פרק 60 📅 1887–1901 📍 Samokov 📍 Sofia 🌳 עץ משפחה

קורותיו של סנ' רפאלצ'ה א' אריה

📖 תרגום לעברית

2040

מכאן ואילך מתחיל הפרק אודות סנ' רפאל

א' אריה, המתחיל בשנת 5647 [1887] עד שנת

5660–5661 [1900–1901].

 

2041               ביוגרפיה של סנ' רְפָאֵלָצֶ'ה א' אריה                           1887

בשנת 5647 [1887] סנ' רְפָאֵלָצֶ'ה כבר נפרד לגמרי מאחיו צֵ'לֵבּי־משה הן בעסקי החנות והן בבית, והיה שבע רצון מאוד. הוא התיישב בעצמו בחנות שהייתה לו לשיווק מוצרים קולוניאליים, לקח עימו נער־משרת, והוא עצמו ניהל את העסק. כעבור זמן מה נסע לפיליבֶּה והגיע להסכם עם אחד מבעלי טחנות הקמח של פיליבֶּה – מאלה שהפיקו קמח באיכות דומה לזו של טחנת הקמח בסמוקוב, שהייתה שייכת לרָאלֶה. הוא הביא מן הקמח הזה, כי היה זה משתלם להתחרות בו. בהתחלה סנ' רַאלֶה לא חשב שהוא יתחרה בו, ומשנוכח בכך הוריד את מחירי הקמח שלו כך שלא יהיה כדאי לו [להוביל קמח מבחוץ]. בו בזמן שלח לומר: "שכשם שהם [משפחת רַאלֶה] אוספים את הקמח בְּאיתים, כך הם [משפחת אריה] גורפים נָפּוֹליוֹנים", ושעל סנ' רְפָאֵלָצֶ'ה למשוך את ידו מן העסק הזה. אולם הוא המשיך בכך אף על פי שהרווחים היו מצומצמים יותר.

באשר למוצרים הקולוניאליים, הוא הרחיב את המסחר בהם והציעם במחירים נוחים, וכך זכה ללקוחות רבים. להרבה בתים מוכר היה בהקפה, וגובה את התשלום מִדֵי חודש. דבר זה היה לרצון להרבה אנשים, בראש ובראשונה הפקידים. הוא לא בוש לשרת בעצמו את לקוחותיו, יהיה המוצר אשר יהיה, אפילו אם התלכלך. הוא הנהיג מחירים קבועים לכל המוצרים, כדי למנוע עמידה על המיקח ולמכור לַכול באותו מחיר בלי הבדל

2042               ביוגרפיה של סנ' רְפָאֵלָצֶ'ה א' אריה                               1887

בין האנשים. בַּבַּית התקין דברים אחדים שהיו חסרים מבין הרהיטים. בכל הנוגע להוצאות משק הבית, הם נהגו בחיסכון רב יותר. בערבים היינו מתכנסים ביחד הגברים והנשים לפני סעודת הערב. כך גם בשבתות ובמועדים, סעדנו בחדר אחד בשולחנות נפרדים. את הדשא בשטח שנפל בחלקו החליף בגן ורדים, ולשם כך הביא זרעים מאירופה. בהזדמנות זו גם מכר זרעים כאלה, כיוון שלא היה סוחר אחר שיְיַבֵּא אותם. בשטח שלו הוא גם התקין מזרקה.

נשות הבית שהו תמיד ביחד. גם בעת שהיו יוצאות מן הבית, בעיקר לביקורים אצל קרובות המשפחה, היו עושות זאת יחד. לא שררו ביניהן אף לא פעם אחת ריבים ומחלוקות כדרך גיסות. כאשר נפגשו אף פעם לא שבעו מלדבר ותמיד צחקו. על כך מרבות לתהות גם כיום נשים אחרות: על מה מוצאות הן לדבר כה הרבה ולצחוק בלי הרף?

בשנת 5648 [1888] הוא כבר הסדיר היטב את ניהול חנותו. המשרת הצעיר שהיה לו בחנות, זָפיר יוֹנצֶ'ב, היה נאמן לו מאוד וישר דרך. הוא החזיקוֹ שנים רבות, ושילם לו שכר חודשי של שלושים פרנק. הלה היה מרוצה מאוד מכך.

2043               ביוגרפיה של סנ' רְפָאֵלָצֶ'ה א' אריה                             1888

לפיכך הפקיד בידו את החנות, והוא עצמו [רפאל] טיפל בעסקים אחרים בשוק. בנוסף היה הולך לבתי המשפט, כי את אלה שלא פרעו חובות ישנים הוא תבע לדין. הוא גם היה זה שערך את הקניות לצורכי הבית. בעת ההיא הוא נבחר בסמוקוב לחבר מכובד במועצת העיר, שהייתה מתכנסת פעמיים–שלוש בשבוע להסדיר את ענייני העיר, ולעיתים התכנסה בתכיפות רבה יותר. מן הטעם הזה הוקירוהו כל הבריות, ובחגֵינו היו מבקרים בביתו כל פקידי סמוקוב. הייתה לו מכך גם תועלת רבה לעסקיו, באשר קידם אותם מהר יותר. תמיד דאג לשמור על האינטרסים של יהודי העיר, והיה מגונן עליהם הרבה בעת שהיו להם חילוקי דעות עם מועצת העיר. כך גם בבתי המשפט שהיו שומעים לו, והוא עשה את כל זאת כדי להיטיב עימם. כל הזמן היו פונים אליו רבים מן היהודים להפציר בו שיבוא לעזרתם במחלוקות שהיו להם במועצת העיר, והוא היה מאזין להם ומסייע בידם. אופיים של הבולגרים היה תמיד להיות האחד כנגד השני, ותמיד היו נחלקים לשני פלגים. והיו באים עמיתיו משני הצדדים לשכנעו לתמוך בעמדתם, אך הוא לא שינה את דעתו ונהג תמיד לפי תפיסתו. ובכך היו כאלה שהוקירו אותו, ומובן מאליו שאחרים נטרו לו איבה, אך הוא לא נרתע מפני איש. בהיותו חבר [במועצת העיר]

2044               ביוגרפיה של סנ' רְפָאֵלָצֶ'ה א' אריה                             1888

בחרו בו היהודים גם כחבר בוועד בית הכנסת ובוועד בית הספר, שחבריו דאגו לבית הספר [היהודי]. ואחרי שהתמנה לחבר מועצה היה טרוד במרבית הימים בכך, וטיפל בעסקי הציבור בחיבה ובמסירות תוך שמירה על ענייני הקהילה. היה זה הוא שיצא פעמים רבות לגבות כסף מאלה שלא שילמו בקביעות [את מיסי הקהילה], ועם אחדים מהם אפילו בא לידי מריבה. דבר זה גרם לכך שהיו בקהילה גם כאלה שלא הביטו בו בעין יפה. כך הוא המשיך כשמונה שנים, הן במועצת העיר והן בקהילה היהודית. הוא השקיע בכך את כל מרצו, כאילו היה זה העסק שלו. לא היה אכפת לו שעסקיו נותרו מאחור, העיקר להסדיר את אלו של העיר והקהילה. קרוביו נזפו בו על כך שאינו צריך להתעסק בכך במידה שכזאת ולזנוח את עסקיו. מאוחר יותר עלה לשלטון כראש העיר סנ' כריסטאקי זוֹגרָפסקי,[1] שהיה מן הפלג שכנגד סנ' רְפָאֵלָצֶ'ה. בעיונו בהחלטות שנעשו קודם לכן, מצא טעויות בכמה מהן, והביא את המעורבים לדין; וכולם הורשעו ונידונו למאסר. הנוצרים התגוננו בטיעונים שונים ונחלצו מן העונש, אך סנ' רְפָאֵלָצֶ'ה שלא יכול היה לעשות זאת כה מהר, היה נתון במצוקה. לפיכך הוא שוחרר מאוחר יותר, ולא היה עוד חבר במועצת העיר או בוועד הקהילה, כי גם בקרב היהודים נחלקו האנשים באותו זמן לשני פלגים.

2045                ביוגרפיה של סנ' רְפָאֵלָצֶ'ה א' אריה                           1889

בשנת 5649 [1889] הוא המשיך באותו אופן במִסחרוֹ בחנות, אך זה היה מועט מכדי לכסות את הוצאות אחזקת הבית.

לפיכך לקח על עצמו את אספקת הירקות והמוצרים הקולוניאליים ליחידת חיילי הארטילריה המוצבת בסמוקוב. יחד עם זאת, היות שהייתה לו היכרות רבה עם קציני הצבא, היה מוכר להם את הפריטים לפי רצונו שלו, ומן הסחר הזה היו לו רווחים נאים. באשר לתשלומים עבור המוצרים האלה – בתחילה הם נעשו מִדֵי חודש באופן קבוע, אך מאוחר יותר החלו לפגר בתשלומים, ולעיתים נאלץ להשתמש בשוק האשראי לתקופות קצרות. כאשר מצא קונים לנכסי המקרקעין שלו במחירים הטובים שביקש, היה מוכר. כך מכר בשנה הזו שדות מזרע אחדות בקָלילָר במחירים טובים מאוד.

בית המכס ששכן בביתו, ב־'דירת איביש', והניב לו קרוב לאלף פרנקים לשנה דמי שכירות, הועבר באותה עת מסמוקוב ונשאר רק בוָוקָרֵל. הבית הזה נותר ריק לזמן מה, ומאוחר יותר, לאחר שכבר הופרד מן הבית, מכר אותו תמורת תשעים לירות למקדוני מסוים, פּוֹפּ [כומר] יוֹבַאן. השכן הזה נעם לנו מאוד. את הפתח שהיה אל החצר סגר כולו בקירות.

2046                ביוגרפיה של סנ' רְפָאֵלָצֶ'ה א' אריה                               1889

את שליחותו, הן במועצת העיר הן בקהילה, לא זנח אלא התמיד לעסוק בה; ובמיוחד אהב לדבר עליה בכל עת. באים היו אליו המשרתים להתלונן שכמה מהם לא קיבלו את שכרם כסדרו, והוא היה נותן להם מכיסו [פֵּצ'וֹ] מקדמות כדי שיוכלו להתקיים. על כך היו אסירי תודה לו, שכן אחרים לא נהגו להלוות להם. כך יצא שכאשר עזב את התפקיד, עמד לזכותו סכום ניכר שחבה לו הקהילה. כשביקש לגבותו העלו כלפיו חשדות, והוא הצליח לגבותו רק על ידי ניכויו מהמיסים שהיה עליו לשלם לקהילה.

בניו המשיכו את לימודיהם בבתי הספר. סנ' יוסף למד בבית הספר האמריקאי ולא רצה להמשיך בלימודים, כי התאווה לעסוק במסחר וביקש ללכת לעיר אחרת למצוא לו משרה כלשהי. אולם סנ' אביו לא הרשה לו לעשות זאת, ולפיכך נשאר והמשיך בלימודיו.

בשנת 5650 [1890], כפי שנאמר קודם, שאיפתו של בנו הגדול סנ' יוסף הייתה לא להמשיך בלימודיו. הוריו, שחפצו כי ימשיך, לא הרשו לו לעזוב. אולם הוא התכתב בחשאי עם רֵעיו בסופיה, למען ימצאו עבורו מקום שבו יוכל

2047                 ביוגרפיה של סנ' רְפָאֵלָצֶ'ה א' אריה                             1890

לעבוד. כאשר הכינו זאת עבורו, דאג להצטייד בסכום כסף קטן, ויום אחד, מבלי להודיע לאיש, לקח בהסתר כמה מבגדיו ונסע לסופיה. משנודע להוריו מאוחר יותר הם דאגו עד מאוד, בעיקר משום שלא ידעו אנה זה הלך. הם טִלגרפו לכמה ערים בסביבות סמוקוב, וכאשר קיבלו את התשובה שהוא בסופיה, סנ' אביו בכה על כך שיצא מבלי לומר לו דבר. עם זאת בבוקר הגיעו ממנו מברקים ומכתבים, ובהם ביקש אלף סליחות על שנמנע מלהודיע להם, ושכבר מצא עבודה במפעל אחד שהיה מייצר ליקרים ומשקאות אחרים. הוא נשאר שם בהתחלה בשכר מועט ביותר, אך המשיך בכך בעיקר כדי ללמוד. משחלפו קרוב לשישה חודשים וכבר ראה שלמד את המלאכה עד דרגה מסוימת, חזר לסמוקוב במטרה להקים בה עסק כזה. הוא רכש את התמציות הנדרשות לכך, הכול בסופיה, וייצר את כל אותם [ליקרים] שניתן היה למכור בסמוקוב. אולם, המכירות היו מועטות מאוד, ולא השתלם לו להישאר רק בעסק הזה. סנ' אביו, שחפץ היה שימשיך בלימודיו, גרם לכך שייכנס שוב לבית הספר האמריקני, והוא המשיך בלימודיו. ובאשר למשקאות, הן מאלה שכבר היו מוכנים והן מכמה נוספים שהמשיכו לייצר, המשיכו למכור אותם – הכול עבור חשבונו.

