פרק 48 📅 1897–1901 📍 Samokov 🌳 עץ משפחה

קורותיו של סנ' חיימָצֶ'ה ד. אריה

📖 תרגום לעברית

1630

מכאן ואילך מתחיל הפרק על סנ' חָיימָצֶ'ה

בנו של סנ' דָּוִיצ'וֹנָצֶ'ה, משנת 5657 [1897] עד

שנת 5660–5661 [1900–1901].

 

1631                 ביוגרפיה של סנ' חיימָצֶ'ה ד' אריה                               1897

בשנת 5657 [1897], כפי שנכתב קודם, סנ' חיימָצֶ'ה נפרד לגמרי מאֶחָיו, והוא אף היה לבדו כיוון שכבר התגרש מאשתו. גם בתקופת הפירוד הוא נסע לסופיה ושהה שם זמן מה. הוא מכר כמה מהדברים שהיו לו בבית בסופיה ו'אכל' את הכסף, ומשלא יכול היה יותר לכלכל את הבית, שלח את מנהלת משק הבית טינקה לבית אימהּ. כמה מחפצי הבית שלא עלה בידו למכור הביא מאוחר יותר לסמוקוב, אל הבית שבו גרו אימו, אחיותיו ואחיו הקטנים יותר. ואז סגר את הבית בסופיה. בסמוקוב הוא היה חסר מעש, והעביר את רוב זמנו בבית כיוון שלא היה לו איפה להיות. היה לו באמת רצון לפתוח איזה עסק, אבל איש לא נתן לו אשראי. הוא העסיק את עצמו בעריכת קניות לבית. הסנ' אימו נתנה לו לפעמים מעט דמי כיס, בקושי כדי שיוכל לחיות, אבל זה לא היה בשבילו כלום. פעמים רבות חיפש אפשרות לעבוד בכל עבודה שתהיה, בין אם בסופיה ובין אם בסמוקוב, אפילו בשכר הנמוך ביותר. אולם אופיו לא הניח לו לרדת למקומות הנמוכים ביותר. בהזדמנויות רבות שלח לבקש מאֶחָיו שייקחו אותו אליהם, והוא ישמש אותם כמשרת בשכר הנמוך ביותר. שני האחים שהיו בסמוקוב סירבו לו, ועבודה אחרת לא מצא, כך שהיה מתהלך כהלום. הוא ידע

1632                 ביוגרפיה של סנ' חיימָצֶ'ה ד' אריה                              1897

לדבר וגם לכתוב בשפות: צרפתית על בורייה, גרמנית, יוונית, בולגרית וטורקית, וגם מעט אנגלית – אך דבר מכל אלה לא הועיל לו באותו הזמן. היה זה אחיו סנ' לאון שאמר לו, רק כדי שיעסיק את עצמו, שהוא רוצה שיעסוק ברכישות צורכי המזון לבית. והוא, כדי שלא לשבת בטל, לא סירב לו ויצא לקנות את צורכי המזון, ושלח את אלה שמהם קנה אל אחיו סנ' לאון שישלם להם. אולם זה נמשך זמן קצר, מפני שבהתקרב החורף שרר בסמוקוב המנהג לקנות את מרבית המזון לחורף כולו, ובין המוצרים שהוא קנה באותם ימים היו גם 15–20 תרנגולי הודו (חיים), שגם אותם קנה כ'קישליק' [הצטיידות ואחסון לחורף]. כאשר שלח אליו את המוכר כדי שישלם לו, הסנ' לאון כעס על הרכישה הזו והחזירם למוכר. מכאן ואילך לא הניח לו עוד שיערוך שום קנייה, אלא שיהיה בבית כרצונו, שיאכל, ישתה ויישן. ומכיוון שלקחו ממנו זכות זו, נשברה רוחו והלך אצל הסנ' זָפיר פֵּרְניקלי שהיה שותפם, והיה מַלווה לו כסף מִדֵי פעם. באותו הזמן הוא ביקש ממנו שימצא עבורו אפשרות לעבוד, בין אם אצל אֶחָיו או באיזה מקום אחר. למרות שאותו זָפיר שוחח עם אֶחיו לא עלה בידו להשיג דבר, מה גם שהוא עצמו לא היה במצב כלכלי טוב כלל וכלל. וכך המשיך חיימָצֶ'ה להעביר את זמנו בבטלה. הוא חיפש לפחות לעסוק בעסקי תיווך קטנים,

1633               ביוגרפיה של סנ' חיימָצֶ'ה ד' אריה                             1897

וכמה מחבריו אומנם מסרו לו [עסקאות כאלה], אך לא היה בכך כדי שיוכל להרוויח מהן דבר. כאמור, אופיו היה כזה שלא יכול היה לסבול להידחק למקום שבו אינו רצוי. בני משפחתו הקרובים ביותר לא רצו לתמוך בו בכלל, כשכולם כינוהו 'חיים העקשן' [במקור Haim el Tudro]. וכך עברו ימיו, בוכה בבדידותו, והלך ודעך בבטלה במשך אותה שנה. עם זאת, בהיותו גבר מגודל ושמן, בריא וחסון מאוד, לא ניכר בפניו שום שינוי.

בשנת 5658 [1898] סנ' חיימָצֶ'ה, מיואש מן החיים שעברו עליו, הפסיק לצאת העירה. הוא התבייש לבוא בין האנשים, והיה נחבא באחת מפינות הבית ובוכה תמיד. בני הבית שגרו עימו לא דאגו לו, והוא נותר כל היום מתחבא ובוכה. ימים רבים אף לא חיפשוהו, ולו כדי לאכול. הוא לא הרשה לעצמו לבקש מבני הבית משהו לאכול. רק בלילות כשנעשה מאוחר, כאשר ישבו בני הבית אל השולחן לאכול, הייתה אימו שואלת: "איפה חָיימָצֶ'ה?". בערבים רבים הם היו אוכלים בלעדיו, ולא המתינו לו, מתוך מחשבה שמאוחר יותר כבר יבוא בלי שיחפשו אותו. יש להצטער על כך שלפחות אימו – גם היא לא דאגה לו.

