פרק 34 📅 1876–1878 📍 Samokov 🌳 עץ משפחה

סניור בכור דוד אריה

📖 תרגום לעברית

902

מכאן ואילך מתחיל פרק הביוגרפיה של סנ' בְּכוֹרָצֶ'ה דָּוִד אריה משנת 5636 [1876] עד שנת 5638 [1878], כיוון שנרצח בקוֹסטֵנֵץ ומת.

 

903     ביוגרפיה של סנ' בכור [בן] דָּוִד אריה          1876

בשנת 5636 [1876] סנ' בכור נותר לבד, והיה עליו לדאוג לבית כולו. היה לו קשה מאוד, ולפיכך היה מדוכא למדי. אולם בסבלנות, ככל שיכול, קנה להם תמיד את צורכיהם במידה ובשיקול דעת. הוא חזר לחנות שהייתה לו בקוֹסטֵנֵץ, והמשיך במסחר בסחורות לכפריים שאותן קנה בפָּזָרג'יק. הוא הביא לוחות עץ ובולי עץ ובו בזמן עסק בריפוי, ומאוחר יותר החל להתהלך בכפרים שמסביב לקוֹסטֵנֵץ. הוא הלך ברגל וטיפל בהם בכמה תרופות וטיפולים, והם כבר ידעו שהרופא בא. שילמו לו בעיקר בסחר חליפין – מי מהם בתרנגולות, אחדים בביצים וחלקם נתנו לו חיטים. כאשר אסף מאתיים אוקיות חיטה שלח אותה לביתו כדי שיאכלו בני הבית; וכן שלח תרנגולות וביצים ודברים קטנים אחרים. הוא התפרנס ככל שהיה יכול, ומתוך האהבה שהייתה לו אליהם [למשפחה] לא היה הדבר בעיניו למאומה. די בכך כדי להבין איזו פרנסה הייתה להם – הם רק חיכו למועד שבו ישלח להם איזה דבר, כיוון שלא נותר לו מאומה מאביו חכם רַבֵּנוּצ'וֹ. הנשים שבבית נשאו את הסבל בסבלנות רבה, אף שלא היו מורגלות בכך, ולא גילו לאיש את סבלן.

בנו [של רַבֵּנוּצ'וֹ המנוח] סנ' יוסף המשיך בלימודיו, וכפי שכבר כתבתי היה נבון מאוד ולמד את השיעורים טוב יותר מכל התלמידים האחרים. וכך היה שמנהל בית הספר אהב אותו מאוד, וגם דאג לו הרבה יותר מאשר

904      ביוגרפיה של סנ' בכור [בן] דָּוִד אריה          1876

לתלמידים האחרים. הוא היה לוקח אותו אליו מִדֵי יום כדי שישַנֵּן עימו את השיעורים, וכאשר היה שואל אותו שאלות שהיה עליו להשיב עליהן, אם מפני שהתבייש או מפני שטבעו היה כזה שחשש שיעשה איזו שגיאה, היה מתחיל לפרום את כפתורי חולצתו, ומתיר גם את הבגדים שמתחת, עד שהיה מתיר גם את הציצית של ארבע הכנפות שלבש. וכל זה עשה מבלי שהיה שולט בעצמו כלל. אפשר לומר כי היה כאריה שכבודו העצמי כה חזק, וכשלא מצא במה להעסיק עצמו עשה כך כדי להיאבק בעצמו. אולם המורה, שכבר הבחין שזה טבעו, לא אמר לו דבר, אלא רק "בְּרָבוֹ", וזה היה האות עבורו שהוא רשאי להשיב.

בשנת 5637 [1877] סנ' בכור, כאמור, הסתובב בכפרים. באותה השנה החלו מרידות הבולגרים, והמלחמה בין רוסיה לטורקיה עמדה לפרוץ. בזמן הזה גם קרה שבכפר פָפוּנָה צלו באש שני זַ'נדַרמים טורקים שהיו בשליחות הממשלה; שיפדו אותם כמו שתופרים כבשים לשישקבב, כלומר השחילו אותם על שיפוד מעל להבה חזקה מספיק כדי לצלותם בשלמות. הם שיפדו את שני הזַ'נדַרמים הללו בעודם חיים, צלו אותם, ואחר כך נתנו אותם למאכל לחזירים. כך עשו גם בבֵּליצָה,[1]