את בנו השני, סנ' איזַק, אחרי שסיים את לימודיו בבית הספר

2048                 ביוגרפיה של סנ' רְפָאֵלָצֶ'ה א' אריה                              1890

היהודי בסמוקוב הכניס לגימנסיה הבולגרית, להתחיל שם בכיתה הראשונה [כיתה ח']. הלה, שהיה אינטליגנטי מאוד, עלה מִדֵי שנה לכיתה הבאה.

באשר לעסקי המסחר שלו – הוא המשיך בהם באותו אופן, אך היה בכוונתו לצמצמם ולעסוק ביתר שאת בפעולות בנקאיות. כך קרה שהחל לצמצם את הפעילות במידת מה, כדי להשיג סכום כסף מסוים עבורן, מה גם שהיו לו מתחרים רבים שהיו עושים זאת כדי להתקיים בדוחק. היו אלה בעיקר היהודים שהתחרו בו, כי באותה תקופה המסחר הלך והצטמצם, כיוון שהנוצרים החלו שולחים ידם בכל ענפי המסחר; הכול כדי לקחת לידיהם את עסקי היהודים. לשם כך היו לצ'וֹרבָּאג'ים פגישות מִדֵי יום ראשון במטרופוליה, מושב הבישוף, שם היו דנים בהרחבת מסחרם של הנוצרים. העשירים יותר הפכו לשותפים עם חסרי היכולת, כדי שאלה יפתחו חנויות לכל סוגי המסחר. כך עשו גם עם הצעירים שהיו מעט יותר נאורים.

בשנת 5651 [1891], סנ' רְפָאֵלָצֶ'ה, כיוון שהעבודה בחנות לסחורה קולוניאלית הייתה כבר קלה למדי, הקים בסמיכות לאותה חנות משרד קטן. הוא החל להלוות

2049                 ביוגרפיה של סנ' רְפָאֵלָצֶ'ה א' אריה                            1891

כסף לכפריים בשערי ריבית גבוהים יותר. והיו הכפריים מרוצים מאוד, כי האחרים הלוו להם בריבית של פָּארָה אחת ליום עבור כל גרוש; רוצה לומר שבארבעים יום מי שלקח הלוואה בסך מאה גרושים, צריך היה לפרוע מאה גרושים של ריבית. היו אלה בעיקר הצ'וֹרבָּאג'ים שעשו זאת, בין אם אלה שבערים ובין אם הצ'וֹרבָּאג'ים שבכפרים, וכך אירע שרבים התעשרו בדרך זו. והכפריים, שפחדו מהם וגם היו חסרי דעת, היו לוקחים מהם הלוואות של 30–50 גרוש כדי לשלם את מיסיהם. וכאשר היו לוחצים אותם, לא היה הדבר אכפת להם; אך למלווים היה הדבר רווחי מאוד, והיו גם משעבדים את הכפריים. סנ' רְפָאֵלָצֶ'ה היה מלווה להם בריבית הרבה יותר נמוכה, ובאופן זה רכש לו הרבה לקוחות. הוא התמיד בכך, והם גם פרעו את חובם באופן סדיר. תמיד הלווה בסכומים קטנים מאוד, כמעט בכל הכפרים הקרובים ביותר לעיר. בהרבה הזדמנויות היה הולך בעצמו לכפרים. זה הועיל לו מאוד, והיה חופשי ורגוע יותר. הוא המשיך גם בעסקי המשקאות יחד עם בנו הסנ' יוסף. בתחילה הכינו ליקרים וגם משקאות אחרים שמכרו לבעלי בתי המרזח בסיטונות וברווח מועט, בעיקר באשראי. בניו הגדולים, שניהם למדו בבתי הספר והמשיכו בלימודיהם. השניים היו אהובים על מוריהם, כי לומדים היו במהירות את שיעוריהם,

2050                 ביוגרפיה של סנ' רְפָאֵלָצֶ'ה א' אריה                             1891

והיו גם מאוד צייתנים. הסנ' רְפָאֵלָצֶ'ה תמיד נתן להם כסף לכל צורכיהם, אם לרכישת ספרים ואם לצרכים אחרים. נוסף על כך נתן להם גם קצבה שבועית, כדי שלא יחושו השתוקקות להנאות שחסרו להם. בַּבַּית לא היה גוער בילדים ומספק היה כל צורכיהם למזון, ללבוש ולכל שאר הדברים בשפע רב. את כולם אהב באותה המידה. את כל מיני המזונות היה קונה בעונתם, כדי לחסוך ממון, שכן ההפרש במחירים היה עד כדי כפל המחיר. הוא ערך את כל הקניות בעצמו.

בשנת 5652 [1892] נולדה לו בת וקראוה תמר. הלידה הזו הייתה קשה הרבה יותר מיתר הלידות, במידה כזו שבנוסף לנוכחותן של מיילדות רבות נכחו גם רופאים. בהתחלה היולדת והבת הנולדת היו מעט חולות, אך מהר מאוד התחזקו והבריאו. ואף שהייתה היולדת חולה, זאת הותקנה לה בכל זאת מיטה גבוהה. והיו מבקרים אותה בני העיר כולה, וכל הקרובים היו משגרים לה את הפּלָטוֹס כמנהג כל היולדות. וביום השבת באו כל הקרובים לסעוד, העניקו לבת את שמה, ולשם כך באו גם החכמים. האם עצמה היניקה אותה וטיפלה בה כמו בכל ילדיה. גם בנותיה הגדולות לקחו חלק בכך,

2051                 ביוגרפיה של סנ' רְפָאֵלָצֶ'ה א' אריה                              1892

ולא רק בטיפול באחיהן הקטנים אלא גם באחזקת הבית; זאת למרות שהיו להם משרתות, ובעת ההיא היו להם גם מבשלות ונשים אחרות לטיפול ביולדת ובמשק הבית, כי היו לה עדיין ילדים קטנים.

עד אז לא הפרדנו את הבית בקירות, והסלון היה כולו פתוח. כך היה שהיינו כולנו תמיד ביחד, הן הגברים והן הנשים. מאליו יובן כי כולנו היינו מסייעים זה לזה בכל הזדמנות.

הוא המשיך באותו אופן בעסקאות דֶשקוֹנטוֹ ומיום ליום הן התרחבו וגדלו. הכול 'הלך לו' בצורה תקינה וטובה עד מאוד, היות שכבר היה מבוסס מאוד בכך. העבודה בחנות הסחורה הקולוניאלית שהייתה מסורה בידי הבחורים־משרתים לא הייתה כדאית יותר, ולכן הביא חלק מהסחורה הביתה – אותו חלק שיכול היה לשמש להזנת הבית. את השאר מכר לחנוונים, תוך דחיית התשלום לפרקי זמן מסוימים. את החנות השכיר לסנ' רחמים כהן. מאוחר יותר אף מכר לו אותה עבור 105 נָפּוֹליוֹנים, והוא השתקע בחנות השכנה שהייתה שלו, והיה לו די בה.

היה לו חשש שבשנה הבאה יגויס סנ' יוסף לצבא. הוא ביקש לנקוט באמצעים כדי לדחות זאת, בטענה שהוא עדיין תלמיד בית ספר. זה אומנם היה אפשרי, אך הוא סבר שמוטב שישרת בעודו צעיר ולא כאשר יתבגר כעבור ארבע או חמש

2052                 ביוגרפיה של סנ' רְפָאֵלָצֶ'ה א' אריה                              1892

שנים. כך הם דיברו על כך בעלמא, מבלי לנקוט בשום צעד, שכן מצד אחר היה זה גם הגיוני: על פי טבענו, אנו נוטים להתחיל מוקדם כדי לסיים מוקדם. הוא התמיד בלימודיו בבית הספר, וכל המורים בבית הספר הזה אהבוהו מאוד מאוד.

בשנת 5653 [1893] המשיך סנ' רְפָאֵלָצֶ'ה בעסקי הדֶשקוֹנטוֹס. בעת הזו התרחבו עסקיו בתחום הזה, וגדלו הסכומים שחבו לו. לעיתים הוא לא חידש את ההלוואות, כיוון שאחדים מן החייבים האלה היו מאריכים מִדֵי שלושה חודשים את זמן פירעון החוב; וכך קרה שהם צברו לחובתם סכומים גדולים מאוד. הדבר גרם לכך שהוא תבע אחדים מהם בבית דין, אך זה לא היה כדאי לו, ולכן היה מגיע עימם להסכמה מחוץ לבית המשפט, תוך הפחתת סכומים מסוימים. בעת הזו גם הוצאותיו היו גדולות יותר, באופן שההכנסות לא כיסו אותן. הדבר גרם לו להרהר מעט, וכתוצאה מכך התעסק יותר ויותר בענייני מועצת העיר ובענייני הקהילה. משום כך דחקו בו בניו כי יצמצם התעסקות זו, אך דאגותיו הן שהביאוהו לעסוק בכך, והם לא ידעו זאת. הם גם [לא ידעו] שלא יכול היה להפחית בהוצאות, למרות שנהג בחיסכון.

2053                 ביוגרפיה של סנ' רְפָאֵלָצֶ'ה א' אריה                            1893

בעניין השירות הצבאי של בנו, סנ' יוסף, בשנה הזו חיילו אותו ושיבצו אותו כפִּיוֹנֵר.[3] והיה עליו לשרת שלוש שנים, כי היה תלמיד הכיתה הרביעית [י"א], ויחידות החלוץ [הפִּיוֹנֵרים] לוקחים היו רק את תלמידי בית הספר. בסוף אותה שנה, כאשר כבר כינסו את המגויסים, ביקש ללכת לשרת ברוּסצ'וּק [רוּסֶה], שכן מצא לנכון להיות הרחק מהוריו. הוא ידע שבשירות כזה עוברים המגויסים כל כך הרבה מצוקות, ולפחות הוריו לא יראו אותו. מאליו יובן כי אחרי שעזב נותרנו כולנו עצובים, אך הוא נסע שמח וטוב לב. בשנה הראשונה שירת כחייל פשוט, ואת ההדרכה (האימונים) למד חיש קל. משום כך נעשה חביב על כל מפקדיו, וגם כי נשמע לכל הפקודות מפי כל אחד מהם. בשנה השנייה כבר היה חוק שמי שרצה לגשת לבחינה כדי להיעשות קצין זוטר, היה עליו להיכנס לבתי הספר הצבאיים שכבר היו בפּוֹלק.[4] הוא ביקש זאת, ונעתרו לו וקיבלוהו. הוא התמיד בכך זמן מה, בבוא העת התייצב למבחן ועבר אותו מייד בהצלחה בדרגת אוּנטֵר אוֹפיציֵיר [תת־קצין] זוטר. וכך, בשנה השלישית היה מרוצה מאוד, ועבר עליו הזמן בטוב. כבר לא הייתה מוטלת עליו עבודה, ואף מן האימונים הקשים היה פטור. הוריו היו טרודים ונדכאים, אף על פי שכתב להם מִדֵי יומיים מכתבים של 'חלב ודבש'. אומנם סבל קשות, ואולם במכתביו היה כותב תמיד כי שרוי הוא בטוב. תמיד היה מוזמן אל ביתו של יהודי אחד, שם שהה בכל עת

2054                 ביוגרפיה של סנ' רְפָאֵלָצֶ'ה א' אריה                          1893

שנטל חופשה, הן בשבתות והן במועדים, ודואגים היו לו כמו לבניהם. בכל שלוש השנים שבהן שהה ברוּסצ'וּק, שבא לסמוקוב רק פעם אחת, וגם זאת רק לימים מועטים. אולם היה טוב, ולצרכיו היה אביו שולח לו דמי כיס שלושים פרנקים לחודש – סכום זה הספיק לו בהחלט. ובשנה השלישית, כשעמד להשתחרר, נסבה חליפת המכתבים בינו לבין אביו בעיקר על כך שאין בכוונתו לבוא לסמוקוב כדי לפתוח שם עסק. הוא היה כותב לאביו שוב ושוב גם משום שגם בדעת האב היה לנטוש את סמוקוב, ושייאספו כולם ברוּסצ'וּק או בסופיה. בתחילה לא עלה הדבר בידו, אך אחר כך אומנם עשה זאת.

בשנת 5654 [1894] גם בנו השני, סנ' איזַק, סיים את הכיתה השלישית [כיתה י'][5] בגימנסיה של סמוקוב. מן הכיתה הזו יכולים היו להתקבל לבית המדרש למורים בקְיוּסְטֶנְדִיל. לפיכך שלָחוֹ אביו לקְיוּסְטֶנְדִיל, והוא נכנס לבית המדרש הזה בכוונה להשלים את לימודיו כמורה. בעת ההיא היה ביקוש גבוה למורים כי הורגש בהם חוסר, מה גם שהם השתכרו היטב. הוא המשיך בלימודיו וקבע מגוריו בביתו של יהודי אחד; שם אכל ולן וגם כיבסו מלבושיו וטיפלו בו עבור תשלום חודשי מועט. סנ' אביו היה שולח לו שישים פרנקים מִדֵי חודש, ובזה היה משלם עבור המגורים.