1634                 ביוגרפיה של סנ' חיימָצֶ'ה ד' אריה                              1898

כאשר כבר היה מאוחר מאוד, היו יוצאים לחפשו, ומוצאים אותו שרוע באחת מפינות החצר, נפוח מרוב בכי אחרי שבכה כל היום, גווע ברעב. ב'אלפי' גערות וצעקות הובילו אותו בכוח פנימה, כולם פורצים בצחוק, לרבות אימו שלא דאגה לפחות לנחם אותו או לייעץ לו, ובעיקר לתת לו משהו לאכול; ורק השכיבו אותו במיטה. מאליו מובן כיצד עברו עליו הלילות וכמה ישן. ובשחר היום, בלי שאיש ראה אותו, יצא מחדרו ושב להתחבא בפינה אחרת של החצר. ושוב הם לא חיפשו אותו ולא דאגו לו. יתר על כן, ככל שכך עברו עליו הימים, החל לאבד כוחות עד כדי כך שיותר לא יכול היה לצאת לחצר. נכנס מתחת למיטה, שכב כשפניו כלפי מטה, וכל היום היה בוכה על מזלו הרע, בלי לומר דבר ואף בלא להתלונן בפני איש. שכן לא היה רע מטבעו. וכפי שהיה אומר לאחר שנרגע, מה שגרם לו לנהוג כך היה שהיה קרוע בתוך עצמו. הוא ראה עצמו כאדם הגון: “אני הוא זה שעבדתי שנים רבות עם אבי; כולם יודעים את הכבוד שרחשתי לאבי, ומעולם לא סירבתי לו בשום דבר שציווה עליי. אף פעם לא הייתי כמו כל הצעירים של היום, שמבזבזים על מותרות, ותמיד חיפשתי את צד החיסכון, ונסעתי בעיקר למען עסקי המסחר של אבי. לא הייתי

1635                 ביוגרפיה של סנ' חיימָצֶ'ה ד' אריה                             1898

שיכור ולא מהמר. ואחרי מות אבי שהיתי בסופיה שנים רבות בתקופה שבה 'הרסו את העיר'.[1] ואני יודע אילו מצוקות עברו עליי עד שהצלחתי לפדות את רכושנו שאחרים עמדו לגזול, עד שעלה בידי לאחד חלקת קרקע כדי שנוכל לבנות את הבית שיש לנו היום בסופיה. כל אחד יכול לדמיין: אני הוא זה שעסקתי לבדי לא רק בבנייה, אלא גם במציאת האמצעים הכספיים. בַּסוף, כל מה שעליו אני מדבר היום הוא אפס. ואיך לא אבכה ביום ובלילה על מזלי הרע? לא נותר לי אלא לבכות ב'חורים' [במקומות נסתרים], כאשר כל קרובי משפחתי ואף אחיי השליכו אותי ממקום אחד למשנהו בלי שאיש ירחם עליי, ושדדו ממני את כל רכושי ללא שום זכות. הותירו אותי עירום ומסולק כמו כלב בחוצות, ורק אבכה לי בפינות. וכאשר לא נותר לי עוד כוח, שכבתי לי עם הראש על הרצפה מתחת למיטה, כדי להתחבא ולבכות, לבכות כל הזמן, עד כדי כך שהנזלת ניגרה ממני בלי הפסקה. ומאוחר יותר גירשוני מהבית, והעבירו אותי לאיזה חדר בדישָרי אַבְלי, שם השתרעתי לי על הארץ, ושוב בכיתי ימים ולילות שלמים – לבד, בדד. וכאשר חלפו עוד כמה ימים, איני יודע מי הוא זה שרצה בטובתי; שלחו אליי טורקי אחד, עלי אפנדי, בנו של אחמֵד אפנדי סֵיידי אולו, שהאחרון היה החבר הכי קרוב של אבי מבין הטורקים. והוא הביא לי משהו לאכול, כי הייתי רעב מאוד – שלושה ימים בלי לאכול. וברוגע רב קרב אליי

1636                 ביוגרפיה של סנ' חיימָצֶ'ה ד' אריה                              1898

ואמר לי כך: "חיים אפנדי, אני מבקש ממך שתשמע את מה שאומַר לך". ואני, מבויש, אמרתי לו: "דבֵּר אליי". ועלי אפנדי אמר לי כך: "הבאתי לכאן ארוחת בוקר, ויש לי העונג לאכול היום יחד איתך. אני מבקש ממך שתשב עימי לאכול". ואני רחצתי את פניי, ישבתי, ואכלנו. ואחרי שסיימנו לאכול הוא רצה להביא אותי לביתו, אך לא הלכתי. ולמוחרת בא אליי שוב והביא אותי לביתו, שם עודד אותי בדברים רכים. ואחר כך החלו להתעניין בי אַחַי לאון ויומטוב, ובפגישותינו תמיד נזפו בי וכעסו עליי. אולם לא אמרתי להם דבר, ורק יומטוב נתן לי לפעמים קצת כסף ודאג לי הרבה יותר. ואני התהלכתי נואש, מדוכא ושחוח בסימטאות וברחובות הנידחים ביותר".

מאוחר יותר, כאשר כבר לא יכול היה לשאת זאת עוד, פנה לאחיו הסנ' יומטוב, וביקש ממנו שיקנה ממנו שושנת יהלומים – מאותם תכשיטי פרחים שקנה הסנ' דָּוִיצ'וֹנָצֶ'ה בקונס' תמורת ארבעים לירות, מתוך כוונה לתת אותם לכלותיו מ' רֵגינוּצָ'ה ומ' רחל. את אחד מהתכשיטים האלה הוא רצה למכור לסנ' יומטוב, אך האחרון לא רצה לקנותו מסיבות כלשהן. אולם יומטוב ידע שיש לו צורך בכסף, וכטובה פנה לסנ' ישועה אריה בן דודו,[2] וביקש ממנו שיקנה אותו תמורת 300 פרנקים. וזה האחרון קנה אותו, ושמר אותו במשך שלוש שנים. ואחר כך סנ' יומטוב ביקש ממנו למכור לו אותו בלי

1637                 ביוגרפיה של סנ' חיימָצֶ'ה ד' אריה                             1898

