kiostendil, i tomo tambien muntchos modos de fidanes, de modos de frutas, por jevarse los a Richon le Sijon, i se vino a Samokov, i rekojo a toda su Familia mui gustozo, i kon todos sus parientes, se vijito i se bezo, i partio por su vijaje ke ja tenija los bilietos grates, seja por el Chemen de Fer komo tambien i por el Vapor i mas lo todo fin a Richon le Sijon, i en el vijaje lo pasaron mui levijano i mui gustozos ke siempre ivan kantando, i koando ja arivaron en la entrada de Richon le Sijon el S-r. Refael si metio de rodijas i bezo la tiera 3 veses en diziendo unas koantas palavras de bindision i entraron, en la kolonija, i deretcho en sus kaza, ejos si resentaron mui presto i seja el S-r. Refael komo tambien [i su ijos] eran en kada dija en sus lavoro, ke los IJOS se okupavan de los sembrados, i el Padre de los arvoles i sembro todos los fidanes, i los koechkos ke el si los jevo de Samokov i de esto ke li sovro lo vendio i se merko una vaka mondjidera kon un bezariko, ke li servija tambien por kondutcho, i la letcho por sus krijaturas, para mantenerlos a la artura, ejos los ombres se ivan alos kampos i la S-ra Dudutcha era en kaza kudijando la kaza i las krijaturas, i todos alegres i kontentes, era ke si kontavan las pasadijas de mas antes, i denpoes era solo kon kantar ke si pasavan,

 