2055                 ביוגרפיה של סנ' רְפָאֵלָצֶ'ה א' אריה                           1894

הכסף הספיק לו גם עבור הוצאות קטנות, קניית ספרים ושאר צורכי הלימודים. מאליו יובן כי הוא גם נהג בחיסכון. כך התמיד בלימודיו בבית הספר במשך שלוש שנים, עבר בהצלחה את כל הקורסים, ובבוא היום קיבל את ההסמכה כמורה. דבר זה הועיל לו במידה רבה בכל האמור בשירות הצבאי, כיוון שהמורים שירתו רק חודשיים בשנה בעת החופש הגדול. במהלך שלוש השנים הוא בא לסמוקוב בזמני החופשות. באותו זמן הוא השלים גם את לימודי השפה הצרפתית, דבר שגם הוא היה לו נחוץ מאוד. בנפרד מלימודיו לקח גם שיעורים בנגינה על כינור, ולמד לנגן היטב על כלי זה על פי תווים; גם את זאת נדרש ללמוד, וגם על כך נבחן בהצלחה. בכל תקופת שהותו בקְיוּסְטֶנְדִיל היה בבריאות טובה, ומרוב רצון היה מקדים להגיע [לכיתה] עוד לפני שעת הלימודים. אולם, בשנה אחת התקוממו כל התלמידים, והיו גם כאלה שהיכו אחדים מן המורים בשל המחלוקות בענייני הקורסים והשיעורים. בהתערבות המשטרה ננקטו צעדים כנגדם, וכל התלמידים עזבו, ונסגר בית הספר. אחר כך היו שנשפטו, ורבים לא התקבלו עוד לבית הספר. גם סנ' איזַק נשפט, אך הוא לימד זכות על עצמו בטענה שאולץ ליטול חלק [בהתקוממות] על ידי התלמידים האחרים. כך הוא נחלץ והוכר בפעם הזו כחף מפשע, והמשיך בלימודיו עד תומם.

2056                 ביוגרפיה של סנ' רְפָאֵלָצֶ'ה א' אריה                              1894

הוא [סנ' רְפָאֵלָצֶ'ה] המשיך במסחרו, אלא שזה הצטמצם מאוד מטעמים שונים, וכתוצאה מכך הוא נלחץ ובריאותו נעשתה רופפת. דאגותיו, במיוחד לילדים, כָּבדו: לבכור שהיה מגויס לצבא ולשני בלימודיו. צריך היה לדאוג להם ולהיות מצוי בכל צורכיהם, ובו בזמן לדאוג גם לכלכלת הבית. הוא עמד בכך ונתן מענה לכול לפי הסדר הטוב, אף כי ברור מאליו שעברו עליו גם רגעים של מצוקה. צריך היה לדאוג גם לבניו ולבנותיו, שהיו בבית והמשיכו לימודיהם בבתי הספר – גם בהם היה צריך לתמוך. בעת הזו ביקש למשכן את ביתו, כי הריביות הוזלו ונפרסו ההחזרים על פני זמן ארוך יותר, אך את זאת היה קשה יותר לעשות בסמוקוב.

בשנת 5655 [1895] פתחה הממשלה קו אשראי לכל האיכרים בבנק זֵמֵדֶלסקָה [בנק החקלאות]; זאת כנגד הרכוש שהיה בבעלות כל אחד, ובריבית של 6% לשנה. הדבר נעשה בשל טענות האחרונים, כי הבנקאים ניצלו אותם רבות באמצעות ריביות גבוהות מאוד. ושלחו [השלטונות] את אנשיהם לכפרים לשכנע את הכפריים לבל ייקחו עוד הלוואות מן הבנקאים.

2057                 ביוגרפיה של סנ' רְפָאֵלָצֶ'ה א' אריה                          1895

ואמרו להם כי הבנקאים שהיו להם חשבונות עם הכפריים, ייענשו בידי  המשטרה, ואף יוכרחו להשיב להם את ריבית היתר שנגבתה מהם מעבר ל־12%. על כך הועמדו אחדים מהם לדין והורשעו. כך אירע כי באותם ימים לא ניתן היה לתבוע את השבת החובות שחבו להם, ואף לא להלוותם מחדש אפילו בריבית של 12%. אולם, מאוחר יותר בא שופט שרצה להרוויח וחיפש לקוחות כאלה, והיה מלמדם את הדרך שעליהם לנהוג, באופן שהיו משלמים לו אחוזים מסוימים מן הסכום שגזר על החייבים להשיב. גם סנ' רפאלָצֶ'ה השתכנע בכך והסכים [להצעת השופט], והיה תובע את כל החייבים שסירבו לפרוע חובם בדרכי נועם או להגיע להסכם. את מרביתם תבע לדין, והשופט היה מחייבם בדין מבלי לאפשר להם לומר דבר. צריך היה רק להציג את שטרי החוב בצורה מסודרת, ומאחר שהיו ברשותו קיבל צווי הוצאה לפועל. מייד מסר אותם לפקיד בית המשפט, והלה היה תופס אצל רבים מהם את השדות, ואצל אחרים את הרכוש שמצא ברשותם.  וכך, כמעט לאורך כל השנה, היה עסוק בזה. הוא גם ניסה למכור חלק מנכסי המקרקעין שהיו ברשותו, ובכך עשה הכנות לעזוב את סמוקוב. הוא נדרש לזאת, כי גם בניו עמדו לעזוב. הוא היה מרוצה שעלה בידו להצליח הן בגביית החובות והן במכירת נכסי המקרקעין שהיו לו במחיר טוב וראוי, ולכן המשיך להוציא כסף, ותמיד היה שמח ונתן מענה לכול. כפי

2058                 ביוגרפיה של סנ' רְפָאֵלָצֶ'ה א' אריה                              1895

שסופר, ביקש למשכן את הבית ואף עלה הדבר בידו. קבלת הכסף התעכבה מעט, ולכן נאלץ לנהוג בסבלנות; הכסף הזה נועד גם לעסקה מסחרית מסוימת: רכישת מוצרים אחדים בקונס', כפי שיסופר להלן.

בבית עבר עלינו הזמן כבשנים הקודמות, הן אצל הגברים והן אצל הנשים. הנשים, כתמיד, היו ביחד, הולכות יחד לביקורים או שוהות בבית. הגיעו אליהן גם הבדרניות־מצחיקניות שלהן שהצחיקו אותן. ובימות הקיץ היו מעבירות את זמנן ומשתעשעות בעיקר בגנים.

בשנת 5656 [1896] נסע לקונס' ושם עשה כמה רכישות של אריגים שיוצרו בבְּרוּסָה. גם קנה כמות ניכרת של נעליים מאת סנדלרי קונס', כגון סָפָּטוֹס מעוטרים בעבודת יד למיניהן, אֶסקַרפּינֵס [נעליים שטוחות] מסוגים שונים ועוד כהנה; הכול היה במחיר זול מאוד. כמו כן קנה סָמָרָס ורקמות שונות המשמשות לאָשוּגָר ועוד פריטים שונים. את כל אלה הביא לסמוקוב וסידרם בחנותו, ויצא שמכרם במחירים טובים מאוד. הסוחרים האחרים, בראותם כי עלה מסחרו יפה, נסעו גם הם והביאו סחורות מאותו סוג. אולם יצא שהביאו כמות גדולה של סחורה, והשוק של סמוקוב לא יכול היה להכילה. כבר לא השתלם לו לעשות זאת שנית, על כן לא הוסיף להביא. מה

2059                 ביוגרפיה של סנ' רְפָאֵלָצֶ'ה א' אריה                              1896

שנותר בידו מכר במחירים נוחים יותר, חלק מן הבדים והרקמות הביא הביתה, וכך נפטר מכל הסחורה.

בהיותו בקונס' דיבר עם כמה אנשים, הן מהקצבים והן מהסוחרים־יזמים הקונים שוורים מפוטמים לשוחטם בקונס'. והגיעו עימו להסכם שישלח להם סנ' רְפָאֵלָצֶ'ה את השוורים שפוטמו ב[אזורי] סמוקוב. ובעשותו חשבון כי המחירים בקונס' טובים, פעל לקנות כמות ניכרת מאלה שהביאו לשוק או מאלה שנקנו בכפרים. כאשר השיג כ־75–80 ראשים, רכש שדה מרעה שירעו בו, והיה נותן להם סובין ושיבולת שועל מִדֵי ערב. בדרך זו בתוך תקופה של חודשיים כבר השמינו, אך בהיותם מוכנים לא יכול היה לשלוח אותם לקונס' כי העלויות היו גבוהות מאוד. זה גם לא השתלם לו נוכח העובדה שהם נמכרו בסמוקוב: סוחרים שהגיעו מסופיה ומפיליבֶּה קנו אותם במחירים גבוהים הרבה יותר. כך היה שמכרם בסמוקוב, ומזה היו לו אי־אלו רווחים. אולם העיסוק הזה היה מייגע מאוד, במיוחד כיוון שהמשרתים היו בורחים ללא הרף, וגם לא נמצא לו מרעה היכן שרצה.

בשנה הזו עזב סנ' בכורָצֶ'ה [בכור אליעזר בן משה] את בית אביו, מן הטעם שציינתי כבר בפרק אודות [אביו] סנ' מוֹשוֹנָצֶ'ה [בן יהודה]. היות שהיו לו עתה חדרים פנויים כי לא היו הבנים בביתו, נתן לו שני חדרים בקומה הראשונה, שני חדרים

2060                 ביוגרפיה של סנ' רְפָאֵלָצֶ'ה א' אריה                             1896

בקומה השנייה ובנוסף מטבח משלו וכל הדרוש לבית. בעוברו לגור שם היה משלם דמי שכירות, וכל אחד התנהל לעצמו בלי בלבולים ואי־הבנות. הסלון היה פתוח, כך ששלושתנו, השכנים, היינו מתכנסים יחד, ברוב הלילות, והיינו מבלים בהנאה ובשמחה. היו מבקרים אותו תמיד הוריו, והיינו נאספים כולנו ביחד ומבלים הן בשבתות והן במועדים.

סנ' רפאלָצֶ'ה כבר הכיר את העסק של אספקת הפרודוקטים לחיילים, שכן כבר עסק בו בפעם אחרת. בשנה הזו הוא נעשה שותף עם סנ' מוֹשוֹנָצֶ'ה י' אריה בתנאים שקבעו ביניהם בכתב, והם רכשו את הזיכיון לאספקת הירקות והסחורות הקולוניאליות לחיילים. הם עשו זאת בשמו של סנ' רפאלָצֶ'ה, כי הם היו נתינים זרים, ולא קיבלו ספקי משנה זרים לעסוק בכך. אחרי שרכשו את הזיכיון במחירים משתלמים מאוד, החלו באספקה. היו להם רווחים נאים, שכן התשלומים שולמו להם באופן קבוע, והם היו מרוצים מאוד.

בשנת 5657 [1897], משנשלמו שלוש השנים לשירותו הצבאי של סנ' יוסף, הוא בא לסופיה. לאחר ששהה בה ימים אחדים, מצא משרה בבנק של הסנ' מָרקוֹב ופֶּטקוֹב כלבלר. בהתחלה

2061                 ביוגרפיה של סנ' רְפָאֵלָצֶ'ה א' אריה                             1897

היו משלמים לו שכר של שישים פרנקים לחודש, ומכך היה מרוצה ושמח מאוד. טרם נכנס לעבודה בא לסמוקוב ושהה שם כשבוע, ונסע לסופיה להתייצב למִשְׂרתו. גם אביו היה מרוצה מכך. הוא שירת בבנק הזה כשלושה חודשים, והיו מרוצים ממנו. אז מינוהו כמחסנאי בבית חרושת לעורות בשכר של 120 פרנקים לחודש, שכן הסנ' האלה היו מנהלי בית החרושת הזה, למרות שהיה חברת של בעלי מניות. הוא התמיד בעבודתו שם כשלוש שנים, והגיע לשכר חודשי של מאתיים פרנקים, לבד מהטבות שונות. גם עשה כמה עסקי מסחר אחרים, שגם בהם הרוויח. בישיבות ההנהלה, בכל שבוע, היה גם הוא משתתף עימם בניהול בית החרושת, ואף קיבלו את עצותיו. כך אירע שנתנו בו אמון רב. בהיותו כה מוכשר, הרבה מעל למצופה, הוא עורר קִנאה אצל הבריות עת היה עובר בפַּייְטוֹן המפעל שעמדה לרשותו. אחר כך, משנודע לו הדבר, היה מגיע העירה ברגל.