שום רווח, וסנ' ישועה מכר לו. הסנ' חיימָצֶ'ה לקח את אותם 300 פרנקים, ללא דיחוי אסף את מעט בגדיו, צָ'מָשיר ועוד כמה דברים, ויצא לקונס' דרך סופיה כדי להוציא דרכון. כאשר הגיע לקונס' ירד במלון אירופה שבאזור סֶרקֵג'י. באותו הזמן שהיתי גם אני בקונס' באותו המלון. כשהיינו יחד, שאלתי אותו לשם מה בא לקונס', והוא אמר לי שלנוכח הייסורים הבלתי נסבלים שסבל מאֶחָיו ומקרוביו, מצא שמוטב שיֵצֵא מסמוקוב, וייתכן שימצא איזו עבודה בקונס'. אני, שכמעט כל יום ראיתי את הסנ' נָעימָצֶ'ה, אמרתי לו שסנ' חיימָצ'ה נמצא בקונס' ושאלתיו האם ראה אותו. הוא אמר לי שגם הוא שמע שהוא נמצא, אך לא ראה אותו. נראה כי סנ' נָעימָצֶ'ה התעמר בו, ולכן חיימָצֶ'ה חדל להתקרב אליו ואף לא פנה אליו עוד. למרות זאת נָעימָצֶ'ה קרא לו שיבוא למשרדו שבחאן חַבּיאר בגָלָטָה, וגם לי אמר שאבקש ממנו לבוא אליו. אולם חיימָצֶ'ה לא רצה עוד לבוא אליו, וכך גם לא הלך אל אחיו הסנ' לוּסיֵין.

הסנ' חיימָצֶ'ה שהה בקונס' קרוב לחודש, והיות שלא מצא שום עבודה והכסף שהיה ברשותו הלך ואזל לו, יום אחד לבש שתי שכבות בגדים זו על גבי זו, וכן גם עשה בצָ'מָשיר ובדברים אחרים. הוא השאיר את שאר מטענו במלון, כיוון שלא היה בידו לשלם לא למלון ולא למקום שבו אכל. בקושי

1638                 ביוגרפיה של סנ' חיימָצֶ'ה ד' אריה                             1898

היה לו כסף לקנות כרטיס לאונייה, ויצא בדרכו למרסיי. בחלוף כמה ימים כאשר בעל בית המלון חיפש אותו, נודע לו שהוא עזב למרסיי. הוא פנה אל הסנ' נָעימָצֶ'ה והסנ' לוסיין כיוון שידע שהם קרוביו, והודיע להם שסנ' חיימָצֶ'ה הותיר את מטענו במלון, ואף לא שילם לו עבור זמן שהותו במלון ולא למסעדן שאכל אצלו – סכום כולל של כשישים פרנקים. סנ' לוסיין שילם לשניהם ולקח את המטען שהשאיר אחיו. סנ' חיימָצֶ'ה הגיע למרסיי, ובחלוף זמן מה סנ' לוסיין התכתב עימו ושלח לו את מטענו ומעט כסף. סנ' חיימָצֶ'ה קיבל את המטען ואת הכסף. מכיוון שבהתחלה לא היה לו מה לעשות, הלך לנמל מרסיי למקום שירדו בו הנוסעים, היה מקבל את פניהם, מסייע בידם ומעניק להם שירותים קטנים, וממה ששילמו לו התפרנס. וכך זה נמשך עד סוף אותה השנה. ניתן להבין איך עברו עליו הימים, כשכל אותו זמן איש מאחיו או מקרוביו לא דאגו לו כלל. היו לו תקופות של משברים גדולים, הן מבחינה כספית והן מבחינה בריאותית, וזמן מה שכב חולה במיטה בבתי המלון. הפונדקאים, חבריו ועמיתיו טיפלו בו, והוא לא כתב לאיש מקרובי משפחתו על מצבו. וכאשר כבר הרגיש מעט טוב יותר התחיל לעבוד במסעדה כמלצר, וזאת בתנאי שיישן ויאכל במסעדה אך ללא שום שכר קבוע.

1639               ביוגרפיה של סנ' חיימָצֶ'ה ד' אריה                            1898

רק הלקוחות שבאו למסעדה, אם היו מרוצים משירותו, נתנו לו תשר, וזה היה כל שכרו. הוא היה מרוצה גם מזה, המשיך בעבודתו ושהה גם שם זמן רב. אולם הייתה זו עבודה קשה מאוד, משום שכל היום עמד על רגליו ורץ לשרת כל לקוח ולקוח. וגם בלילות נמשכה העבודה עד חצות, כי אחרי שהלכו כולם היה צריך, יחד עם מלצרים אחרים כמוהו, לשטוף, לנקות, לפנות ולסדר מחדש לקראת הבוקר, כי הכול היה צריך להיות נקי מאוד. הוא עשה זאת בסבלנות רבה, אך לא נותר לו זמן לא למנוחה ולא לשינה, והיה בוכה בלי שראהו איש. וכפי שכבר ידוע לכול, לא כל עבודה מתאימה לכל אדם, ומגיע זמן שבו האדם נעשה עייף או חולה; כך בדיוק קרה גם לו. מכיוון שהיה כה מיואש, הוא כתב מכתב לאחיו סנ' לוסיין בקונס', ובמילים ספורות סיפר לו שהוא שוכב במיטה חולה, ומלבד זאת אין לו כסף ואפילו לא בגד ללבוש. סנ' לוסיין אסף כמה מבגדיו שכבר לא לבש ומעט כסף, ושלח אליו למרסיי. ובאותו הזמן כתב סנ' לוסיין לאֶחָיו האחרים בסמוקוב, הסנ' לאון ויומטוב, וסיפר להם על המכתב שקיבל מאחיהם הגדול, וכי כבר שלח לו בגדים וכסף. לנוכח זאת שלחו לו האחים בסמוקוב, זה חמישים פרנקים וזה שישים פרנקים, וסנ' חיימָצֶ'ה

1640                  ביוגרפיה של סנ' חיימָצֶ'ה ד' אריה                           1898

קיבל אותם כי לא הייתה לו ברירה אחרת. בהמשך, כשהתקרבו מועדי פסח וסוכות, שלחו לו אֶחָיו זה חמישים וזה שישים פרנקים. אחרי שהחלים ממחלתו הוא פוטר מעבודה זו, ומצא עבודה באחד מבתי הקפה במרסיי בשכר של שבעים פרנקים לחודש, בלי לאכול וללון בבית הקפה. ואותם שבעים פרנקים שימשו אותו לאוכל וללינה. וכך עוברים עליו הימים במרסיי, וכך הוא מעביר את חייו בעולם, בעוד אֶחָיו עשירים כל כך.