905      ביוגרפיה של סנ' בכור [בן] דָּוִד אריה          1877

כפר ליד פָפוּנָה. הם שרפו את הגשרים שבדרכים וקרעו את כבלי הטלגרף. כאשר מצאו אי־אלו סוחרים שדדו אותם ולקחו את כספם, ואחדים מהם הרגו ולא פחדו ממאומה. מסיבה זו לא יכול היה עוד לעבור בין הכפרים האחרים, אלא היה צריך לסדר את החנות שלו עם יותר פריטים והציע למכירה דברי מכולת. כך הוא התפרנס איכשהו, למרות שזה היה מעט מאוד, לא היה מה לעשות. ואז באה עליו צרה אחרת שלא יכול היה לבוא גם לא לסמוקוב, בגלל שהדרכים היו מלאות במהפכנים. ובני משפחתו, מלבד זאת שסבלו ממחסור בצורכי פרנסתם, גם דאגו לו עד מאוד. אולם מאוחר יותר הוא הצליח לשוב לסמוקוב, והביא להם כל שהיה ביכולתו עבור כלכלתם לזמן יותר ארוך. ובחלוף כמה ימים נדרש לשוב לעבודתו בכפר. וכאשר לא היה להם מספיק לצורכי קיומם, הן, הנשים, הוציאו מחפצי הבית ומכרו אותם כדי לאכול.

בנו הסנ' יהודה, שלא הייתה לו שום תעסוקה, התחיל להיכנס ולצאת לבתים ולחנויות של האנשים. הוא גנב כל מה שמצא, והביא את הדברים הביתה עבור האוכל. אימו לא אמרה לו מאומה הגם שידעה שהוא גונב, כיוון שהייתה גם היא נצרכת. רק גיסתו צעקה עליו שעדיף שיסבלו ושלא יגנוב, אבל הוא לא שמע לה ואף רב איתה, כך שהשתתקה.

906      ביוגרפיה של סנ' בכור [בן] דָּוִד אריה          1877

באשר לסנ' יוסף שהיה בבית הספר, היות שהיה צורך שיבוא לעזרת הבית, וכיוון שכבר היה ראוי להחזיק במשרת מנהל בבית ספר, התחיל לחפש מקום [עבודה] כזה. במקביל ביקש ממנהל בית הספר שיעזור לו בכך, והלה הסכים והתחיל לכתוב לכמה מהקהילות בסביבות סמוקוב. באותו הזמן הוא התחזק עוד יותר בלימודיו.

בשנת 5638 [1878] התגברו אימֵי המלחמה; הדרכים היו כבר סגורות כך שסנ' בכור נשאר בקוֹסטֵנֵץ, ולא יכול היה עוד לשלוח להם מאומה. הנשים שבבית סבלו, וברצונן הטוב רצו למכור את מה שניתן, אבל כבר לא היה מי שיקנה מהן. אומנם, כמו קודם, נשאו בנטל כל קרובי משפחתם, אך בזמן הזה נאלצה בּוּ' שָׂרוּצָ'ה ללכת אצל כל בנות המשפחה כדי שידאגו לה. וכך היה שכולם שלחו להם כל העת כל שהיה ביכולתם. הצרה הכי גדולה שלהם הייתה שלא ידעו מאומה על סנ' בכור. בזמן הזה הרוסים כבר נכנסו לבולגריה, והיו אצל הכפריים חגיגות גדולות. כולם היו תמיד שיכורים, נכנסו לחנויות של הסוחרים שלא היו נוצרים, גנבו מהן, בזזו אותן והרגו רבים. בהתחלה לא היה מי שיעצור בעדם,

907      ביוגרפיה של סנ' בכור [בן] דָּוִד אריה          1878

והם אמרו שמה שהם עשו, עשו גם הטורקים, וכך הצדיקו את עצמם.