בשנה זו סיים גם בנו השני, סנ' איזַק, את בית המדרש למורים בקְיוּסְטֶנְדִיל. הוא הוסמך כמורה, ובא גם הוא לסמוקוב. היה עליו למצוא עבודה בבית ספר כלשהו כדי שיוכל לשרת בצבא רק חודשיים בשנה. בבית הספר היהודי בסיליסְטְרָה נדרש מורה, בוגר בית המדרש למורים. הוא התקבל לעבודה בשכר שנתי של 1,200 פרנקים, ובנוסף לכך

2062                 ביוגרפיה של סנ' רְפָאֵלָצֶ'ה א' אריה                             1897

היו אמורים לתת לו מקום למגוריו. משהסכים נסע לסיליסְטְרָה, ארגן להם מחדש את בית הספר וגם נתן שיעורים בצרפתית. בקהילה היו מרוצים מאוד ממנו, והיה אהוב ומכובד עד מאוד. הוא הסדיר תשלום שנתי של 300 פרנקים מטעם אליאנס יִזרָאֵליט בפריז כעזרה לעניים. רוב הזמן שהה בבתי הנוֹטַבּלֶס של סיליסְטְרָה, בראש ובראשונה אצל נשיא הקהילה סנ' אֵלִיָיצֶ'ה; בביתו היה סועד את ליבו, ואף ישן שם כמעט מִדֵי ערב. בהיותו כה חסכן, היה חוסך כך ממשכורתו. כה התחבב עליהם, ועד היום הם מכבדים אותו. מכך יצא שנשא אישה מסיליסְטְרָה. בעת החופשה הגדולה יצא כמורה לשירות צבאי של חודשיים. יחד עם זאת לקחו ממנו התחייבות בכתב, שיהיה עליו לשרת כמורה במשך חמש שנים בכל מקום שיהיה [שיישלח אליו], וגם אם יחדל בשנה הרביעית לעבוד כמורה יחויב בשירות צבאי של שנתיים. וכך היה. הוא נרשם בסיליסְטְרָה ועבד שם ארבע שנים ועוד שנה אחת בסופיה.

בשנה הזו אירס את בתו, מדמואזל שמחה, עם סנ' מוֹרדוּצ'וֹ נ' הבדלה, והאירוסין נערכו בפאר רב ולפי כל מנהגי אותם הימים.

בשנת 5658 [1898] הלך רפאלָצֶ'ה לקונס',

2063                 ביוגרפיה של סנ' רְפָאֵלָצֶ'ה א' אריה                        1898

בעת הזו ביקש למכור את בית המסחר שהיה בבעלותנו. אחרי שהות של חודשים אחדים מצא סוחר אחד מאדירנה, ונשא ונתן עימו בסכום של 1,500 לירות. מאוחר יותר, כשכבר היה מוכן, יצאתי גם אני לקונס' כדי לתת בידו את התַּקריר. אחר כך בא סנ' רפאלָצֶ'ה היישר לסופיה, והקים חנות למכירת שמן וכמה מוצרים דומים. מבלי לפתוח אותה בא לסמוקוב, כדי להסדיר כמה מענייניו. בשנה הזו גם ערך בשמחה והנאה את חתונת בִּתו מ' שמחה, שהייתה מאורסת לסנ' מוֹרדוּצ'וֹ ניסים הבדלה מסמוקוב. הכלה מלומדת מאוד ועקרת בית למופת, וגם הביאה אָשוּגָר רב ומאה נָפּוֹליוֹנים קוֹנטָדוֹ. והיו שני הצדדים מרוצים מאוד, וחיו בני הזוג באחווה – הם וכל בני ביתם. עד אותו זמן ילדה שתי בנות, בּוּקָה ושרה, ולאחר מכן ילדה גם בן אחד, ניסים.[6] בעלה היה עובד בחנות אביו, והם היו מן הסוחרים הראשונים בסמוקוב. חיים הם בביתם באחווה, ורוכשים כבוד רב איש לרעהו.

בנו סנ' יוסף ששהה בסופיה, בא גם הוא לחתונה. הוא, שעדיין לא היה נשוי, שלח אותי כשדכן לבקש את ידה של מדמואזל לורטה, בִּתו של סנ' מוֹשוֹנָצֶ'ה י' אריה שייתן לו אותה [אביה] לכלה. ולפי שלא היה זה מזלו, נסע ללוֹם אצל סבו סנ' לאון ב' יצחק, שמא ימצא לו כלה. והלה לקח לו את מ' אמילי, בִּתו של סנ' עוזיאל חיים מווידין, והסכימו שאביה ייתן לו מאה נָפּוֹליוֹנים קוֹנטָדוֹ ואָשוּגָר לפי כבודו. כעבור זמן מועט ערכו את החתונה,

2064                 ביוגרפיה של סנ' רְפָאֵלָצֶ'ה א' אריה                             1898

ובאו גם סנ' אַסלָן סבו [של החתן] וסנ' בוּקוֹס אלקלעי מרוּסצ'וּק [רוּסֶה] עם רעייתו. ערכנו את קבלת הפנים בסיפוֹץ',[7] ובלילה הראשון הבאנו את הכלה עם המחותנים להתארח בביתנו. באותו לילה הזמנו את כל הקרובים והחברים לסעודה, ועשינו זאת בפאר רב. כך גם נעשה לאורך כל החתונה. אחרי החתונה הלך החתן לסופיה לעבודתו, בהותירו אחריו בסמוקוב את כלתו ואת המחותנים. כעבור כשבועיים, אחרי שנסעו כולם, שכר החתן בית בסופיה. הוא בא לסמוקוב ולקח את כלתו אל הבית שהתקין למגוריהם בסופיה, וחיו שם באושר. גם בני משפחת הכלה יצאו לדרכם מרוצים מאוד.

הוא המשיך בעבודתו בבית החרושת, והיה מרוצה שם מאוד. באותה העת הביא כעוזרו את אחיו הצעיר, סנ' אברהם, שילם לו חמישים פרנקים לחודש, והוא התגורר בביתו. כל זה נעשה כדי להקל על אביו בסמוקוב, מה גם שכבר היה [האב] מכין עצמו לעבור גם הוא לסופיה בעקבות בניו.

סנ' רפאלָצֶ'ה לא לקח עוד שום עבודה בסמוקוב, וביקש למכור חלק מכרי המרעה שלו וחנויותיו שלא יכול היה להחזיקן עוד.

בשנת 5659 [1899] עזב גם סנ' רפאלָצֶ'ה

2065                 ביוגרפיה של סנ' רְפָאֵלָצֶ'ה א' אריה                              1899

לסופיה, כפי שסופר מקודם: מייד לאחר שובו מקונס' הלך לסופיה, וסידר בבית המסחר שלו את הסחורות, שהחשובה שבהן הייתה השמן. הוא קבע שֵם לבית המסחר שלו Magazine Ghierid.[8] הוא הוסיף גם סבונים ואחר כך גם את כל מצרכי המכולת. הוא פרסם את בית המסחר בעיתונים, וכך משך הרבה לקוחות. בהתחלה היו המכירות מצומצמות מאוד, אולם מִדֵי יום הלכו והתרחבו. הוא הגיע להיקף מכירות של 700–800 פרנקים ליום במכירה קמעונאית בלבד, הכול במזומן. כל המוצרים שמכר היה מזמין מאירופה, ואת הכול היה קונה במזומן. המכירות החשובות ביותר היו השמן והקפה, התה והסוכר. הוא היה שמח מאוד, כי היו הלקוחות צובאים על חנותו עוד לפני הפתיחה. לפי חשבונו, הכמות שמכר מן הבוקר עד הצוהריים השתוותה לזו שמכר מהצוהריים עד הערב. בבית המסחר לא הייתה הפסקה בכניסת הלקוחות, שהיו שם תמיד ברציפות. בית המסחר היה נפתח בכל יום בבוקר בשעה חמש ונסגר בשעה עשר בערב, הן בקיץ והן בחורף. הוא היה יושב ליד הקופה, מקבל את הכסף, ורושם את כל פריטי הסחורה שנמכרו, שכן ניהל חשבון נפרד עבור כל פריט ופריט בספר החנות. שני בניו ומשרת אחד שירתו את הלקוחות. כך שהה בסופיה לבדו בלי משפחתו במשך שנה וחצי, והתגורר בבֵית בנו סנ' יוסף בלי ליטול חלק בהוצאות. משפחתו נותרה בסמוקוב, והיה שולח להם

2066                 ביוגרפיה של סנ' רְפָאֵלָצֶ'ה א' אריה                           1899

את הדרוש להוצאותיהם. היה מגיע לסמוקוב למועדים ולאחדים מחגי הנוצרים, שנמשכו שלושה או ארבעה ימים. כך היה שהוא הראשון מצאצאי חָריבּי צֵ'לֵבּי [משה] שעזב את סמוקוב. אחריו, כעבור ארבע־חמש שנים, עברנו כולנו, בני משפחת אריה מסמוקוב, בהשאירנו אחרינו רק את משפחת סנ' יצחק ר' אריה,[9] מצאצאיו של חָריבּי יוסף. כך אירע, כפי שכבר קראנו, שבשנת 5553 [1793] בא הסנ' אברהם הראשון מווידין לסמוקוב, ובשנת 5663 [1903] יצאנו מסמוקוב כולנו, צאצאי הסנ' אברהם הראשון, ורובנו התיישבנו בעיר סופיה. רוצה לומר שמשפחת אריה ישבה בסמוקוב כ־110 שנים, ולאחר מכן עזבנו כולנו את סמוקוב בתוך זמן קצר מאוד. עליי לומר שזה דבר תמוה מאוד, הלא כן? וגם זאת יש לומר: רק האחדות, האחווה וקרבת הלב ששררו במשפחה עד כה הן שמנעו מאיתנו להתרחק אלה מאלה. עליי לומר כי כך טבע הדברים, וגם להבא, אם ירצה האל, כך יהיה. אף כי טבעי הוא שבחיים יגיעו מחלוקות, סכסוכים ושאר עניינים, עלינו לתת דעתנו לדרכם של אבותינו לפנינו ולאחוז בה: הם לא נתנו לדברים הקשים שקרו להם להכות שורש עד תום, כפי שכבר קראתם, אלא סלחו וויתרו על הכול. וכך הלב נותר תמיד נקי, וכאשר שוקלים את הדברים בלב נקי – תמיד שורה האחדות.

בשנה הזו נולד לסנ' יוסף בן וקרא לו שמואל. הוא ערך חגיגה גדולה, ובטקס ברית המילה הייתה מוסיקה. הוא הזמין

2067                 ביוגרפיה של סנ' רְפָאֵלָצֶ'ה א' אריה                             1899

את כל קרוביו שגרו בסופיה ואת חבריו, והגיעה גם סנ' אימו מסמוקוב. הם היו הסנדקים, ואימו [של הרך הנולד] היניקה אותו וטיפלה בו.

בשנת 5660–5661 [1900–1901], כשכבר היה מסודר היטב בעסקו שבחנות, הביא את משפחתו לסופיה. הוא שכר דירה נפרדת לגור בה בביתו של סנ' יוסף מָגָ'ר. הוא הביא חלק מהרהיטים מסמוקוב, את היתר ריכז בחדר אחד של הבית בסמוקוב, והם חיו בסופיה באושר רב. את הבית בסמוקוב השכיר בדמי שכירות נמוכים לסנ' פּרֵסיָאדוֹ הבדלה. בנו, סנ' אברהם, שהמשיך את לימודיו בבית הספר בסמוקוב, נשאר בעיר בהשגחתנו, והתגורר בביתי עד שהשלים את לימודיו.

בשנה הזו אירס את בִּתו מדמואזל רבקה עם סנ' ניסים ב' ראובן, ונתן לו קוֹנטָדוֹ של חמישים נָפּוֹליוֹנים ואָשוּגָר לפי כבודו. ובשנה הזו עצמה נערכה גם החתונה בפאר, בהדר ובטוב טעם, ושני הצדדים היו מרוצים מאוד, יותר מכול שמח מאוד סנ' יוספַצֶ'ה אבי החתן, על שלקח כלה ממשפחת אריה. וכאשר ילדה, ישב הוא עצמו לנדנד את הרך הנולד. חיים הם ברוב אושר, ומעמדם גבוה מכל הבחינות. בבעלותם שני בתים גדולים, המניבים הכנסה של למעלה מ־25,000 פרנק.

2068                 ביוגרפיה של סנ' רְפָאֵלָצֶ'ה א' אריה                             1900

סנ' יוסף, שעבד כפקיד במפעל העורות, לא רצה בשנה הזו להמשיך בכך, בין אם כי היו לו כמה חילוקי דעות עם מנהל המפעל, או מפני שהעסק לא התנהל כשורה. בעת שכיהן המנהל הקודם, סנ' דוֹבּרי פטקוב, היו מסתדרים היטב, אך מאוחר יותר היו מחליפים אותם לעיתים קרובות, ולא שררה הסכמה ביניהם. כך קרה שזמן מסוים נותר בָּטֵל, והיה מסייע לאביו בחנותו. סנ' איזַק בא לסופיה ועבד כמורה בבית הספר היהודי בשכר של 900 פרנקים לשנה, שלא שולם לו בקביעות. בשנת 5661 [1901], כשהחנות התקדמה והרחיבה את מִסחרה, פתחו סניף לבית המסחר Ghirid ביוּצְ'בּוֹנָר. מכרו בו את אותם המוצרים, ושם ישב סנ' יוסף. אולם מאחר שלא עלה העסק יפה כמו העסק שבסופיה, סגרוהו, והוא החל לקנות עורות מעובדים ולמכור אותם לסנדלרים. סנ' איזַק, שלא רצה עוד להיות מורה, התקבל לעבודה בחנות של סנ' מֵסֶר כקופאי, וקיבל שכר חודשי של מאה פרנק. כולם חיו באושר רב, והוצאותיהם היו זהות לאלה שהוציאו בסמוקוב. הבית שבו התגוררו היה קטן עבורם, ולפיכך שכרו בית לכולם ברחוב נישקָה. שם התגוררו כולם בבית אחד.