וכעת, כשאנו חושבים מעט על החיים של אותו חיימָצֶ'ה, כל אחד מקוראי ביוגרפיה זו יוכל לשפוט את הדברים כראות עיניו; ובלבד שיעשה זאת בלב נקי, בהתחשב בכך שזהו הבן הגדול של סנ' דָּוִיצ'וֹנָצֶ'ה, שנישא וגדל על כפות ידיהם של הוריו. לפני שנולד הסנ' חיימָצֶ'ה נולדו להם ילדים אחרים, אך הם לא שרדו. ולמעשה, הוא זה שנשלח לסלוניקי לבית הספר ולמד את השפות צרפתית, טורקית ויוונית, וגם עבד יחד עם אביו בעסק כעשר שנים לפני האחים האחרים. והוא זה ששהה בסופיה שנים רבות בעת הריסת העיר, כאשר יישרו את הרחובות והכיכרות [במסגרת התכנון הכולל של הבירה]. ומכיוון שגם להם היו שם חנויות, היה הוא זה שעסק בבניית הבית שבבעלותם ברחוב לֶגֶה בסופיה. אומנם היו לו כמה משגים, שהעיקריים בהן היו שהחזיק במנהלת משק בית,[3] אך גם

1641                ביוגרפיה של סנ' חיימָצֶ'ה ד' אריה                     1898

אם היו לו מעידות כאלה או אחרות – האם צריכים היו אֶחָיו להשליכו עד כדי כך? ובעיקר לשדוד אותו, להעביר את נכסיו לאחד האחים האחרים ולהשאירו עירום וחסר כול? ומעל הכול, עכשיו, כשעברו כבר כעשרים שנה מאז ועד היום, כשאני כותב דברים אלה, הוא סובל בערים רחוקות מנותק מקרוביו, ועדיין אין מי שירחם עליו. האין עלינו לומר שאין לזה מקום בין חוקי האנושות? בואו נשאיר את אֶחָיו בצד – כל אחד יוכל לחוות דעתו אודות התנהגות כזו מצד אחיו.

נתבונן שוב באימו שילדה אותו. היא לא חיה סמוך לאף אחד מבניה, אף שהיו לה בנים בסמוקוב. היא התגוררה זמן ארוך עם בִּתהּ הגדולה מ' רבקה. מכיוון שבעלה ברח ממנה לקהיר, כפי שכתבתי קודם, שתיהן חיו לבדן בבית אחד. ומאוחר יותר היא באה לגור בפיליבֶּה, כיוון שאף אחד מבניה כבר לא גר בסמוקוב; היא ובתהּ עברו לגור עם חתנהּ הסנ' בכור ארונוביץ.[4] ולאחר זמן מה גם הסנ' אָרוֹנוֹבִיץ' לא יכול היה עוד להישאר עימה, ולכן הם נפרדו, ושוב נותרו השתיים כפי שהיו קודם. הן אף אכלו בנפרד. כלומר, עדיין לא נתנה דעתה [לא נזכרה בו], ולא עבר יום ולא לילה שבהם האם הזאת לא שמה את ידה על מצחה וחשבה כיצד, אף על פי שהיו לה ילדים רבים, נשארה לבסוף לבדה. ולו לפחות היה איתה בְּנהּ הגדול [חָיימָצֶ'ה] שנשרך וסובל כל כך לבדו, בודד בארצות רחוקות; והייתה מביאה אותו לגור בקרבתה, כך שלפחות תחיה עם בְּנהּ ותפרנס אותו מן המעט

1642                  ביוגרפיה של סנ' חיימָצֶ'ה ד' אריה                    1898

שיש לה, ולא תשאיר אותו בבדידותו כל חייו. אם הייתה רוצה לעשות זאת, לא היה אף אחד שיוכל למנוע זאת ממנה; אבל היא עדיין לא עשתה זאת, כלומר הדבר עדיין לא עלה בדעתה. אותו סנ' חיימָצֶ'ה הוא היום בן 55 שנים, ומצער מאוד שלא מרחמים עליו, אף שכל אֶחָיו האחרים כל כך עשירים.

ניתן לתהות מדוע לא עלה בידו של סנ' חיימָצֶ'ה עד היום למצוא דרך לחזור [לחיות] ליד בני משפחתו. ראשית, כפי שאמרו לי כמה חברים שראו אותו במרסיי, הוא אמר להם שהוא מאוד רוצה לבוא לגור עם בני משפחתו, אבל עדיין לא עלה בידו לצבור סכום כסף שיספיק לו אפילו לנסיעה. ושנית – ניתן אולי לומר שכפי שאנו רואים, יש אנשים שכאשר פוקדת אותם צרה בלתי נסבלת, אחדים מהם נתפסים לשִכרות, אחרים להימורים, יש מהם המסתגרים בביתם, וכאלה שמשוטטים בעולם ללא תכלית, ואחרים בוכים כל הזמן, ויש כאלה המאבדים את עצמם לדעת, מהם בירייה, מהם בתלייה ומהם משליכים עצמם לים, ואחרים יוצאים מדעתם. ויש כאלה שממשיכים לסבול, ויש להם סבלנות ותקווה שיום אחד אולי ישיגו את המעמד שהיה להם קודם. אפשר לומר שאופי כזה, כידוע, יש לסנ' חיימָצֶ'ה, ולכך הוא מקווה. ואופיו הנמרץ לא מאפשר לו לפעול אחרת.

1643

כאן מסתיים הפרק על אודות הסנ'

חיימָצֶ'ה בנו הגדול של הסנ'

דָּוִיצ'וֹנָצֶ'ה, הנמצא עד היום הזה

במרסיי.

