פרק 55 📅 1894–1897 📍 Samokov 🌳 עץ משפחה

קורותיהם של הסנ' מוֹשוֹנָצֶ'ה, בן בְּכוֹרָצֶ'ה־יצחק, ובנו סנ' בנציון

📖 תרגום לעברית

1927

מכאן ואילך מתחיל הפרק על סנ'

מוֹשוֹנָצֶ'ה י' אריה לאחר שנפרד מאביו,

החל משנת 5654 [1894], ובמהלך

התקופה שחי יחד עם בנו בנציון.

1928        ביוגרפיה של סנ' מוֹשוֹנָצֶ'ה י' אריה ובנו סנ' בנציון          1894

בשנת 5654 [1894] סנ' מוֹשוֹנָצֶ'ה כבר נפרד מסנ' אביו גם בבית וגם בחנות. בכסף שקיבל במזומן, פתח חנות חדשה ולקח עימו אליה גם את בנו סנ' בנציון. גם את סכום הכסף שנותר מן הקוֹנטָדוֹ בסך 400 לירות שקיבל סנ' בנציון, ושאותו החזיק סנ' מוֹשוֹנָצֶ'ה, הוא השקיע [בעסק]; ואת קביעת הסכום והחלקים המדויקים שישתייכו לכל אחד מהם, השאירו למועד מאוחר יותר. הם שכרו חנות כדי לסחור בסחורות קולוניאליות, וחילקו את הונם לשלושה חלקים: כוונתם הייתה לעבוד עם השליש האחד בסחורות הקולוניאליות, עם השליש השני בדֶשקוֹנטוֹס ובכמה עסקאות בנקאות ואת השליש השלישי להחזיק בקופה. הם סידרו את ספרי החשבונות, והיה זה הסנ' בנציון שניהל את החשבונות כיוון שידע היטב הנהלת חשבונות. הם ניגשו לעבודה, ובהתחלה קנו סחורות קולוניאליות בסכומים קטנים, בעיקר מאותן הסחורות שהיה להן ביקוש. ומנגד, הם ביצעו כל הזמן מכירות בסיטונות לחנוונים קטנים מהם, הכול באשראי לזמנים קצובים. מהחלק השני של כספם הם הִלוו בדֶשקוֹנטוֹ לכמה מהסוחרים שהכירו. הם היו מאוחדים מאוד והמשיכו בפעילותם.

בשנה הזו הגיע הסנ' בנציון לגיל

1929        ביוגרפיה של סנ' מוֹשוֹנָצֶ'ה י' אריה ובנו סנ' בנציון          1894

שזימנו אותו לקונסוליה האוסטרית כדי לגייסו לשירות צבאי. את זה הוא לא לקח בחשבון, והדבר גרם להם לחץ גדול מאוד. סנ' מוֹשוֹנָצֶ'ה היה צריך לנסוע לסופיה כדי לחפש דרך לשחררו. אחרי ששהה כמה ימים בסופיה, ובאמצעות חבריו, ובהם הסנ' פְּרֵסִיָאדוֹצ'ו שהתרוצץ בעניין, הם מצאו דרך והצליחו לשחרר אותו. העלות הייתה 150 נָפּוֹליוֹנים, ומתוכם לקח חלק גם הסנ' פְּרֵסִיָאדוֹצ'ו תָגֶ'ר. הוא שב לסמוקוב שמח מאוד בהצלחתו. אולם, הם שמרו זאת בסוד כמוס, והמשיכו בכל העסקאות שעבדו עליהן. באשר להוצאות הבית, בעת הזאת הם פעלו ביתר חסכנות. למרות שלחנות של הסנ' אביו [בְּכוֹרָצֶ'ה] הוא הלך לעיתים רחוקות, הלה שמח לראות שבנו השתלב היטב בעסקים.