2069

כאן מסתיים הפרק על סנ'

רְפָאֵלָצֶ'ה א' אריה יחד עם בניו עד שנת

5660–5661 [1900–1901].

 

📜 שעתוק בלאדינו

2040

De aki i endelantre si enpesa la partida de

Sr. Refael A. Arié ke enpesa de el anio de 5647

fin a el anio de 5660-61,

2041             Biografia de Sr. Refael A. Arié.                 1887

En el anio de 5647, ke Sr. Refaelatche ya estuvo, enteramente espartido de su ermano, Tchelebi-Moche, seya de la butika komo tambien i de kaza, i ke ya estuvo mui kontente, lo izo ke si asento el mizmo en la butika ke teniya de el kolonial, i se tomo a un moso kon si i era el mizmo ke la estava enkamenandola, pasando i algo de tiempo el si foe a Filibe i se konvino kon uno de los molinos de Filibe de estos ke ya ketavan la arina sigun de esta de el molino ke aviya en Samokov de Rale, i trucho de estas arinas ke ya teniya el konto por konkoreyarle, ke de el presipio, a Sr. Rale non li parisio ke le iva a konkoreyarle i koando ya lo vide foe ke la abacho a muntcho el presio de sus arinas por ke non li konvenga i en mizmo tiempo li mando i a dizir ke eyos sigun ke kon las palas rekojen las arinas ansi es i los napoliones ke los paleyan,[10] i ke si repentiera de este negosio, ma Sr. Refaelatche lo foe kontinuando, anke ke las ganansias las teniya mas tchikas,

Ansi era ke i kon los artikolos de el kolonial foe ke lo montchigo, i vendiya kon mas konvenivle i ansi foe ke el si i gano a muntchos klientes i era ke en muntchas kazas lis vendiya i a fiyado por kovrarles en kada mez, ke esto ya lo keriyan muntcha djente, sovre todo los enpeigados, el non si avregonsava de sirvir a sus klientes, de koal artikolo foesa mizmo i ke si enmatakava, el fikso los presios en todos los artikolos por ke non uviera tratar kon kada uno i tambien por vender a todos a igual presio, sin deferensia de

2042              Biografia de Sr. Refael A. Arié.                 1887

personas, el en kaza la foe resentando de algunas kozas ke mankavan de las mobilias, kon los gastes ke aziya en kaza eran sovre mas ikonomiya, en las notches era ke siempre eramos en un kavo fin antes de komer seya los ombres komo i alas mujeres, ansi era i en los Chabatiod i los moadim i ke komiyamos en una kamareta i kon moestras mezas aparte, el lo izo el tchimen ke aviya ke li kayo a el lo troko, en goerta por rozas i se izo traer las simientas de la Europa, i a esta razon el era ke i vendiya de ansi simientas por ke non aviya otro ken ke trochera de esto, izo tambien i foente de la partida suya

Las mujeres en kaza era de mizmo ke estavan siempre en un lugar i koando se ivan por las vijitas i ke lo mas muntcho era solo ande las parientas, era de mizmo ke se ivan, eyas non tuvieron dinguna ves ni una de las deferensias de koniyadas, en dingun punto i koando eyas viniyan en un kavo era sin artar de avlar i siempre riendo ke esto es i agora sovre esto lo demandan muntchas i otras mujeres koalo es ke topan de avlar tanto sin estankar seya de el avlar komo i de el reir.

En el anio de 5648, ke el ya resento boeno su andar de la butika i el moso ke lo teniya ke ya era mui konfedente, i mui deretcho ke si yamava Zafir Jontchev, i lo tuvo muntchos anios, i la paga ke li pagava era a 30 fr. a el mez, ke de esto ya era mui kontente

2043              Biografia de Sr. Refael A. Arié.                 1888

era ansi ke li konfeyava a el la butika, i el si merava i algunos otros etchos en la plasa, i tambien el iva i por los djuzgos ke de estos ke non li pagavan de los averes de viejo los dava a el djuzgo i tambien ke era el ke aziya los empleos por el menester de la kaza en este tiempo el foe eskojido, de la sivdad de Samokov por Tchlen[11] miembro onorario, para el gradski sovet, ke si rekojiyan a 2 i 3 vezes ala semana por reglar los etchos de la sivdad, i en okasion era i ke si rekojiyan mas muntchas vezes ke a razon de esto el tuvo ke lo onoravan toda la djente i lo vijitavan en todas las fiestas moestras todos los empeigados de Samokov, i tambien era i ke el teniya muntchos provetchos para i sus etchos ke los enkamenava mas presto, i ke el siempre ya goadrava los enteresos de todos los djidios ke los defendia mui muntcho en okasion koando teniyan algunas deferensias en el gradske sovet i ansi tambien i en los djuzgos por ke ya lo sintiyan i lo todo lo aziya por plazer, i ansi era ke siempre li viniyan muntchos de los Djidios por rogarle a ke estuviera en su ayuda sovre algunas deferensias ke las teniyan en el gradski sovet, i el ya era ke los sentiya i los ayudava, i siempre ke ya foe el karakter de los Bulgaros de ser kontra de los unos a los otros i siempre ke ya eran de 2 partidos era ke i li viniyan sus kolegas por konvenserlo, por ke lis foera de la parte de kada partido ma el lo aziya ke non trokava su edeya i se enkamenava siempre kon su edeya, i kon esto los unos lo katavan i de suyo los otros era ke li goadravan mal kerensia ma el non si espantava de dinguno, i siendo ke ya era Tchilen foe i

2044              Biografia de Sr. Refael A. Arié.                 1888

ke lo eskojeron tambien i de los djidios por miembro i de el komite senagogal i echkoler, ke eran los mizmos ke kudiyavan i por la echkola, i esto koando ya foe era ke lo mas muntcho de los diyas era ke estava okopado en esto, i el kon muntcha hiba lo kudiyava por goadrar i los entereses i de la komonita, era el ke saliya muntchas vezes por rekojer moneda de estos ke non pagavan en regla i kon algunos tambien era i ke se araviava, ke de esto li kavzava, a ke non lo meravan algunos Djidios kon ejos boenos, de esta manera el kontinuo komo 8 anios seya en el gradske sovet komo i en el kolel de los Djidios, i esto ya si li aviya envistido komo ke era su etcho i non li enportava si kedava atras de sus etchos en tal de resentar estos de la sevdad komo i de el Kolel i sus parientes li davan kechas ke non deviya fin a este grado de okoparse i dechar su etcho atras ma ya foe ke mas tadre ke vino a el poder un sierto Sr. Hristako Zografski por Kmet, i el koal ke era, kontra el partido de Sr. Refaelatche ya foe ke estudiando las postanovlenias[12] ke las teniyan etcho de mas antes ande lo izieron el yero en unas koantas de eyas i los dyo a el djuzgo lo koal ke ya foeron todos kondenados a prezo i los krestiyanos ke ya si defendiyan kon sus razones i ya eran delebrados ma Sr. refaelatche ke no lo pudo tanto presto el estuvo en algunos apretos ke i por esto mas tadre ya foe i el delebrado i mas non foe ni Tchlen en el Sovet[13] ni menos de el komite por i entre los dijdios tambien uvieron en este tiempo ke eran en 2 partidos,

2045              Biografia de Sr. Refael A. Arié.                 1889

En el anio, de 5649, era de mizmo ke kontinuava en el negosio de la butika, ke esto li era en este tiempo poko, por su menester de enkontran los gastes ke los aziya para la kaza,

foe ke el tomo el abastisimiento de el zelentchuk, i de los artikolos de kolonial ke lis eran menester por la armada de los soldados ke aviyan en Samokov, de arteliria, i kon esto ke el ya teniya i muntcho konosimiento kon los ofisires era ke lis iva dandoles sigun de loke el lo keriya, i ansi era ke de esto teniya boenos profitos, koando a los pagamientos de estos produktes era ke por los presipios los aziyan en kada mez i en mui boena regla ma mas tadre enpesaron a non pagar komo de antes i ansi era ke en okazian li kalia ke si prevaliera de la plasa, por algunos kurtos tiempos, el koando topava a vender kon sus boenos presios de sus mulkes ke los teniya era ke los iva vendiendolos ansi en este anio el vindio unas tarlas en kalilar kon sus mui boenos presios,

Kon el komertcho ke estava en su kaza en la kaza de el ibich, i ke tomava komo a serka de 1000 fr. de kira a el anio foe en este tiempo ke si levanto de Samokov i resto solo en Vakarel i esta kaza resto algo de tiempo vaziya i mas tadre la vendio a Pop Jovan un sierto makedoniali por 90 liras ke esto ja era aparte de la kaza ke este vizino mos foe mui boeno, i lo avierto ke aviya para el kortijo lo izo todo kon paderes,

2046              Biografia de Sr. Refael A. Arié.                 1889

Kon la mision ke el la teniya seya esta de el Gradski Sovet komo i de el Kolel era ke non lo dechava i siempre se okopava en esto a el li pilaziya siempre platikar lo mas muntcho, de esto, i ande el era i ke li viniyan todos los mechartim, seya por kecharsen de esto ke algunos non lis pagavan en regla lo aziya ke el lis dava moneda de su petcho algunos akontos por ke si prevalieran i de esto li eran mui muntcho rekonosientes por ke los otros esto non lo aziya de enprestarles, i ansi foe ke koando el ya si salio de esto foe ke tuvo una boena suma de aver de el Kolel, i por poderse kovrar foe ke algunos lo sospetchavan i era solo ke si pudo kovrar kon detenerse de sus taksas ke el las pagava, a el Kolel,

Sus ijos ke kontinoavan las echkolas era ke Sr. Josef iva ala echkola de los amerekanos, i el era ke ya non keriya mas kontinoar otro ke su dezeyo era sovre la merkansia i se keriya ir en otra sevdad por toparse algun empeigo, ma su sr. Padre era ke non lo alesensiava, i ansi foe ke resto torna a kontinuar,

En el anio de 5650, sigun ditcho mas antes ke su ijo el grande Sr. Josef, ke su dezeyo era de non kontinuar mas en las echkolas i sus parientes ke esto lo keriyan a ke estuviera, era ke no lo alesensiavan, de salirse, ma el ala sikreta, iva korespondeyando kon sus amigos de Sofia por ke li toparan un lugar ande el si podia

2047             Biografia de Sr. Refael A. Arié.                 1890

empeigar, i esto ke ya si lo prontaron, foe ke el si prokoro una tchika suma de moneda i en un diya sin ke lo izo saver a dinguno, si tomo ala sikreta algo de sus vistidos, i partio, por Sofia i mas tadre ke lo supieron foe ke si sikiliyaron sus parientes mui muntcho ke lo mas muntcho era por ke non saviyan ande era ke si aviya ido, i eyos ke telegrafeyaron en unas koantas sevdades deredor de Samokov fin ke tomaron la repoesta ke estava en Sofia, foe ke su Sr. Padre foe yorando, de esto ke si foe sin dizirlo, ma ya lo izo ke ala maniana ya vinieron seya telegrafos komo i kartas suyas demandando las mil eskuzas de esto ke non si los izo saver, i el ke ya si aviya i topado, un empeigo, en una fabrika ke aziya las biviendas de los lokieros i otros si estuvo ande el kon una mas tchika paga por el presipio, i foe kontinuando en este lo todo por embazarse i el koando ya estuvo komo a 6 mezes ke el ya si vido ke ya si pudo embezarse, fin a un grado, se vino torna a Samokov kon la entision de azerlo el este etcho en Samokov, i el ke ya si merko las esensias menesterozas para esto todas en Sofia lo izo ke izo tambien de todas estas ke si podiyan vendersen en Samokov, ma era las venditas mui tchikas, ke no li konveniya para estar, solo en esto i su Sr. Padre ke keriya ke kontinuara, los estudios foe ke lo izo de moevo entrar en la Echkola de los amerekanos, i foe kontinuando, i koanto alos bevrajes seya de estos ke los aviya prontado komo i de algunos los aziyan de moevo era i ke de esto los ivan vindiendo, lo todo por su konto,

Su ijo el sigundo Sr. jzak, ke ya eskapo la echkola

2048              Biografia de Sr. Refael A. Arié.                 1890

de los Djidios en Samokov lo entro en la Gemnazia sovre el Bulgar Ke entre en la primera klasa, i el ke ya foe mui entelejente, era ke las klasas las pasava en kada anio,