 

 

📜 שעתוק בלאדינו

1630

De aki i endelantre enpesa la partida de el S.

Haimatche, ijo de S. Davitchonatche, de el anio

5657 fin a el anio de 5660-61,

1631                                       Biografia de S. Haimatche. D. Arié.                                      1897

En el anio de 5657, sigun eskrito mas antes ke S. Haimatche, ja estuvo, enteramente apartado de sus ermanos, i ke el tambien estava i solo por ke ja avija devorsado de su mujer, tambien en esta espartision, el si foe a Sofia i estuvo algo de tiempo en Sofia, i algunas kozas de la kaza ke tenija en Sofia el las iva vendiendolas i komiendo, ke mas non la podija sostener la kaza, i ala governanta la Tinka ke el la tenija si la mando ala kaza de sus madre i algunas de las kozas ke non las pudo vender el se las trucho mas tadre a Samokov, ala kaza ande estava la madre kon sus ermanas i los ermanos los mas tchikos, i kon esto li foe serada la kaza de Sofia, i en samokov, era ke estava en vazio, i lo iva pasando en estarse mas muntcho en kaza porke non avija ande ke estuviera, de boena gana el ja lo kerija avrir algun etcho ma non tenija dingun kredito, en dinguno, era ke se iva enbevisiendose, en azer algunos empleos para la kaza, i su S. Madre ja li dava de ves en koanto algo de hachlik, komo por un bivo, ma non li era nada, muntcho tiempo el foe buchkando seja en Sofia komo tambien i en Samokov, a poderse empeigar en koalo foesa, i kon la mas tchika paga, i el karakter no li rejevava, de aderesarse alos logares mas bachos, el en muntchas okaziones lis mandava por rogarles a sus ermanos, porke lo tomaran kon ejos i ke el los iva a servir komo a un moso, i kon la mas tchika paga ma todos los 2 ermanos ke estavan en samokov, li refozaron, i otro empeigo, ke non topo, era ke estava kamenando komo un enkantado, el ja konosia

1632                                       Biografia de S. Haimatche. D. Arié.                                      1897

mizmo i las linguas, i eskrituras, de el Franses al fondo, i el alman, grego, bulgar i turko i algo de ingles, foe ke nada non li aprovetcho en este tiempo, era solo ke su ermano S. Leon, li dezija, por ke estuviera enbevisido, i se lo kerija ke si okopara de los empleos por el menester de la komanija de las kazas, i el por non estar en vazio, foe ke non li refuzo, i lo iva aziendo esto, kon ir merkando, las komanias menesterozas, i los iva mandando a estos de ken el lis merkava, ande S. Leon porke lis pagara, i esto li turo poko tiempo a razon ke en el tiempo ke ja era serka de el envierno, era el uzo en Samokov ke si merkava, lo mas de la komania por el envierno entero, i entre las kozas ke las iva merkando, en estos tiempos foe ke merko tambien i 15-20 indijanas (bibas) i era ke i de esto tambien si merkava por kichlik, i koando li mando porke lis pagara, foe ke el S. Leon si aravio sovre esta merkida, i se las izo boltar atras, i de esto mas non lo decho ke iziera dingun empleo, otro komo lo kere ke si este en kaza, i ke komo i beva i ke durma, i siendo ke li tomo i este deretcho, el ke si iva sikilijando, era ke se li iva ande, el S. Zafir, pernikli, ke ja era sus Haver, i le iva tomandole en vezes algo de moneda enprestado, i en mizmo tiempo li iva rogandole, por ke li topara algun molde, para enpeigarse seja ande los ermanos, or en algun otro lugar, anke ke el ditcho Zafir lis avlava a sus ermanos ma era ke non podija en nada reuchir, i el por si ke non estava en tanto boeno de su pozision, era ke lo iva tambien pasandolo, en vazio el iva buchkando, para azer algunos etchos almenos de komision, i de

1633                                       Biografia de S. Haimatche. D. Arié.                                      1897

 esto algunos de los amigos, anke ke ja li davan ma non era koza kaje de poder nada ganar, i sigun ditcho ke su karakter, non li rejevava a enkacharse, en todo modo de lugar, i sus mas serkanos parientes ke non lo kijeron protejar de el entodo, ke todo loke lo jamavan era Haim el Tudro, i ansi tambien lo foe pasando i jorando alas solas, i apokandose en este anio en vazio, ma siendo ke el era un ombre, grandino, i godro, i sano i mui fursudo, era ke non li amostrava en la kara dingun trokamiento,

En el anio de 5658, S. Haimatche dezasperado de su vida ke el la estava pasando, enpeso mas a non salir ala plasa, por ke ja si estuvo avregonsandose, de estar mas entre la djente, lo azija kon ke si eskondija en un kanton de la kaza, i estava siempre jorando, i sus djentes de la kaza ande el estava ke non kudijavan por el, era ke restava, dijas enteros eskondido i jorando, era i muntchos dijas ke non lo buchkavan al menos para ke komiera, i el ke non si astrevija a demandar de kaza, por mantenerse, era solo en las notches i koando ja era i tadre, ke su madre i esti koando ja estavan asentados todos ejos en la meza para komer, ke demandava ande esta Haimatche, i en muntchas notches era ke komijan ejos, i non lo esperavan, kon la entision ke mas tadre ja iva a venir, i sin ke lo buchkaran, es de regretar ke al menos la madre tambien non lo kudiava