בשנת 5655 [1895] הם המשיכו בעסקי המסחר שלהם, כשהם מתרחבים כל הזמן. בשנה הזו הם קנו משלוח של צמר מהוולאכים וגם כמות של חמאה. את שניהם לא הצליחו למכור במהירות ונאלצו לשטוף את החמאה. זאת עשה הסנ' בנציון; הוא עצמו שטף אותה ולא התבייש בכך[1]. כך היה גם עם הצמר: הם לא הצליחו למכרו, והוא נשאר אצלם למועד מאוחר, ולכן לא היה להם שום רווח. [לבסוף] הם מכרו אותו בהקפה.

1930        ביוגרפיה של סנ' מוֹשוֹנָצֶ'ה י' אריה ובנו סנ' בנציון          1895

החנות שהייתה ברשותם שכנה בשוק הפירות, והיה זה בעיקר הסנ' בנציון שעסק בענייני החנות, בעוד שסנ' מושונצ׳ה לא עסק בכך הרבה. בעת הזו הם התחילו לבצע שימושים בכספים בריבית מן השוק, כדי שיוכלו לעמוד בדרישות פעילות המסחר שלהם בצורה טובה יותר. הסנ' בְּכוֹרָצֶ'ה שביקר אצלם וראה שהם עושים זאת – משתמשים באשראי בריבית – לא היה מרוצה, שכן תשלום ריבית לצורכי מסחר אינו משתלם. הוא יעץ להם שיתנהלו על פי חשבון; שכן אל מול ההוצאות שהיו להם בבית, שהגיעו לכ־4,000 פרנקים, לא עלה בידם להרוויח אף לא מחצית. ואף על פי כן לא ייאש אותם, בתקווה שמאוחר יותר ישתפרו אצלם העסקים.

בשנת 5656 [1896] נולדה לבנציון בת וקראו לה תמר. והגיעו מפיליבֶּה ללידה האב והאם של היולדת, ושני הצדדים בילו את הזמן טוב מאוד. וכמו אצל כל היולדות שהיו מבקרים אותן הן החברים והן כל בני המשפחה, כך היה גם בלידה הזו. באחד מהביקורים נכחתי גם אני, ובאותה הזדמנות אמרתי לאימהּ של היולדת שעשתה טוב מאוד בבואה אל בִּתהּ שילדה בת. זאת בגלל שבפעם הקודמת, כאשר באה ללידת מיכאל, היא אמרה לי: "הנה אתה רואה שבאתי לבת שילדה לי בן". וכך

1931        ביוגרפיה של סנ' מוֹשוֹנָצֶ'ה י' אריה ובנו סנ' בנציון          1896

בילינו את זמננו. הם שהו עוד כמה ימים ונסעו לפיליבֶּה, ואימהּ היניקה אותה וטיפלה בה. לסנ' בנציון היו בעת הזו חולשה וסחרחורת, אך הן חלפו עד מהֵרה. רבים מבני משפחת אריה סבלו מסחרחורות כאלה, והתרופה לכך הייתה רק ששטפו את ראשם במים קרים.

הם המשיכו בעסקי המסחר שלהם, ובשנה הזו הביאו מטילי ברזל מהמפעלים באירופה; מהם עיבדו הנפחים פרסות ומסמרים ששימשו לפרזול הסוסים והבקר. היה זה עסק טוב מאוד, כיוון שעד הזמן הזה לא הביאו מטילי ברזל מוכנים מאירופה. אולם הם לא הכירו את העיסוק הזה, ולכן לא עלה בידם לנהלו היטב.

בזמן הזה התגלעו בין האב לבן כמה מחלוקות, שבגינן לא הגיעו להסכמה. הסנ' בנציון שתק ולא ענה לאביו כי לא היה לו כוח. מיום ליום הלך ונחלש, וסחרחורות ראשו הלכו והתגברו. גם בבית, בקרב הנשים, היו אי־אלו דיבורים, בין אם ביניהן ובין אם בגלל הילדים, ואלה הטרידו את הסנ' בנציון. וכך קרה שלא נשאר לו זמן להיבדק בידי הרופאים. כך הם המשיכו בחייהם, כשהם 'בולעים' את כל מה שהיה ביניהם, בלי שיָדעו אחרים מה עובר עליהם.