Koanto a los suyos negosios era de mizmo ke los kontinoava, ma ya era su entision de enmankarlo i lavorar mas muntcho i sovre algunas operasiones de el bankerlik, i ansi foe ke el lo enpeso algo a enmankarlo, por prokorarse algo de moneda para esto, lo todo ke uvieron muntchos konkorentes i ya lo estavan aziendo solo por un mantinimiento mizeravle, i esto era lo mas muntcho los Djidios ke ivan konkoreyando, ke los negosios si foeron akurtando en este tiempo, ke los krestiyanos se etcharon muntcho adetras de todas las merkansias, lo todo por tomarles los etchos de los djidios, ke por esto eyos los Tchorbadjis teniyan adjuntas en kada diya de alhad en la metropolia ande la vladika i platikavan sovre el antchamiento de la merkansia de los krestiyanos, i los mas rikos era ke si aziyan Haverim kon estos ke non teniyan el poder por ke avrieran botikas de todas las merkansias, i ansi lo ivan aziendolo kon los mansevos ke ya eran mas aklarados,

En el anio de, 5651, Sr. Refaelatche ke en el etcho de la butika de el kolonial ke ya estuvo bastante leviano era ke el se izo tchika kanselaria vizina a esta butika i enpeso a dar algo

2049              Biografia de Sr. Refael A. Arié.                 1891

de moneda a los kazalinos kon unos enteresos mas grandes i esto ya eran los kazalinos mui kontentes porke otros ke lis davan ansi moneda a estos era los enteresos a una para a el dia por groch, el enteres, kijendo dizir ke en 40 diyas akel ke tomava 100 groches ya kalia i ke li pagara 100 groches por los enteresos ke esto era lo mas muntcho los tchorbadjis ke lo azian seya en las sevdades komo i los TCHORBADJIS DE LOS KAZALES i ansi era ke aviyan muntcho rikos de esto i los kazalinos ke si espantavan de eyos i tambien ke non saviyan, i eyos ke tomavan era a 30 i 50 gr. Por pagar los dasios koanto los apretavan era ke non si li enportava ma a el dador esto li entchiya muntcho, i tambien los aziyan i sotometidos, i Sr. Refaelatche ke lis dava era kon unos enteresos muntcho a mas barato de esto, era ansi, ke tuvo muntchos klientes, i lo foe kontinuando i ke ya li pagavan tambiem i en mui boena regla, i era ke dava siempre a sumas mui chikas el tuvo kaje en todos los kazales de estos ke eran los mas serka a la sevdad, teniya muntchos okaziones ke se iva i el a los kazales, i a el ya era ke esto li konvenya mui boeno, i estava mas libero i repozado, kon el etcho de los bevrajes era de mizmo lo kontinuava, i era djuntos kon su ijo el Sr. Josef ke alos presipios los aziyan seya los lekiores komo i los otros bevrejes, i era ke si los vindiyan a los meyanedjis en groso kon poka ganansia, i esto era lo mas muntcho a kredit, sus ijos los mas grandes eran todos los 2 en las echkolas kontinuando sus estudias, ke todos los 2 foeron kichtos de sus profesores por esto ke si enbezavan mui presto las lixiones, i

2050              Biografia de Sr. Refael A. Arié.                 1891

ke eran tambien mui sotomitidos i tambien era ke el Sr. Refaelatche lis dava siempre paras por todo el menester seya kon livros i tambien kon todos los otros menesteres, i aparte lis dava i a eyos i a semanada, por ke non foeran asretis[14] por sos plazeres, el en kaza no si araviava kon los ijos i el abastesiya todo el menester en grande abondansa, seya kon la komania komo i kon el vistir, i todas las i otras kozas, a todos los amava igoal todo modo de komania la merkava en su tiempo por azer la ikonomiya, ke la deferensia era de un tanto otro, era el mizmo ke aziya todos los empleos.

En el anio de 5652, li nasio una ija i la yamaron Tamar, ke en este parto la pario muntcho mas foerte de todos los otros fin a el grado ke aparte ke uvieron muntchas komadres foe ke uvieron i medikos, i ansi foe ke la parida komo i la ija por el presipio foeron algo malatos ma ya foe ke todas las 2 mui presto ya estuvieron sanas i boenas i anke la parida hazina torna kon todo si izo azer i kama alta, i la vijitavan la sevdad entera, ansi tambien i todos los parientes li mandavan los platos sigun el uzo de todas las paridas, i en el diya de Chabat tambien si vinieron todos los parientes a komer i fadaron ala ija kon ke i uvieron de los Hahamim para esto, i su madre propio la aletcho i la kudio sigun de todas las otras kreyaturas kon ke i sus ijas las mas grandes era ke las kudiavan tambien

2051             Biografia de Sr. Refael A. Arié.                 1892

non solo a sus ermanikos otro ke era i por el menester i de la kaza, anke ke ya teniyan i mosas i para este tiempo gizanderas i otras mujeres, para ke kudiaran seya por la parida komo i por la kaza por teniya i kreyaturas ke eran ainda tchikas,

Mozotros ke la kaza fin a este tiempo, non la apartimos kon paderes era ke estava entero el salon avierto, i ansi era ke i mozotros estavamos siempre en un lugar seya los ombres komo i las mujeres, ke ya si kere entendido ke i mos ayudavamos tambien en todas las okaziones de los unos a los otros,

El, de mizmo kontinoava en los echkontos i era diya kada diya ke i lo iva engrandesiendolo, i lo todo le iva en mui boena regla, i visto ke el ya estuvo mui enreziado en esto i el etcho de la butika de el kolonial ke era por mano de los mosos foe ke non tuvo mas konto i ansi foe ke el partida de su ropa si la yevo a kaza de esto ke ya li podiya premir por su mantenimiento i lo restan lo vendio a los bakales kon esperarlos algunos tiempos, i la butika la dyo a kira a Sr. Rahamim koen ke mas tadre foe i ke si la vendyo a este Sr. por 105 napoliones, i el si asento en la butika vizina ke la teniya a esta, i ke ya li era bastante,

El lo teniya por un reselo de esto ke en el anio vinidero ya iva a ser merado Sr. Josef, por soldado i el buchkava a tomarlas mizuras por ke foera prolongado a razon ke estava ainda en la Echkola ke esto ya podiya ser ma el diziya ke era mijor sirvir en lo ke era mas mansevo de koando iva a ser mas grande i denpoes de 4 i 5

2052              Biografia de Sr. Refael A. Arié.                 1892

anios, i era de esta manera ke lo ivan etchando en avlas, i sin de tomar dingunas mizuras, ke por una parte ya era i razonavle, sigun de los moestros karakteres ke lo todo lo keremos ke si enpesa para ke este eskapado, i el ya era ke kontinoavaen la Echkola i todos i los profesores de esta Echkola lo amavan mui muntcho,

En el anio de 5653, Sr. Refaelatche era de mizmo ke kontinoava, en lo mizmo de los dechkontos i en este tiempo ya foe mas muntcho antchado en esto, i ke si li aviya tambien i mas grande suma los averes, era ansi ke de moevo non dava, por esto ke algunos de estos devdores ke en kada 3 mezes ke prolongando sus devetos, era i ke si lis iva i rekojendo a mas grandes las sumas, lo izo ke de algunos los dava a el djuzgo i esto non era konvenivle era ke lo aziya ke si lo konveniya de afoera kon rebatirles algunas sumas, i en este tiempo tambien foe ke los gastes los tuvo ma grandes ande non li estavan tapando las ganansias, era esto ke lo azia algo i pensar, i de esto era ke si enbevisia lo mas muntcho en los etchos de el gradski sovet i estos de el Kolel, ke sovre esto era ke i sus ijos li davan kechas por ke non si okopara fin a este grado, ma era           sus pensarios, ke li kavzavan a okoparse en esto, ke eyos esto non lo saviyan, i ke manko tambien era ke non lo podiya azerlo, anke ke ya era i ke aziya la ikonomiya,

2053              Biografia de Sr. Refael A. Arié.                 1893

Kon el etcho de soldado de su ijo el Sr. Josef, ke en este anio ya lo meraron, foe ke lo tomaron por pioner i ke deviya de sirvir 3 anios, i esto por ke era de la koatrena klas, ke por pioneres los tomavan solo a estos de echkola, i a el kavo de este anio ke ya los rekojeron el lo kijo de irse a Rustchuk, para servir, ke el lo topo de mas mijor el estar mas lechos de sus parientes, saviendo ke en ansi servisios se pasan komo estos apretos i al menos sus parientes ke non lo veyan, i koando el ya partio ya si kere entendido ke restimos todos mui sikiliyados, ma el era ke si foe mui gustozo, el en el primer anio servio komo a prost[16], soldado, i ya era ke las utchenias (exersisios) si los enbeza mui presto, i de esto ya era ke i era mui kichto de sus komandires, i tambien ke los sentiya a todos los komandos de kada uno, i al sigundo anio ke ya era la lei por el ken keriya dar egzamen por ser mlatchi, ke deviya de entrar en sus echkolas ke ya las teniya eyos, en el polk, foe ke lo demando esto i lo resivieron i en esto kontinuo algo de tiempo i en su tiempo el si aparo por dar el examen i reucho, a pasarlo kon el punto, de mlatchi unter ofiser, i kon esto en el treser anio ya foe mui kontente i lo pasava tambien i boeno de non teniya lavor ni menos i las utchenias ke esto era mui foerte, i sus parientes eran mui atagantados anke ke el ya lis eskriviya en kada sigundo diya kartas i de letche i miel, ma el travava muntcho mal, i en sus kartas era siempre ke eskrivia ke estava mui boeno pasando el tuvo ke siempre lo yamavan en una kaza de un Djidio ke estava siempre koando tomava las

2054              Biografia de Sr. Refael A. Arié.                 1893

otpuskas[17] seya en los Chabatiod komo i en los moadim, i lo meravan komo a sus ijos, en todo el tiempo de los 3 anios ke el estuvo en Rustchuk foe solo una vez ke el vino a Samokov, i esto foe por pokos Diyas, ma ya estava boeno por el menester de su djep-hachlik[18] li mandava el padre a 30 fr. el mez, i esto ya li era mui bastante, i al treser anio ke ya era ke iva a salir su korespondensia ke tenia kon su padre era lo todo ke el non iva a vinir a Samokov, por avrir algun etcho, i a el padre era i ke li eskriviya siempre por ke i el era la edeya de abandonarlo a Samokov, i rekojeron todos seya en Rustchuk or en Sofia, i esto por el presipio non lo pudo azer ma ya foe ke mas tadre ya lo izo,

En el anio de 5654, era ke i su ijo el sigundo Sr. Izak ya aviya eskaparlo la tresera klasa en la Gemnazia de Samokov, i de esta klasa ke ya resiviyan en la Echkola de pedagoji ke avia en Kiostendil, lo izo ke lo mando a kiotendil i se entro en esta Echkola kon la entision ke podiera salir profesor ke esto en este tiempo si demandava muntcho ke mankavan muntcho los profeseres i tambien i ke ya eran mui bien pagados era ke foe kontinuando, i se tomo por koartir en una kaza de un djidio ke komiya i dormiya i lo lavavan i lo kudiavan por una tchika paga a el mez ke su Sr. Padre li mandava a 60 fr. a el mez i kon esto ya era ke pagava el koartir i tambien

2055              Biografia de Sr. Refael A. Arié.                 1894

li abastava por sus tchikos gastes i estos de i merkarse livres i algunas otras kozas por el menester de la echkola lo todo si entiende ke i el tambien aziya i las ikonomiyas, i ansi el lo kontinuo esto de la Echkola todos los 3 anios, siempre tambien el ya paso los kursos i en su tiempo el tomo tambien i su depluma ande foera rekonosido komo profesor, ke esto li valio mui muntcho por el etcho de el askerlik ke serviyan solo a 2 mezes en el anio en el tiempo de las vakansas, el si viniya a Samokov en mientres los tres anios ke estuvo, por el tiempo de las vakansas, i en este tiempo el estudiava i en franses ke esto li era tambien mui promorozo, aparte de los estudios era i ke tomava tambien liksiones i de el violon (keman) ke esto lo supo mui bien djugarlo lo todo kon notas por ke era i esto uvligado de enbezarse, i de esto era ke dava tambien i egzamen, en todo el tiempo ke el estuvo en Kiostendil foe mui sano i boeno, i kon mui muntcha kerensia el se iva antes de su tiempo, solo ke en el un anio ke todos los elevos si revoltaron i tuvieron i ke harvaron a algunos de los profesores por las deferensias, de los kursos, i liksiones, i por viya de la polis ke si tomaron las mizuras foe ke si foeron todos los elevos, i se sero la echkola i mas tadre ke, los i djuzgaron foe ke a muntchos mas non los resivieron en la echkola, ke entre todos foe tambien i Sr. Jzak djuzgado ma ya foe ke el si defendio por esto ke el foe forsado de los otros elevos i ansi ke foe delebrado i en este tiempo ya foe ke si entro i ke foe resivido komo ke non foe kulpozo, i kontinuo en sus estudios fin a el kavo

2056              Biografia de Sr. Refael A. Arié.                 1894

El sus negosios era ke los kontinoava, solo ke li foeron muntcho mas tchikos por deferentes razones, i de esto era ke se iva i apretando i tambien iva endo flako de la salud, porke era ke teniya mas grande la gaile, sovre todo esto de los ijos ke los tenia a el grande en el askerlik i a el sigundo en los estudios i era el menester tambien ke los kodiara, i estuviera a el koriente por todos los menesteres para eyos, i tambien sostener i la kaza ma ya era ke alkansava por lo todo, i respondiya a todos, en mui boena regla, ke ya si entiende ke li arivavan i algunas momentos de apretos, a el i le kalia ke kudiara i por los ijos i ijas ke las teniya en kaza por ke i eyos tambien kontinoavan todos las Echkolas, i era el menester i de sostenerlos, en este tiempo el buchko por ipitekiar la kaza, ke los enteresos ya eran mas baratos i por mas longo tiempo, i esto de Samokov era mas foerte, para azerlo