1634                                       Biografia de S. Haimatche. D. Arié.                                      1898

i koando ja era mui tadre ke ivan a salir a buchkarlo, era ke lo topavan esterado en un kanton de el kortijo, abufado de jorar, ke estuvo el dija entero jorando, i moerto de ambre, i kon mil gritos i ravias, i por foersa era ke si lo jevavan arientro, i todos estalandosen de las rizas, komo tambien i su madre, i sin ke kudijara, al menos seja algo afalagarlo or akonsejarlo, i sovre todo, darle tambien i a komer, i lo etchavan en la kama, ke ja es bien entendido, komo de nutchadas, las iva pasando, i la kantedad ke el dormija, i kon a amaneser el dija, sin ke dinguno lo viera, tambien se salija de su kamareta, de mizmo lo azija i se eskondija en algun otro kanton de el kortijo, era ke tambien non lo buchkavan, ni lo kudijavan, i mas ke foe ansi pasandolo ja foe ke enpeso i a kedar sin sus foersas, fin a el grado ke ja non pudo mas ni salirse a los kortijos, lo azija ke si enkachava a debacho de la kama, i estava de boka abacho dijas enteros jorando, la suja negra vintura, i sin nada avlar ni menos kon dinguno akecharse, porke su karakter non era negro, i sigun su dizir era ke esto lo dicho denpoes ke ja repozo, ke loke lo azija ansi, era ke el si estava espedasandose, entre si, i pensandose komo boena djente, jo el ke lavori, tantos anios kon mi padre, ke todos ja lo saven el respekto ke jo le tenija a mi padre, i en todo esto ke el mi komandava, en nada jo nunka li refuzi, i jo non foe nunka komo a todos los mansevos de agora, luksozos por azer gastes, i jo era ke siempre buchkava de la parte de la ikonomija, i jo lo mas muntcho estava viajando, por los negosios i etchos kon mi padre, jo no foe,

1635                                       Biografia de S. Haimatche. D. Arié.                                      1898

buratchon ni menos djugador, i denpoes ke morio mi padre foe lo mizmo, jo estuve en Sofia anios enteros, koando ivan derokando la sivdad, i jo mi lo se komo de apretos los foe pasando, fin a poder a arezgatar, moestros lugares ke otros si los ivan revatando, i fin a poder adjustar una kantedad, de tereno para poder fragoar, esta kaza ke tenemos oi, en Sofia, ja si lo poede kada uno imajinar, es jo el ke foe ke mi okopi ke non solo por la fragua, ma i por topar tambien i el molde por la moneda, en fin todo loke avlare es una nula para el dija de oi, i komo ke non este jorando de dija i de notche, por la negra vintura mija, es solo jorar por los burakos, i ke mi vaigan arondjando todos mis parientes, i ermanos de el un lugar a el otro, i sin ke dinguno se apejade de mi, i ke mi revaten todo mi bien sin dingun deretcho, i ke mi dechen deznudo i arematado komo a un pero, de las plasas, era solo jorar por los kantones, i koando mas ja no mi kedo foersa, etcharme de boka abacho, i a debacho de las kamas, para estar eskondido, jorar i siempre jorar fin a el grado, ke mi i kaijan los mokos, sin artar, i mas tadre foe i ke mi arondjaron i de kaza, i me jevaron a el dichari avli, en una kamareta i jo esterado en bacho, de mizmo jorando dijas i notches enteras, solo, asolado, i koando ja pasaron ainda, dijas, non se koal es ke la tuvo la boena veluntad, i me lo mandaron a un sierto turko Ali efendi, ijo de ahmed efendi, seidi oglu, ke este ultimo era el mas grande amigo, entre los turkos de mi padre, i me trucho algo de komania, ke jo ja estava de 3 dijas ambierto, sin komer, i kon grande repozo el koal mi se aserko

1636                                        Biografia de S. Haimatche. D. Arié.                               1898

kon dizirmi, ansi: Haim efende ti rogo ke mi sientas, esto ke jo ti vo a dizir, i jo vergonsozo li diche, avlame, i el Ali efende me dicho, ansi: jo truche aki un kuchluk[5], i tengo el plazer de komer oi kon ti en djuntos, ti rogo ke ti asentas i komeremos, i jo mi lavi la kara, i me asinti i komimos, i denpoes ke ja eskapimos de komer el mi kijo jevar a su kaza, ma jo non mi foe, i ala maniana mi vino de moevo i me jevo a su kaza, ande mi akonsejo kon algunas dulses palavras, i denpoes de esto si enpesaron a enteresar mis ermanos, Leon i Jomtov, i en las enkontras ke las tenijamos era todo kon amenazos, i ravias, ma jo non lis avlava ni nada, solo ke en vezes Jomtov era ke mi dava algunas paras, i kudijava por mi mas muntcho, i jo era ke iva kamenando, abatido i abokado, i dezasperado, por las kalijas, i las plasas las mas desoladas,

I mas tadre ke ja non lo pudo mas i esto somportarlo, lo izo ke si li adereso a su ermano el S. Jomtov, en rogandole, por ke li merkara, una roza de dejamantes, ke estas rozas las tenija merkado, el S. Davitchonatche de Kostan, por 40 liras, kon la entision de darselas a sus noeras M. Reginutcha, i M. Rachel, i es esta la roza ke si la kijo verdersela el S. Jomtov, non si la kijo merkarsela por alguna de sus razones, otro ke el ke ja lo savija ke tenija el menester de la moneda, i por azerle el plazer, se li adereso a S. Jechua Arié. su primo ermano, en diziendole porke si la merkara por 300 fr. i este oltimo foe ke si la merko, i la detuvo 3 anios, i denpoes si la demando, el S. Jomtov por ke si la vendiera a el i sin ke

1637                                        Biografia de S. Haimatche. D. Arié.                               1898

li tomo dinguna ganansia, lo izo ke S. Jechua si la vendjo, i el S. Haimatche ke ja tomo estos 300 fr, sin tadrar el si rekojo, algo de sus vistidos, i tchamachires i algunas otras kozas, i partjo por Kostan, vija de Sofia, por tomarse pasaporto, i koando ja arivo a kostan, si abacho en el hotel de serkedji, en el hotel evropa, i jo ke en este tiempo estava en kostan i en este hotel, estovimos djuntos i jo ke li demanda para koalo foe la vinida a kostan, foe ke mi dicho ke visto alos sufrimientos ke el sufre de sus ermanos, i de sus parientes i ke era koza ensoportavle, lo topo de mijor por salirse de Samokov, i poede ser ke topara algun etcho por azer en kostan, i jo ke kaje ja era ke lo vija en kada dija a el S. Naimatche, li diche por el S. Haimatche si es ke lo vido i ke ja estava en Kostan, i el koal me dicho ke el ja lo sentio tambien ke estava en kostan ma non lo avija visto, i era ke i S. Naimatche tambien lo maltratava, ma ja foe ke non si li aserko ni menos ke li foe anke ke ja lo jamava, por ke li foera a su kantora ke el la tenija en havijar han[6], en galata, i ami tambien ke mi dicho por ke li foera ma torna non li kijo irle ansi foe ke no foe tambien ni ande su ermano el S. Lusien.