1932        ביוגרפיה של סנ' מוֹשוֹנָצֶ'ה י' אריה ובנו סנ' בנציון          1897

בשנת 5657 [1897] החולשה והסחרחורות אצל הסנ' בנציון היו כבר חזקות מאוד. אחרי שבדקו אותו כל הרופאים של סמוקוב, ומשלא מצא בכך שום מזור, נסע לווינה כדי שיבדקו אותו הרופאים שם. הוא שהה בווינה כחודשיים, וכשהיה בריא וטוב חזר לסמוקוב. הנסיעה הזו לווינה עלתה לו מאה נָפּוֹליוֹנים, ולא נקבע ביניהם מי יישא בהוצאה.

כדי להבטיח את כיסוי ההוצאה הזו, וגם להסדיר את מצבו בחנות עם אביו – היינו, האם חלקו בעסק יספיק לכיסוי הוצאותיו – וכן בעניין כספי הקוֹנטָדוֹ [ששימשו להקמת העסק המשותף], שסכומם המדויק לא הוצהר בפניו, החל להמעיט את ביקוריו בחנות, שכן ביקש להסדיר את הדברים ביניהם באמצעות חוזים. כאשר נפגשו לשוחח על כך, אמר לו סנ' מוֹשוֹנָצֶ'ה כי הוציא בעבורו 150 נָפּוֹליוֹנים כדי לשחררו מן השירות הצבאי, ועוד 100 נָפּוֹליוֹנים שהוציא בווינה. לגבי האחרונים סבר הבן כי האב ישתתף לפחות בחלק מן ההוצאה; אולם את אותם 150 נָפּוֹליוֹנים לא היה ביכולתו לשלם, שכן אילו עשה כן היה נאלץ להישאר בעל חוב. מאחר ששניהם היו עצבנים במידת מה, כאן החלו המחלוקות; ומהן צמחו גם כעסים. ומאותה שעה חדל לבוא עוד לחנות.

1933

כאן מסתיים הפרק אודות התקופה

שבה שהו סנ' מוֹשוֹנָצֶ'ה ובנו סנ' בנציון

באותה חנות, עד שנת 5657 [1897].

 

📜 שעתוק בלאדינו

1927

De aki i endelantre si enpesa, la partida de Sr.

Mochonatche, J. Arié denpoes ke si aparto de el padre i

enpesando de el anio de 5654 fin el tiempo ke estuvieron

djuntos kon su ijo Sr. Bensijon

1928     Biografia de Sr. Mochonatche J. Arie kon su ijo Sr, Bensijon.   1894

En este anio de 5654, ke Sr. Mochonatche ja estuvo espartido de su Sr. Padre, seja de kaza komo i tambien i de la butika i kon la suma ke tomo en moneda, sonante, el si lo tomo tambien i a su ijo el Sr. Bensijon, kon si ala butika moeva ke ejos avrieron, i la suma de moneda ke li avija kedado de el kontado ke tomo Sr. Bensijon de las 400 liras, ke las tenija Sr. Mochonatche, las metio tambien kon ke por nombrar la suma i las pursiones ke ivan a tener lo decharon por mas tadre, i ejos si tomaron una butika a kira por lavorar en los artikolos de kolonial, kon ke espartieron sus furtunas en 3 partidas, kon la entision de lavorar kon el un tersio, en los artikolos de kolonial, i kon el otro 1/3 en dechkontos i de algunas de las operasiones de el bankerlik, i kon el tresero detenerlo en kacha i ejos resentaron sus livros ke era el Sr. Bensijon el jevador de los kontos ke el ja konosija mui bien la kontabelite, i ejos ke ja si mitieron en el lavoro, de el presipio, enpesaron a merkar de los artikolos de kolonial i esto a sumas mas tchikas por el presipio, lo todo de los artikolos ke si lis demandava, i enfrentante era tambien i ke ivan i aziendo venditas, en groso alos bakales mas tchikos de ejos lo todo a kredit por algunos tiempos, i kon la sigunda partida de moneda ivan i dando tambien i kon dechkonto a algunos de los merkaderes ke ja los konosijan, i todos los 2 eran mui aunados i kontinuando en sus operasiones,