En el anio de 5655, ke el governo lis avrio kreditos a todos los kazalinos de la Zemledenska Banka, lo todo enfrentante a el bien ke enpatronava kada uno, i kon un entereso de 6% a el anio, i esto foe por ke uvo kechas de estos ultimos sovre esto ke los bankeros los estavan muntcho exploatando, kon unos enteresos mui karos, i lo izieron ke i ketaron sus personas por los kazales i los ivan kanderiando por ke non tomaran mas moneda de los bankeros i ke

2057              Biografia de Sr. Refael A. Arié.                 1895

lis dicheron kon koalos era ke teniyan kontos ke la polis los iva kondenar i tambien i ke lis iva a azerlis boltar atras lo demaziya de enteresos ke lis tuvieron tomado mas de 12 %, sovre esto uvieron a algunos de estos ke los dieron a el djuzgo, i los kondenaron i ansi foe ke en estos tiempos era ni ke ni lis podiya reklamar los devitos ke deviyan ni menos ke si i podiya darle de moevo anke sovre 12% ma mas tadre ya foe ke vino un djuzgador ke keriya ganar i buchkava ansi klientes, ande los enbezava la manera ke se deviyan de komportar, kon ke era ke si li pagava un sierto % de las suma ke el los kondenava a los devdores i esto se konvino i Sr. Refaelatche i los iva dandoles a todos estos ke non keriyan kon las boenas pagar or konvenirsen, i kon esto foe ke el los dyo kaje a todos a el djuzgo i el el Dayan los iva kondenandolos sin ke los dechava nada avlar, solo ke li kaliya ke prezentara sus polisas en regla esto ke ya lo teniya es ke tomava los ispolnitelen listes i devista los dava a el pristav, kon esto el lis tomava de muntchos de koalos las tarlas i de koalos el bien ke lis topava, foe kaje en el anio entero ke si okopava en esto, i tambien era ke iva i buchkando de ir vindiendo i algunos de sus mulkes ke teniya i kon esto era ke se estava prontando por abandonarlo a Samokov, lo todo ke i li kaliya ke li i salieran i los ijos el ya era kontente de esto ke iva reuchendo seya en el kovramiento de sus averes komo i esto ke ya estava topando i a vender de sus mulkes kon unos mijor presios i de esto era ke iva i gastando i siempre estava gustozo i respondiya a lo todo i tambien el sigun

2058              Biografia de Sr. Refael A. Arié.                 1895

ditcho ke buchkava de ipotekiar la kaza ke i esto tambien lo izo, i por tomar la moneda ke tadre algo foe ke tuvo pasensia i ke era i por azer alguna merkansia kon emplear algunos artikolos a Kostan sigun ke i esto ya lo izo, sigun eskrito mas adelantre,

En kaza era ke lo pasavamos lo todo sigun de los otros anios, seja mozotros los ombres komo i las mujeres, i eyas era ke siempre eran djuntas seya por vijitar komo i por estarsen en kaza, i lis viniyan tambien sus hanendes ke las aziyan areir, eyas por en el enverano se enbevisijan lo mas muntcho en las goertas,

En el anio de 5656, se foe a Kostan i el izo algunos empleos de yensos ke los lavoravan en Brusa, i tambien merko partida de kalasados de los kafafes[19] de kostan komo sapatos lavrados de sus manera i modos de los eskarpines i ansi i otros lo todo ke era mui baratos, ansi tambien merko i algunas samaras, i los modos del los lavrados ke sierven por las achugares, i ansi mas tambien algunas kozas, i esto lo trucho a Samokov i se lo resento en su butika i era ke lo iva vendiendolo kon sus mui boenos presios, i otras de los merkaderes, ke lo vian ke estava boeno viniendo foeron i de eyos tambien trucheron de estos artikolos ma ya foe ke trucheron muntchos de eyos i la plasa de Samokov ke non reyevava foe ke mas ya non uvo dingun konto, por asigondar, i mas non trucho, solo ke lo

2059              Biografia de Sr. Refael A. Arié.                 1895

ke li aviya kedado, lo vendyo kon unos presios mas konvenivles, i partida de los yensos i algunas de estos lavrados los yevo a kaza i ansi foe dezbarasado de esto,

El de koando estuvo en Kostan tuvo avlado kon algunos seya de los kasabim or seya de los echpikolantes ke merkan los boeyes engudrados, por degoyarlos en Kostan, i sovre esto eyos kedaron de i akordo, por mandarle i Sr. Refaelatche de estos ke saliyan en Samokov i kalkulandose ke los presios, ya eran boenos en Kostan el lo izo ke merko una partida de estos seya ke los traivan a el pazar or seya ke los foe merkandolos de los kazales i koando ya los adjusto, komo de 75 a 80 pedasos el merko un pasto, por ke pasiyaran i en mezmo tiempo tambien ke lis dava el salvado i el yulaf, en kada tadre ke kon esto en un enterval de 2 mezes ya si engodran i koando ya estuvieron prontos non los pudo mandar a Kostan ke el gaste era mui grande, i ke non konveniya visto a loke ya si estavan i vindiendo, en Samokov ke viniyan los merkaderes de Sofia i de Filibe i los etuvieron merkandoles kon muntcho mas mijor presios i ansi lo izo ke los iva, vendiendolos en Samokov, ke de esto foe ke ya tuvo algo de ganansias, solo ke este ofisio era mui ponivle [penivle] mas muntcho ke si li foiyan siempre los mosos, i el apsto [pasto][20] ke non si topava ande el lo kariya,

En este anio foe ke si salio Sr. Behoratche de la kaza de el padre ke la razon ya lo eskrivi en la partida de Sr. Mochonatche i el ke ya teniya en kaza kamaretas demaziya por ke non estavan sus ijos, i li dyo 2 kamaretas en el primer etaje i 2 kamaretas

2060              Biografia de Sr. Refael A. Arié.                 1896

en el sigundo etaje i aparte su kozina por si i todos los otros i menesteres de una kaza i el ke si paso era i ke li pagava su kira i kada uno se governava por si sin dingunas mleskatinas, el salon ke ya estava vierto, era ke todos los 3 vizinos lo mas de las notches viniyamos en un lugar i pasavamos mui boenos i mui kontentes, a el lo vijitavan siempre sus parientes, i mos rekojiyamos todos en un lugar i lo pasavamos seya en los Chabatod komo i en los Moadim,

Sr. Refaelatche ke ya lo konosiya el etcho de los produktos por los soldados ke ya lo teniya etcho i otra una ves, foe i en este anio ke si izo Haver kon Sr. Mochonatche J, Arié kon sus kondisiones ke si tomaron por eskrito, i lo tomaron esto de dar a los Voinikes[21] abastisimiento de el zelentchuk,[22] i el kolonial i lo izieron a el nombre de Sr. Refaelatche por razon ke eyos eran soditos i non resiviyan podratchikis de ajenos i eyos ke ya lo tomaron kon unos presios mui konvenivles foe ke lis ivan abastisiendoles i en esto eyos tuvieron tambien mui boenos profitos i pagar ke ya foeron pagandoles en mui boena regola si toparon mui kontentes,

En el anio de 5657, ke su ijo Sr. josef ya si li adjustaron los 3 anios de la soldaderia el se vino a Sofia, i denpoes ke el estuvo unos koantos diyas el si topo un enpeigo en la Banka de los S-res Markov & Petkov, komo eskrivano i por el presipio ke le

2061              Biografia de Sr. Refael A. Arié.                 1897

ivan a pagarla sovre a 60 fr. a el mez, i de esto el estuvo muntcho kontente i gustoso, i antes de entrarse el se vino a Samokov, i estuvo komo una semana, i partio por Sofia a tomar su posto, ke i el Padre tambien ya estuvo kontente de esto, el ke estuvo sirviendo en esta banka, komo a 3 mezes i ke ya estuvieron kontentes de el, lo nomenaron komo magaziner en la kojarska fabrika[23] kon 120 fr. de paga a el mez, ke esta fabrika la admenestravan estos S-res anke ke era kon aksiones, i estuvo komo a 3 anios kontinoando en esto i alkanso una paga de a 200 fr. a el mez aparte ke el ya teniya i algunas benefikasiones i aziya tambien i algunos i otros negosios tambien ke ganava, en las adjuntas ke las teniyan el sovet, en kada semana era tambien i el uno de eyos por el enkamenamiento de la fabrika, i ke i lo sentiyan sus konsejos, i ansi era ke en el li tuvieron muntcha la konfiensa i kapatche ke ya era mas de loke si poede esperar, era ke de el si enselavan muntcha djente por ke kamenava kon el paiton de la fabrika ke estava a su dezpozision, i mas tadre ke esto el lo supo foe ke viniya ala sevdad a pie,

Ansi foe ke i en este mizmo anio tambien salio i su ijo el sigundo Sr. Jzak, de la Echkola de Kiostendil de la Pedagoji i ke tomo tambien su deploma, de profesor, se vino i el tambien a Samokov, i siendo ke el kaliya ke i estuviera en alguna Echkola para ke podiera servir solo los 2 mezes a el anio de soldado, i en Selestra ke si demando por la Echkola de los Djidios un profesor salido, de la pedagoji, se konvino por 1200 fr. de paga a el anio i kon ke i

2062              Biografia de Sr. Refael A. Arié.                 1897

le ivan a darle aparte i su koartir, i el ke ya estuvo kontente partio por Silistra i lis resento de moevo una Echkola kon ke lis i dava tanbien liksiones i de el franses, i ansi era ke estavan mui muntcho kontentes la komonita i era mui kichto i lo onoravan mui muntcho el lis izo dar de la Aliansa jsraelid fe [de] Paris a 300 fr. a el anio por ajuda para los proves, el lo mas muntcho estava en las kazas de los notavles de Selistra, sovre todo era en la kaza de el prezedente de la komonite Sr. Eliyatche, ke estava kaje en kada notche seya por el komer komo i por el durmir, i el ke ya foe mui muntcho i ikonomiozo era ke avansava, de la paga, i de tanto ke lis era kichto es i oi ke lo onoran i de esto foe le vino i a tomarse mujer de Silistra i en el tiempo de las vakansas el komo profeser si foe por sirvir los 2 mezes, i esto kon ke i li tomaron por eskrito ke deve de ser profesor 5 anios, ande foesa ke si mizmo en el koatron anio non es profesor es uvligado de sirvir los 2 anios i ansi foe i ke lo izo i se izo eskrivir en Silistra i estuvo en Silistra los 4 anios i el un anio en Sofia,

En este anio la espozo a su ija M. Simha kon Sr. Mordocho N. Avdala, i el espozorio se izo kon muntcho saltanat, i sigun de todos los uzos de akel tiempo,

En el anio de 5658, Refaelatche si foe a Kostan

2063              Biografia de Sr. Refael A. Arié.                 1898

i en este tiempo el buchko por vender el magazen ke lo teniyamos i kon estar unos koantos mezes el ya topo a un merkader ke era Endirne li i lo trato por 1500 liras, i mas tadre koando ya estuvo pronto mi foe i yo tambien a kostan por darle el takrir, i denpoes Sr. Refaelatche se vino deretcho a Sofia i resento una butika por vender azeite i ansi otras kozas de pokos artikolos, i sin avrirla se vino a Samokov, por resentar algo de sus etchos de Samokov i tambien ke en este anio el izo la boda de su ija M. Simha ke ya estava espozada, kon Sr. Mordoche Nisin Avdala, de Samokov, kon muntcho kef, i la novia ke ya es mui savida i nekotchira i ke ya yevo tambien muntcha achugar, i 100 napoliones de kontado foeron de todas las 2 partes mui kontentes i biven mui aunados seya eyos komo i en kaza kon toda su djente, eya pario fin a este tiempo 2 ijas Buka i Sara, i mas tadre pario tambien i un ijo Nisim, su marido estava en la butika de su padre ke eran merkaderes de los primeros en Samokov, en kaza biven mui aunados, i se respektan muntcho de los unos a los otros,

Su ijo Sr. Josef ke estava en Sofia vino i el para la boda i el ke estava ainda sin kazar foe ke mi mando ami komo kazamentero por ke la demandara a M. Laureta ija de Sr. Mochonatche J. Arie por ke si la diera por novia, i siendo ke non foe su kismet, el lo izo ke si foe a Lom ande su papu Sr. Leon B. Jshak por ke li topara una novia i el li tomo a M. Emili ija de el Sr. Uziel Haim de Vidin i se konvinieron ke li iva a darle 100 napoliones de kontado i achugar a su onor, i poko timpo pasando izieron tambien i la boda i