En kostan estuvo el S. Haimatche, serka de un mez, i siendo ke non topo, dingun etcho, i la moneda, ke el tenija ke ja si li estava eskapandose, foe ke en un dija si vistio, de 2 vistidos el uno ensima de el otro, ansi i de los tchamachires i otras kozas, en dechando lo restan de su bagaje, en el hotel, porke non tuvo para poder pagar seja al hotel komo tambien i ande el komija, i apenas el

1638                                       Biografia de S. Haimatche. D. Arié.                                      1898

 tuvo paras por tomarse bilieto de el vapor, i partio por marsilia i pasando unos koantos dijas ke el hoteldji lo buchko, i lo supo ke ja avija partido por Marsilia, foe ke si adereso, ande el S, Naimatche i el S. Lusien, ke ja lo savija ke li eran sus parientes, en aziendoles saver ke S. Haimatche li decho en el hotel su bagaje, i ke no li pago por el tiempo ke estuvo, seja al hotel komo tambien i a el ahtchi ande el komija, ke lo todo era una suma de 60 fr, i S, Lusien si los pago a todos los 2, i se tomo el bagaje ke lo avija el dechado, i el S. Haimatche ke ja estuvo en Marsilia, i pasando komo algo de tiempo era ke S. Lusien si kartejava kon su ermano, i le mando su bagaje kon i algo de moneda, i S. Haimatche la resivio, porke el alos presipios non topo koalo azer, i era ke se iva al porto de Marsilia ande abachavan los viajadores, i el los resivija i les azia algunos hizmetis i servisios, i de esto ke li pagavan era ke si estuvo pasando, ke esto li turo fin a el kavo de el anio, ke lo todo ja si kere entendido, komo era ke si estava pasandose, i fin a este tiempo dinguno de sus ermanos, or sus parientes non kudijaron por el i el tuvo tiempos de muntchas i grandes krizas seja por moneda komo tambien i de la salud, el estuvo algo de tiempo etchado en kama hazino, en los hoteles, i era los hoteldjis i sus amigos kamaratos, ke lo kudijaron, i el non eskrivio a dinguno de sus parientes por el estado ke el si topava, i koando ja estuvo algo mas mijor, lo izo ke si empeigo, en un resturant, komo kelner, kon kundision ke iva a durmir i mantenerse, de el resturant, i sin dinguna paga fiksada, solo

1639                                       Biografia de S. Haimatche. D. Arié.                                      1898

iva aser ke los klientes ke ivan a venir, a el resturant, si iva a ser ke ivan a estar kontentes de su servisio i esto ke li ivan a dar por presente, ke iva a ser su paga, i el kontente alo todo lo iva kontinuando, i estuvo tambien longo tiempo en esto, ma siendo ke el lavoro ke tenija li foe, muntcho, foerte, ke era el dija entero, i koriendo por sirvir, a kada kliente, en pies, i las notches era lo mizmo ke li turava, fin ala medija notche, i denpoes ke ja si ivan todos li kalia, djunto kon los otros ansi kelneris barer, i alempiar i esbarasar i resentar de moevo para la maniana, i lo todo kalia ke estuviera mui limpio, i el kon grande pasensia lo iva aziendolo, ke non li kedava tiempo seja por repozar komo tambien i por durmir, i el iva jorando, i esto sin ke dinguno lo viera, i siendo ke sigun ja es a todos savido ke todo modo de lavoro para todas las personas no es dado, i viene tiempo seja ke si kansa or ke si hazineja, sigun ke ja foe ansi i de tanto dezasperado ke el estuvo, li eskrivio una karta a su ermano el S. Lusien de Kostan en pokos palavras en diziendole, ke estava etchado en kama i hazino, ke aparte ke non tiene paras ke non tenija no menos vistido, para vistir, i S. Lusien rekojo de los vistidos sujos ke el mas ja non los podija vistirlos, i algo de moneda, i se la mando a Marsilia, i en mismo tiempo el S. Lusien lis eskrivio i alas otros ermanos, de Samokov, S-es. Leon i Jomtov, aziendoles saver la karta ke el resivio, de su ermano el grande, i ke el ja li mando vistidos i moneda, i visto a esto los ermanos de Samokov li mandaron koal 50 fr, i koal 60 fr. i S. Haimatche era ke los iva

1640                                       Biografia de S. Haimatche. D. Arié.                                      1898

 resiviendo porke non tenija otro remedio, i de esto foe ke mas tadre koando se aserkava, el tiempo de los moadim, de Pesah, i de Sukod li mandavan todos los ermanos koal 50 i koal 60 fr. A kada uno, i denpoes ke ja estuvo sano i de esta hazinura, foe ke lo pedrio este empeigo, i el topo a empeigarse en una de las kavanes de marsilia, kon una paga de 70 fr, a el mes sin mantener i dormir en la kavane, era ke de estos 70 fr, ke se iva a mantener, i dormir, i es de esta manera ke lo esta pasando en Marsilia, i esta biviendo en el mundo, denpoes de tantos poderosos su ermanos,

Vengamos, agora i se pensamos un poko, por la vida de este S. Haimatche, kada meldador de esta biografia, ja va a poder djuzgar sigun de su pareser, se entiende i kon korason limpio, en tomando en mano ke este es el ijo grande de el S. Davitchonatche, i ke foe krejado i velado, en las palmas de sus parientes, ke antes ke nasiera el S. Haimatche sus parientes tuvieron i otras krejaturas ma foe ke non li bivieron, i en realita es este el ke estuvo, en saloniqe, en la echkola i enbezo las linguas, Franses, Turko, i grego, i kon su padre tambien ja estuvo djuntos en el etcho komo a 10 anios antes de los otros ermanos, i es este el ke estuvo tambien en Sofia anios enteros, seja en el derokamiento de la sivdad Sofia, koando las enderetcharon las plasas, i ke tenijan i ejos ansi butikas, i tambien ja es el ke si okupo, en la fragua de la kaza, de la uliza Lege, ke la tienen en Sofia, i porke ternija algunos jeros ke lo mas enportante foe de esto ke el tuvo de tener una governanta, or mizmo i