En este anio ke ja foe Sr. Bensijon en la edad ke lo

1929      Biografia de Sr. Mochonatche J. Arie kon su ijo Sr, Bensijon.     1894

jamaran de el konsolato Nemse por soldado, i esto ke non estava en la koenta foe ansi un mui grande apreto, i li kalio ke si foera el Sr. Mochonatche a Sofia por buchkar los moldes de delebrarlo, i denpoes ke el ja estuvo unos koantos dijas en Sofia i por vija de los amigos ke era el Sr. Presijadutcho ke iva kamenando i toparon el molde kon ke gasto 150 napoliones ke de los koalos tomo parte tambien i el Sr. Presijadutcho Tatcher, i lo pudieron delebrar, i se vino a Samokov mui gustozo de su reuchimiento, i esto lo detuvieron en mui grande sikreto, i de mizmo era ke kontinoavan en sus todas operasiones ke las lavoravan, koanto alos gastes de sus kaza eran en este tiempo kon mas ikonomija, i anke ke por la butika de su Sr. Padre ke le iva mui ralo ma el ja si gustava ke ja los vija a su ijo ke ja estava boeno entrado en sus etchos,

En el anio de 5655, ejos era ke kontinoavan en sus merkansija, i siempre ivan i engrandesiendo la i en este anio ejos merkaron una partida de lanas de los vlahos i tambien partida de mantekas, i todas las 2 ke non las podieron venderlas presto, ira ke las mantekas lis kalija ke las foeran lavandolas i esto lo azija el Sr. Bensijon propio el las lavava, i non si avregonsava, i de mizmo foe i kon las lanas ke non las podieron vender i ke lis restaron por mas tadre foe ke non tuvieron dingun profito, i las vendieron afiado

1930       Biografia de Sr. Mochonatche J. Arié kon su ijo Sr, Bensijon.    1895

Ejos la butika ke tenijan era en el Pazar de frutas, i era lo mas muntcho ke Sr. Bensijan se okopava en el etcho ke Sr. Mochonatche non si okopava muntcho, ejos en este tiempo enpesaron i azer tambien prevalimientos de moneda kon entereso de la plasa, por poder enkontrar sus merkansias mas mijor, i el Sr. Behoratche ke lo vijitava i ke lo vija ke azijan esto, de prevalersen kon entereso ke para la merkansija non konviene a pagar enteresos non era kontente i los iva akonsejandolos por ke kamenaran kon mas konto a razon ke por enfrentante a el gaste ke ejos lo azijan en kaza ke era, komo a 4000 fr .non podijan ganar ni menos la metad, i non los deskorajava, kon la esperansa ke mas tadre, ja ivan a tener mijor los etchos,

En el anio de 5656, li nasio a Sr. Bension una ija i la jamaron Tamar, i vinieron tambien i el padre i la madre de la parida de filibe, a el parto i lo pasaron mui bien de todas las 2 partes, i sigun de todas las paridas ke la vijitavan seja los amigos komo i tambien i todos los parientes, foe tambien i en este parida, i en una de las vijitas ke estava i jo tambien, uvo una okazion ke li diche ala madre de la parida, ke lo izo mui boeno ke vino la madre ande la ija ke pario una ija, i esto foe arazon ke eja mi tovo ditcho, la otra vez koando vino ke avija parido a Michael, ansi lo esta viendo komo vini jo ande la ija ke mi pario un ijo, era de