יום אחד הם קיבלו באמצעות המשטרה הודעה, שבה סופר להם שבקוֹסטֵנֵץ, מצאו סמוקובאי אחד, בכור, מת בחנות; ואם היהודים רוצים לקחת אותו כדי לקבור אותו, שיבואו למשטרה, והם ייתנו להם את כל האמצעים להובילו. אולם אם הם לא רוצים, המשטרה תקבור אותו. כיוון שהיה ידוע שהוא היה לבדו בקוֹסטֵנֵץ, ניתן להבין היטב איזה אסון היה זה עבורם. קהילת סמוקוב, בעזרת המשטרה, שלחה שלושה יהודים עם עגלת סוסים כיוון שהיה זה בחורף, והביאו אותו לסמוקוב וקברו אותו. הם מצאו אותו בחנות, ולא נודע האם הומת או הורעל. בחנות לא מצאו דבר מן הסחורה, רק מדפים [ריקים]. נראה שהוא נרצח רק כדי לגנוב את הסחורה ואת הכסף שהיה לו. הצער היה גדול, כולם התאבלו עליו ימים רבים ולא שכחוהו. זאת כיוון שהיה אדם עובד ועמלן כל כך שלא יכול היה להיות יותר מכך, וגם היה ניטרלי [אדיש] בכול. אֶחָיו, המומים ואובדי עצות, לא ידעו מה לעשות ונעשו חולים. כי אשר ה' נוטל את הדין לידיו – אין לשאול שאלות.[2] כי הנה, באותה השנה קראו לסנ' יוסף לפָּזָרג'יק, כדי שיהיה מורה בבית הספר לצרפתית שעמדו לפתוח שם, וקיבלוהו לעבודה בשכר של שמונים גרושים לחודש. היה זה עבורם מעט נחמה, ובעזרת קרובי המשפחה הם עברו את הזמנים הקשים.

908                                אינטליגנציה מוגבלת

כפי שכבר קראנו אודות סנ' בכור אברהם דָּוִד אריה, הוא היה אדם שפונק מאוד בידי הוריו. הוא היה כל כך מסור לעבודתו, ולא היה חשוב לו אלא לפעול בה ככל יכולתו, כיוון שהיה אדם שחי רק על פי הניסיון המעשי. הוא מאוד אהב את משפחתו כך שלא דאג לעצמו, העיקר שיוכל לפרנס את משפחתו. לבסוף נמצא מת בפינת חנותו הקטנה, ואנו יכולים לדמיין באיזו דוחק מצא את עצמו פתאום. אולם כזה הוא האופי של אלה שיש להם כבוד עצמי – להחזיק מעמד עד הסוף. שנות חייו היו 32 שנים, וימות, ולא נודע כיצד.

909

כאן מסתיים הפרק של סנ' בכור אברהם דָּוִד אריה, ובמשך הזמן המועט שעבד היה זה תמיד בעוני ובמצוקה רבה, והותיר בחוסר כל לא רק את משפחתו, אלא אף את אימו ואֶחיו, וימי חייו המעטים היו 32 שנים, והוא מת.

 

 

📜 שעתוק בלאדינו

902

De aki i endelantre, si enpesa la partida de la biografia de S-r. Behoratche David Arie, de el anio de 5636 fin a el anio de 5638, porke foe matado en Kiostendja i murio,

903      Biografia de S-r, Behor David Arie,       1876

En el anio de 5636, ke Sr. Behor ja kedo solo, i era el ke iva a kudijar por la kasa entera li foe mui pesgado i ansi ke estava mui deskorajado, ma kon la pasensja, el de loke podija siempre, lis merkava, lo todo kon misura, el si foe de mismo a su butika ke la tenija en kiostendja, i kontinuava, en sus artikolos, de kasalinos ke los merkava de pasardjik, i ke jevava tavlas i lenios, i en mismo tiempo asija tambien i la medkirija, i mas tadre el enpeso a kamenar i por las kasales ke eran deredor de kiostendja i esto era ke si iva a pie, i lis asija algunas kuras ke ja lo konosijan ke vino el dektor, i esto era lo mas muntcho, ke li pagavan koal gainas i koal goevos i algunos li davan trigos ke rekojoja komo 200 okas de trigo, i lo mandava a kasa para ke komieran, i ansi las gainas i los goevos i otras tchikas kosas, i el era ke si pasava kon koalo lo podija, ma kon la amor ke lis tenija, non li era en el ojo nada, por si ke de esto ja es bastante para ke entiendan las pasadijas ke tenijan i era solo esperar por koando lis iva a mandar, lo todo ke non kedo nada de H. Rabenutcho, i ejas las mujeres en kasa lo somportavan el mal kon muntcha pasensija, anke ke ejas non estavan enbesadas a esto i non si davan a saver a dinguno de loke ejas sufrijan,