1641                                       Biografia de S. Haimatche. D. Arié.                                      1898

 ke ternija i algunas i otros ansi jeros, devijan sus ermanos arondjarlo, fin a este grado, sovre todo i revatarlen or pasarsen su bien a uno de los otros ermanos, i decharlo enteramente, deznudo i vazio i sovre todo na ke ja se izieron komo a 20 anios fin a este tiempo ke la esto eskriviendo, el ke esta sufriendo, en las sevdades lechanas de sus parientes, i non uvo ainda ken ke si apejadara de el, non mos kale dizir ke esto non kave el las leés de la omanedad,? decharsemos de la una parte a sus ermanos, i ke kada uno si podra azer una edeja, sovre ansi komporto de sus ermanos,

Revengamos a su propia madre ke lo pario, eja ke non bive serka ni de el un ijo, ke eja los tiene en Samokov, i eja estuvo longo tiempo, kon su ija la grande M. Rebeka por razon ke su marido, si avija foido a el kairo, sigun ke esto ja lo eskrivi mas antes, i ejas bivijan solas las 2 en una kaza, i mas tadre ke eja si vino a Filibe a bivir, porke mas ja non uvo dinguno de sus ijos en i samokov, foe ke si adjuntaron kon su jerno S. Behor Aronovitch. i esto ke mas tadre tambien non pudo estarse el S, Aronovitch, kon eja foe ke si aparto i restaron torna las 2 sigun antes, i lo izieron ke i komijan aparte, i kijendo dizir ke eja non si akodro ainda i non uvo un dija, or en una notche, ke esta madre se metio, su mano en su frente, i pensar ke toviendo tantos ijos i alos kavos estarse sola, i al menos tiniendo a el ijo grande, arastando i ke esta tanto sufriendo, solo asolado en tieras lechanas, i traerselo serka de eja, i bivir al menos, kon su ijo i sovre todo i mantenerlo, de lo poko ke

1642                                       Biografia de S. Haimatche. D. Arié.                                      1898

 eja lo tiene, i non decharlo izolado, toda su vide, a tiempo ke eja komo lo kerija azerlo esto non avija dinguno ken ke la podija defender, ma es ke ainda non lo izo, kale dizir ke non li vino ainda a el tino i este S. Haimatche ja es agora de una edad komo de 55 anios ja es desplazer, el non adjidijarsen, i en siendo todos los otros ermanos tanto poderozos,

Si podra dizir i por el S. Haimatche, mizmo, de ke no podrija fin agora, toparse un molde, i venirse serka de sus parientes, ma lo primo es sigun me dicheron, algunos amigos ke lo tienen visto en Marsilia, es ke el lis dicho, ke muntcho ja si kerija venir serka de sus parientes, ma el ainda non avia podisto enpatronar, una kantedad de suma de moneda, bastante ni para el viaje, i otra si podra dizir, sigun lo vemos de algunas personas, ke koando lis arivan los males en somportavles, los unos si etchan ala boratches, i los otros, koal, al komardjilik, koal si asenta en kaza eskondidu, koal si va por estos mundos i endelantre, koal, esta siempre jorando, koal si mata kon el plomo, koal, si enkolga, si etcha ala mar, koal si sale loko, i koalos van sufriendo, kon tener la pasensia, por un dia podra arivar de alkansar, su estado sigun de antes, ansi karakter, ja es savio [savido], si poede dizir, i este ke Haimatche es esto ke lo esta esperando, i su energia, non lo decha, aser otra koza,

1643

Asta aki si eskapa la partida de el S. Haimatche,

el ijo grande de el S. Davitchonatche, i ke esta fin

a este tiempo en marsilia

 

 

📌 הערות שוליים

  1. [1] במקור: “הרסו את העיר”. הכוונה להריסות ולשינויי הבינוי במרכז סופיה במסגרת תכנון העיר מחדש לאחר הפיכתה לבירת בולגריה, החל משנת 1880, כפי שסופר בהרחבה בפרקים הקודמים.
  2. [2] סנ' ישועה, בנו הבכור של בכור יצחק אריה, נזכר כאן לראשונה בכרוניקה. במקור הלדינו־הלטיני נכתב שמוJechua , כמובן ללא ציון האות עי״ן, שאינה קיימת בכתיב הלדינו. אביו, בכור יצחק, שרטט בשנת 1901 את עץ המשפחה בעברית, ושם רשם את שמו: ישוע. בשל קשיי ההגייה של שם זה בבולגרית הוא נהגה לעיתים אָשוּאַ. נוסף על כך, בשל הזיקה הצלילית לשם ישו הנוצרי, הוחלף השם לעיתים בחיי היום־יום ביהושע. בתרגום זה ננקוט תמיד את הצורה ישועה.
  3. [3] במקור מופיעה המילה governanta – מנהלת משק בית או אומנת, במקרה הזה משמשת בלשון המחבר גם במשמעות מושאלת או אירונית, כרמז לאישה המתגוררת בבית הגבר בקשר שאינו פורמלי בלבד. בתרגום הבולגרי של הכרוניקה (אשכנזי וחננאל), תורגמה כאן מילה זו כ־metresa (פילגש), דבר המעיד על הבנה תקופתית של השימוש המרומז במונח.
  4. [4] בעלה של בתה רחל.
  5. [5] במקור Kuchluk, מן הטורקית kuşluk – שעת הבוקר המאוחרת; בכרוניקה: ארוחת בוקר.
  6. [6] havijar han, פונדק חאן חביאר נמצא בכיכר קָראָקוֹי שבגלטה, והיה תחנת סחר בי"ל חשובה בסמוך לגשר גלטה. לפי אחת הגרסאות שם הפונדק נקרא כך מכיוון שבאכסניה נמכר קוויאר, havyar בטורקית.