1931   Biografia de Sr. Mochonatche J. Arie kon su ijo Sr, Bensijon.     1896

esta manera ke lo pasavamos, i ejos ke ja estuvieron ainda i unos koantos dijas mas de foeron a filibe i su madre lo kreo i la kudijava, solo ke el Sr. Bensijan en este tiempo iva tiniendo una flakeza kon un boltamiento, de kavesa, ma ja era i ke li pasava presto i esto de los chachejos ja uvo en muntchos de la familia Arié i era la kura solo kon esto ke si lavavan la kavesa kon agoa jelada,

Ejos kon sus negosios era ke los kontinoavan i en este anio ejos si izieron traer fieros de las fabrikas de la evropa, i los azijan lavorar de los kovatches por nales i muhes, ke sierven por nalijar los kavajos i vakas, i esto era un mui boen negosio por razon ke fin a este tiempo non avijan traido los prontos tambien de la evropa, solo ke ejos komo non lo konosijan este ofisio, foe ke no lo podieron boeno enkamenarlo,

Ejos entre el padre i el ijo en este tiempo foeron i tiniendo algunas deferensias ke non estavan de akordo, i el Sr. Ben sijon era ke si kedava kajado i non li respondija a su padre, por la razon ke el non tenija foersa i era ke dija kada dija se iva aflakandose i tambien el boltamiento de la kavesa se li iva muntchigoando tenija tambien ke i en kaza entre las mujeres seja por ejas seja por razon de las krejaturas, ke ivan tiniendo algunas avlas i esto era i ke lo iva sekando a Sr. Bensijon, i ansi era ke non li kedava el tiempo por decharse merar de los medikos, i de esta manera lo ivan pasando ke era lo todo entre ejos ke si lo ivan englotiendo, i sin ke lo supieran otra djente, de esto ke a ejos lis pasava,

1932      Biografia de Sr. Mochonatche J. Arie kon su ijo Sr, Bensijon.     1897

En el anio de 5657, el Sr. Bensijon ke la flakeza i el boltamiento de la kavesa ke ja lo tuvo mui foerte, i denpoes ke ja lo meraron todos los medikos de Samokov i ke non topo dingun provetcho lo izo ke si foe a Viena, por ke lo meraran i los medikos de viena i el ke estuvo komo a 2 mezes en viena el estuvo sano i mui boeno i se vino a Samokov, solo ke li kosto esta ida de vina 100 napoliones sin ke li dicheron ken era ke los iva a gastar,

El por asigurarse de este gaste i tambien por reglar de esto ke estava en la butika kon su padre si era ke el iva a tener bastante de parte por ke li taparan sus gastes i este de el kontado ke non si lo deklaro koala suma era ke tenija, era ke non iva muntcho ala butika ke kerija azersen i kontratos, ejos ke ja vinieron en un lugar por platikar de esto foe ke Sr. Mochonatche li dicho ke li gasto 150 napoliones por kortarijarlo de el soldado i 100 napoliones ke ja si gasto en viena ke por estos ultimas ke el lo savija ke los iva a travar una partida el padre i kon los 150 ke el non podija gastar i ke li kalija i ke kedara devdor i ejos ke eran todos los 2 i algo nervozos, ansi ke foeron los enpesijos de las deferensias, i de esto lis vino el etcho i a ravias, i mas non foe ala butika

1933

Asta aki si eskapa la partida mientres el

tiempo ke estuvieron Sr. Mochonatche kon su

ijo Sr. Bensijon en una butika fin a el anio de

5657

📌 הערות שוליים

  1. [1] שטיפת חמאה הייתה פרקטיקה מוכרת בחמאה כפרית במאה ה־19. כאשר החמאה לא נמכרה במועד והחלה להחמיץ, היו שוטפים אותה במים קרים כדי להוציא שאריות מי־חלב ולהאט את תהליך הקלקול, ולעיתים גם ממליחים אותה מחדש. פעולה זו האריכה את חיי המדף ואפשרה להמשיך ולשווקה.