Su IJO S-r. Josef era ke kontinoava la echkola, i sigun ke ja lo tengo eskrito ke era mui entelejente i si enbesava las liksiones mijor de todos los otros elevos era ke el derektor de la echkola lo kerija muntcho, i lo kudijava tambien mas muntcho de los

904      Biografia de S-r, Behor David Arie,       1876

otros elevos, a el si lo tomava en kada dija para ke li repetara las liksiones, i koando le iva disiendole esto ke li demandava, el seja ke si avregonsava or ke su karakter era non seja ke iva a aser algun jero, lo asija ke si enpesava a desbotonar el mintan i se desbotonava tambien i los vistidos de mas arientro fin ke si ketava i los sisidiod de el arbah kanfod ke el jevava, i lo todo el non si estava konsintiendose, ke esto si poede disir komo ARIE ke tienen el amur proper tanto foerte, ke non topava en koalo enbeveserse, lo asija en esto, por poder kon esto kombatir, ma el profesor, ke ja lo vija ke era su karakter esto non li avlava nada solo ke li disija un bravo, i kon esto li era la sinijal ke ja pudo responder,

En el anio de 5637, S-r. Behor sigun ditcho ke kamenava tambien i por los kasales, foe en este anio ke ja si enpesaron las revelasiones de los bulgares, ke la guera ja estava para deklararse entre el Ruso-Turko, i en este tiempo, tambien foe ke en el kasal de Fafuna, asaron en la lumbre a 2 djandares turkos ke ivan por misiones de el governo i los kosieron propio sigun ke kosen a los karneros en chich kebap, ke es ke los enfilan en un fiero, i en una lumbre, bastante, para ke los kosga enteros los enfelaron tambien i a estos 2 djandares en siendo bivos, i los asaron i denpoes si los dieron a komer a los poerkos, ansi tambien asijan i en Belisa, ke

905      Biografia de S-r, Behor David Arie,       1877

es tambien un kasal serka de Fafuna, i ejos ivan kemando los kiopris de los kaminos i rompiendo los filos de el telegraf, koando topavan a soidejar a algunos merkaderes los soidejavan i lis tomavan la moneda i a algunos los matavan sin ke mas si espantaron de nada, i a esta kavsa foe ke mas non pudo kamenar en los otros kasales, i li kalio ke si resentara la butika kon mas algunos artikolos i metio kosas de bakalie, tambien i kon esto era ke se iva pasando lo todo ke li era mui poko ma non tenija loke aser i avija i otro mal ke non pudo vinir tambien ni a Samokov lo todo por esto de los kaminos ke estavan jenos de estos revolesionarios, i a esta rason era ke su familija aparte de loke sufrijan por el menester de sus mantinimiento era tambien i ke estavan en mas grande kudio i por el tambien ma mas tadre el lo iso ke si pudo vinir a Samokov, i les trucho esto ke pudo por mas largo tiempo por sus mantinimiento, i pasando unos koantos dijas li kalio ke si foera torna a su etcho a el kasal, i ejas las mujeres koando non lis abastava  por sus mantinimiento lo asijan ke ketavan kosas de kasa i las vendijan para komer,

i su IJO el S-r. Jeuda ke non estava en dingun etcho era ke lo asija de ir entrando i saliendo por las kasas i botikas de la djente i se iva rovando esto ke lo topava, i lo traiva a kasa para komer, i la madre non li avlava nada mismo ke ja lo savija ke si lo estava rovando, porke i eja tenija el menester, era solo ke su konijada lo gritava ke mijor serija de sufrir i non rovar, ma non la sentijan, i tambien era ke pelejava, i ansi era ke si kedava kajada,

906      Biografia de S-r, Behor David Arie,       1877

koanto a S-r. Josef ke estava mismo en la echkola siendo ke tenija el menester de vinir i el en la ajuda de la kasa, i pertenesiente ke ja era para poder detener una echkola prensipala, el enpeso a buchkar ansi un lugar, i en mismo li rogo tambien al derektor tambien porke lo ajudara en esto foe ke ja li atcheto i enpeso a eskrivir en algunas komonitas de el deredor de Samokov sovre esto ke i en mismo tiempo tambien lo iva ainda enfortisiendo en los estudios.