📌 הערות שוליים

  1. [1] הצירוף במקור nuliod de kamas, מתפרש כאן כ“חשבונות במיטה”, לפי תרגומו הבולגרי של אשכנזי („сметки в леглото“) – כלומר חישובים כספיים (שיש בהם הרבה אפסים) שנעשו בלילה בעת נדודי שינה. עם זאת, ייתכן שהמילה nuliod נוצרה כשילוב בין השורש הספרדי nulo (“אפס, לשווא”) לבין התבנית העברית לריבוי ‎־od כמו נדבות, תפילות ,( תופעה מוכרת בלשון הכרוניקה). כך ייתכן שהכותב יצר מילה היברידית במשמעות “אפסים” או “דברים של הבל”. נוסף על כך, הדמיון הצלילי ל“נולד” בעברית עשוי להציע רמז אסוציאטיבי למחשבות “שנולדו במיטה” – חישובים ליליים, ספק כספיים ספק הרהוריים, שאין להם ממש – סכומים שנקבעו במחשבה אך טרם נאספו בפועל.
  2. [2] איחטימן – עיר קטנה כעשרים קילומטר מצפון מזרח לסמוקוב, שוכנת על דרך המלך סופיה – פלובדיב – אדירנה – איסטנבול, ועל צומת הדרכים לסמוקוב.
  3. [3] באותם ימים שלאחר איחוד בולגריה הקימה טורקיה שלושה קווי ביצורים בין אדירנה לים השחור, שנועדו להגן מפני התקפה בולגרית – יוונית.
  4. [4] במקור Mulaazim – דרגת קצונה זוטרה בצבא האימפריה העות'מאנית המאוחרת – Mülazım – סגן. היו לדרגה הזו שתי מדרגות: Mülazım-ı Sani – סגן משנה, ו - l­Mülazım-ı Evve – סגן ראשון.
  5. [5] מכאן ועד תחילת עמוד 446, המחבר עוצר את הסיפור השוטף המתרחש בשנת 1886, עובר אל שנת 1913, ומספר על אירועי הסיום למלחמת הבלקן הראשונה, המתרחשים בסמוך למועד שבו הוא מסיים את כתיבתו, שבהם פורצים הבולגרים בעזרת הצבא הסרבי את קו הביצורים שעליו סופר לעיל, וכובשים את אדריאנופול.
  6. [6] מהמט שוקרי פאשה (1857 – 1916) מפקד בצבא העות'מאני שהוביל את ההגנה על אדירנה במלחמת הבלקן. לאחר נפילתה וכניעת הצבא העות'מאני, שהה קצרות בשבי, חזר לאיסטנבול ופרש מתפקידו.
  7. [7] במקור paja, בכרוניקה מונח חקלאי גנרי לציון כלל חומרי המספוא הצמחיים המשמשים להזנת בהמות – בין אם מדובר בגידולי מספוא שנזרעו ונקצרו במיוחד לצורך זה, ובין אם בחומר יבש לאחר קציר. המונח כולל תחומי משמעות של שחת, חציר, תבן וקש, ואינו מוגבל לתוצר לוואי של דגן. במרבית ההיקרויות מתייחס למספוא כגידול חקלאי עצמאי הנקצר בעונתו ונערם בעגלות או בערימות, לעיתים בהקשר של עבודת קציר חגיגית או עונתית. ההבחנה בין ירוק לייבש אינה מסומנת בלשון הכרוניקה.
  8. [8] מהותם של הכרטיסים שנתנו בחינם, תתברר בפרק על דוד אחיו, שסיפק לו את הכרטיסים הללו בחינם כנראה עקב תפקידיו הבכירים במערכת החינוך, ובניהול המושבות מטעם 'כל ישראל חברים' בשיתוף עם פקידי הברון.
  9. [9] הבנים והאב חילקו ביניהם את תחומי עיסוקם בחקלאות; הבנים במזרע, כלומר דגן וירקות, והאב במטעים, דהיינו בעצי הפרי.
  10. [10] הצירוף במקור nuliod de kamas, מתפרש כאן כ“חשבונות במיטה”, לפי תרגומו הבולגרי של אשכנזי („сметки в леглото“) – כלומר חישובים כספיים (שיש בהם הרבה אפסים) שנעשו בלילה בעת נדודי שינה. עם זאת, ייתכן שהמילה nuliod  נוצרה כשילוב בין השורש הספרדי nulo (“אפס, לשווא”) לבין התבנית העברית לריבוי ‎־od  (כמו נדבות, תפילות ,( תופעה מוכרת בלשון הכרוניקה. כך ייתכן שהכותב יצר מילה היברידית במשמעות “אפסים” או “דברים של הבל”. נוסף על כך, הדמיון הצלילי ל“נולד” בעברית עשוי להציע רמז אסוציאטיבי למחשבות “שנולדו במיטה” – חישובים ליליים, ספק כספיים ספק הרהוריים, שאין להם ממש, אך הם מתוארים כאן כשלב בדרך להרגעתו של המספר.
  11. [11] si la ijo  - כנראה מהפועל fiar, מסר, הפקיד.
  12. [12] במקור Jundelik, yunduluk (t.) – שכר יום
  13. [13] Mulaazim, דרגת קצונה זוטרה בצבא העות'מאני בתקופה העות'מאנית המאוחרת – Mülazım – סגן. היו לדרגה הזו שתי מדרגות: Mülazım-ı Sani – סגן משנה, ו - Mülazım-ı Evve – סגן ראשון.
  14. [14] ispravkas, לפי לילי ומבולגרית: בירור. исправка - ברור. Справка - חקירה, פניה, אימות
  15. [15] Kuartires, לפי פרץ המשמעות היא שכונה, רובע. כאן ובכרוניקה משמעות נוספת – מגורים, מקומות מגורים
  16. [16] Hachlik, אצל פרץ מוצאים ashlik – דמי כיס, מעות. בטורקית harçlığı – קצבה, וכן נמצא בכרוניקה djep achlik מטורקית – Cep harçlığı דמי כיס
  17. [17] במקור paja, בכרוניקה מונח חקלאי גנרי לציון כלל חומרי המספוא הצמחיים המשמשים להזנת בהמות – בין אם מדובר בגידולי מספוא שנזרעו ונקצרו במיוחד לצורך זה, ובין אם בחומר יבש לאחר קציר. המונח כולל תחומי משמעות של שחת, חציר, תבן וקש, ואינו מוגבל לתוצר לוואי של דגן. במרבית ההיקרויות מתייחס למספוא כגידול חקלאי עצמאי הנקצר בעונתו ונערם בעגלות או בערימות, לעיתים בהקשר של עבודת קציר חגיגית או עונתית. ההבחנה בין ירוק לייבש אינה מסומנת בלשון הכרוניקה, והמילה משמשת ככינוי כולל לכל מספוא לבהמות – טרי או מיובש.