En el anio de 5638, ke ja foeron las reboeltas de la guera grandes i los kaminos ke ja foeron todos serados ansi ke S. Behor kedo en Kiostendja, mas sin ke lis pudo nada mandar, ejas las mujeres en kasa ke sufrijan i de boena gana kerijan vender koalo foesa ma non uvo i esto mas kon ke lis merkara, i anke ke de mas antes tambien ja tenijan el kargo todas sus parientes, foe en este tiempo ke la kalio foera eja la Bu. Sarutcha ande todas sus parientas por ke la kudijaran i ansi era ke todos siempre li mandavan koalo lo podijan i lo todo lo mas muntcho ataganto era ke non savijan nada de el S-r. Behor, i en este tiempo ke foe ke los Rusos ja entraron en la Bulgarija, foe para los kasalinos, fiestas grandes, i todos eran siempre boratchos i entrando en butikas de los merkaderes ke non eran kristijanos i rovando i asiendo platchkas, i a muntchos matandolos porke non avija por el presipio kon ke lis demandara otro ke era,

907      Biografia de S-r, Behor David Arie,       1878

esto ke ejos lo asijan desijan ke los Turkos lo isieron i kon esto si deskulpavan,

EN un dija toman el aviso por vija de la polisija, en asiendoles saver, ke en Kiostendja a un sierto Behor samakovli lo toparon moerto en la butika i si es ke keren los djidios tomarlo ejos para enterarlo ke vaigan i ke la polisija ja lis iva a dar todos los medios para ke lo traigan ma si es ke non lo kerlan ala ora la polisija ja lo tiene de enterarlo, i ke ja si savija ke era solo el ke estava en Kiostendja, ja si keri mui bien entindido komo de maleres foeron i de parte de el Kolel de samokov kon la ajuda de la polis mandaron a 3 djidios kon una taliga de kavajos porke era tambien i por el envierno, i lo trucheron a Samokov i lo enteraron i a el lo toparon en la butika ke non si supo si es ke foe moerto de su moerte or ke foe entosegado i en la butika non lo toparon nada de ropa, ke todo estava en tavlas ke si vee ke foe solo matado por rovarle la ropa, i loke ternija de paras, ansi ke la mansija foe mui grande, i todos lo joraron muntchos dijas sin ulvedarsen, porke el era una persona tanto penador ke non podija ser mas muntcho i tambien neotral de todo, sus ermanos enkantados ke non savijan koalo aser, si hasenijaron ma el DIO koando va a tener kargo non si demanda foe ke en este anio tambien lo jamaron S-r. Josef, a Pasardjik porke lis foera profesor por sus echkola ke ivan a avrir de franses, i lo trataron a 80 gr. a el mes ke esto ja lis foe un poko de konsolasion, i kon la ajuda de los parientes se ivan pasando,

908                             ENTELEGENSA LIMITADA

Sigun de loke ja meldaron por el S-r, Behor Avraam David Arie, ke foe una persona mui regalada de sus djenitores, i el ke foe tanto amoroso de el lavoro non si li enportava, de aser todo esto ke lo podija porke el foe una persona ke solo de el pratik, ke bivio. el foe mui amoroso de su familija ke asi non si merava en tal de poder sostener a su familija, asta ke kedo moerto en un kanton de su tchika butika i ja mos podemos pensar en ansi una ora en komo de apreto si toparija ma el karakter, de los ke tienen el amur propre es esto, de resistir fin a el kavo, el su vida ke bivio foe 32 anios, i murio de moerte ke non si supo,

909

Asta aki si eskapa la partida de S-r, Behor Avraam David Arie, de lo poko ke el lavoro, ke lo todo foe kon miserija, i muntcho apreto, en dechando non solo a su familija en vasio, foe tambien i a su madre i ermanos, i su tchika vida foe todo 32 anios, i murio

📌 הערות שוליים

  1. [1] במקור Белица, בֵּליצָה, כפר קטן בלב הרי רילה כ־40 קילומטר דרומה לסמוקוב.
  2. [2] במקור: el DIO koando va a tener kargo non si demanda – בתרגום מילולי: כאשר האל נוטל את הדבר לטיפולו – אין לשאול שאלות.