2064              Biografia de Sr. Refael A. Arié.                 1898

vinieron tambien i Sr. Aslan su Papu i Sr. Bukos Alkalai de Rustchuk kon su mujer, i izimos el karchi en Sipotch i en la primera notche los abachimos ala novia kon los konsfoegras en moestra kaza i en akeya notche kombedimos a todos los parientes i amigos a komer, i lo izimos kon muntcho saltanat, ansi de mizmo se izo i en la boda entera, i denpoes de la boda el novio si foe a Sofia a su etcho en dechando en samokov seya ala novia komo tambien i a todos los konsfogros i depoes ke ya partieron todos pasando komo 2 semanas ke ya si tomo kaza en Sofia vino a Samokov i se yevo a su novia a Sofia en la kaza ke ya la aviya resentado i bivieron mui kontentes ansi tambien i la djente de la novia partieron mui kontentes,

El ke ya estava en la fabrika mui kontente foe i en este tiempo ke i se lo yevo tambien i a su ermano mas Tchiko Sr. Avraam komo su pomochtnik[24], i li Pagava a 50 fr. a el mez i estava en su kaza, lo todo era por ke estuviera mas leviano su Sr. Radre en Samokov i tambien ke ya si estava i prontandese por irse i el tambien a Sofia visto ke sus ijos ya estuvieron en Sofia,

Sr. Refaelatche foe denpoes de esto ke non tomo dingun etcho en Samokov, el era solo ke buchkava a vender algunos de los tchaires i butikas ke no las podiya detenerlas,

En el anio de 5659, si foe tambien i Sr. Refaelatche

2065              Biografia de Sr. Refael A. Arié.                 1899

a Sofia, ke esto ya foe sigun ditcho de antes ke el deretcho de koando bolto de Kostan ke se foe a Sofia, i el resento su magazen de los artikolos lo enportante ke foe la azeite i le metio el nombre de el magazen MAGAZIN GHIERID,[25] el adjunto i chavones, i denpoes todos i los artikolos de bakalik, i lo povliko en las gazetas i kon esto foe ke tuvo muntchos klientes, ke por los presipios el las venditas ke aziya li eran mui tchikas ma diya kada diya ke si li foeron engrandisiendo, aziya de venditas fin a 700 i 800 fr. a el diya, i esto era solo en detalio, i lo todo en kontante, todos sus artikolos ke los vendiya eran ke si los komandava de la Evropa, i lo todo los merkava por kontante, era lo enportante de las venditas esto de la azeite i el kahve, i los tchaes, i el sukaro, ansi ke era mui gustozo, ke lo esperavan sus muchteris antes ke avriera el magazen, i el su konto li era de la maniana fin ala medio diya la kantedad de suma ke vendiya era igoal a esta de denpoes de la medio diya, fin ala tadre, en su magazen non aviya estankar de los muchteris, ke ya eran dekontino el magazen lo avriyan en kada diya la maniana ala ora 5 i lo seravan la tadre la ora 10 ke esto era seya por el enverano komo i por en el envierno, el estava asentado en la kacha resiviendo la moneda i tomava notas de todos los artikolos ke vendiya, ke i se yevava konto por kada artikolo aparte, MAGAZINNA KNIGA[26], i sus 2 ijos kon un moso era ke serviyan a los klientes, de esta forma el estuvo en Sofia solo i sin familia 1 1/2 anio i en la kaza de su ijo Sr. Josef, sin tomar dinguna parte en los gastes, i su familia eran en Samokov, i les mandava

2066              Biografia de Sr. Refael A. Arié.                 1899

el menester por sus gastes, el si viniya en los moadim, a samokov i en algunos de los praznikis[27] ke eran de a 3 i 4 dias, ansi foe ke el foe el primer de el linaje de H. Tchelebi, ke si levanto de Samokov i denpoes de el en un enterval de 4-5 anios foe ke mos venimos toda la Familia Arie de Samokov, en restando solo una Familia ke es Sr. Jshak R. Arie, de le linaje de Hr. Josef, i ansi foe sigun ke ya lo meldaron ke en el anio de 5553, se vino el Sr. Avraam I. de Vidin a Samokov i en el anio de 5663, salimos todos de Samokov, los vinientos de el Sr. Avraam I. i esto los mas muntchos mos estabelisimos en la sevdad de Sofia, kere dizir ke estuvo la Familia Arie komo 110 anios en Samokov, i de esto ke vinimos todos de abandonar Samokov, en mui poko tiempo, ya mi kale dizir ke es una kaza mui koriozo NO? ke i esto, tambien kale dizir ke es solo la union i ermanedad i el abrasamiento, ke la tuvo esta familia fin agora i de non toparsen lechos de los unos a los otros, mi kale dizir ke la natur lo trae en esto ansi ke i por endelantre el DIO kijera foera ansi, anke ke en la vida ya es natoral ke deven de arivar, las deferensias las litigas i otras, ma i kale tomar en mano sigun i de loke si governaron moestros padres antes de mozotros ke non se lo enraegaron fin a el kavo las kozas ke lis pasavan sigun ke ya las meldaron i por lo todo davan i de pasadas, i ansi el korason resta siempre limpio komo si djuzga i kon el korason limpio, i kon esto siempre enreina la union,

En este anio li nasio a Sr. Josef un ijo i lo yamo Chemoel ke lo izo boda grande i en el birkad mila tuvo mozika i yamo

2067              Biografia de Sr. Refael A. Arié.                 1899

a todas sus parientes ke estavan en Sofia i tambien a sus amigos, i estuvo tambien i su S-ra madre de Samokov, ke foeron eyos los Sandakos, i su madre lo kreo i lo kudio,

En el anio de 5660-61, el ke ya estuvo mui bien resentado en su etcho de le magazen lo izo ke si yevo a su familia a Sofia i se tomo kaza aparte i moro en la kaza de Sr. Josef Madjar, ke el si trucho partida de su mobilia de Samokov i lo restan lo metio en una kamareta, de la kaza de Samokov, i eyos mui kontentes biviyan en Sofia, i la kaza de Samokov la alkelo kon una tchika kira a Sr. Presiado Avdala, i su ijo Sr. Avraam ke kontinoava la echkola de Samokov, resto en Samokov alos kudios de mozotros i estava en mi kaza fin ke eskapo la klasa,

En este anio la espozo a su ija M. Rebeka, kon Sr. Nisim B. Rouben, i le dyo 50 napoliones de kontado i achugar a su onor ke i en este anio tambien izieron i la boda, i la boda se izo kon muntcho saltanat i gusto, i de todas las 2 partes foeron mui kontentes sovre todo era ke Sr. Josefatche padre de el Novio si gustava mui muntcho de esto ke tomo noera de la familia Arie, ke koando pario era ke si asentava propio Sr. josefatche a konar ala kreyatura, biven mui kontentes i son de la mijor pozision en todos los puntos eyos son patrones de 2 grandes kazas ande toman ariva de 25000 fr. de revinido

2068              Biografia de Sr. Refael A. Arié.                 1900

Sr. Josef ke estava en la kojarska fabrika[28] komo empeigado en este anio el mas ya non si kijo estarse, i esto seya por ke el tuvo algunas deferensias kon el derektor de la fabrika or seya ke el etcho non lis estava boeno kamenando, ke el admenestrador, ke foe un tiempo Sr. Dobri Petkov, ya si pasavan boenos ma ke mas tadre los ivan muntcho trokandolos, era ke non ivan de akordo i ansi foe ke el estuvo algo de tiempo en vazio, i era ke li ayudava en la butika de el padre, i Sr. Jsak, se vino a Sofia i foe komo profesor en la Echkola de los djidios, kon una paga de 900 fr. a el anio i esto non li pagavan en regla, ansi era ke i en el anio de 5661, la butika le iva andando i engrandisiendose su merkansia, eyos avrieron i un klon[29] a este magazin Ghirid, en utch bunar, i era ke vindiyan los mizmos artikolos i en eya si asento Sr. josef, ma siendo ke non foe el etcho, sigun de esta de Sofia la seraron i aziya ke merkava koeros lavorados i los vendiya a los kondradjis, i Sr. Jzak ke mas non kijo ser profesor se empeigo en el magazen de Sr. Meser komo kachero, i resiviya a 100 fr. de paga a el mez, todos lo pasavan mui kontentes, i los gastes ke los aziyan eran igoal a estos i ke los gastavan en Samokov la kaza ande estavan ke ya lis foe tchika tomaron por todos kaza en Nichka ulisa i biviyan todos en una kaza,

2069

Asta aki si eskapa la partida de Sr.

Refaelatche A. Arié djunto kon sus ijos

fin a el anio de 5660-61.

📌 הערות שוליים

  1. [1] כריסטו / חְריסטאקי זוֹגרָפסקי (1845–1917), תעשיין ואיש ציבור מסמוקוב, כיהן כראש עיריית סמוקוב בשלוש תקופות: 1879–1883, 1896–1899 ו־1905–1908. בתקופת כהונתו קידם את פיתוח צ'מקוריה, לימים בורובץ, כאתר נופש.
  2. [3] במקור: pioner, בבולגרית пионер – חלוץ. הכוונה ליחידות ההנדסה בצבא הבולגרי (Пионерна дружина), שהוקמו ב-1883, השתתפו במלחמת סרבו־בולגריה (1885) והתקיימו עד 1899.
  3. [4] במקור: polk, רגימנט – יחידה צבאית בסיסית בצבא הבולגרי. בצבא הבולגרי הכשרת החיילים ותת־הקצינים נעשתה בתוך ה-polk שבו שירתו; החייל לא עזב את היחידה שאליה גויס, ובה עבר גם את שלבי הכשרתו. לפיכך בתי הספר הנזכרים כאן הם בתי ספר צבאיים שפעלו בתוך ה-polk עצמו.
  4. [5] יצחק בן רפאל נולד בשנת ,1876 לפיכך היה כבן 18 כשסייים את הכיתה השלישית בגימנסיה, המקבילה כאן לכיתה י'. בתקופתו, ועד שנות ה־20 של המאה ה־20, ניכרה תנודתיות גדולה בגיל תחילת הלימודים ובגילאי התלמידים בכיתות השונות, בין היתר בשל הישארות כיתה והיעדרויות ממושכות עקב מחלה.
  5. [6] במשפט זה יש לכאורה סתירה פנימית, אלא אם כן המחבר חוזה את העתיד. ההסבר הוא שמבחינת המחבר "הזמן הזה" הוא מועד חתימתה הרשמית של הכרוניקה — שנת 1901, שאחריה אין הוא ממשיך לספר באופן כולל ושיטתי את קורות המשפחה. ואולם, מאחר שסיים את כתיבת הכרוניקה בשנת 1914, הוא מוסיף פעמים רבות ידיעות על אירועים שאירעו בין 1901 ל־1914, במיוחד כאשר מדובר בו עצמו או במשפחתו הקרובה. במקרה זה מדובר בבת אחיו. לפיכך "מאוחר יותר" פירושו כאן: לאחר מועד החתימה הרשמית של הכרוניקה ועד למועד סיום כתיבתה.
  6. [7] סיפּוֹץ' – כיום הכפר Shipochane – כשלושה קילומטר ממזרח לסמוקוב.
  7. [8] ייתכן כי שם החנות נגזר מן השם Girid (Girit) – כרתים בטורקית עות׳מאנית. השערה זו מסתברת לנוכח העובדה שהמוצר המרכזי בבית המסחר היה שמן, וכרתים הייתה מקור חשוב לשמן זית ולמסחר בו. גם העובדה שרְפָאֵלָצֶ'ה פרסם את בית המסחר בעיתונים מלמדת כי לשם החנות היה ערך מסחרי־מיתוגי, ולא היה זה שם מקרי בלבד.
  8. [9] יצחק בן רפאל אריה, בנו של אליהו, משוייך כאן לשושלת של סבא רבא שלו, יוסף, בהתאם לשיטתו של המחבר, אשר מבחין לכל אורך חיבורו בין שושלת המשנה שלו, היא שושלת חריבי משה, בנו הבכור של אברהם מייסד השושלת, לבין שתי שושלות המשנה האחרות, זו של יוסף וזו של רפאל.
  9. [10] במקור: paleyan, מן paletear, לעבוד באת, לגרוף באת. ראו במילון פרץ.
  10. [11] במקור: tchlen, מבולגרית: член – חבר בארגון, במוסד או בגוף ציבורי.
  11. [12] במקור: ,postanovlenias מבולגרית, Постановление – צו, פסק דין, הוראה, פקודה.
  12. [13] במקור: ,sovet בבולגרית, съвет – מועצה.
  13. [14] במקור: asretis, כנראה מן hasret הטורקית/עות׳מאנית – געגוע, כמיהה, השתוקקות לדבר שחסר.
  14. [16] במקור: prost, מבולגרית прост – פשוט; כאן: חייל פשוט
  15. [17] במקור: otpuska, מבולגרית отпуск – חופשה
  16. [18] במקור: djep-hachlik, מטורקית Cep harçlığı – דמי כיס.
  17. [19] במקור: kafafes, מטורקית kavaf – יצרן או מוכר של הנעלה גסה/פשוטה.
  18. [20] במקור, לאחר תיקון שגיאת קולמוס, pasto, – מרעה, רְעִיָה, שדה מרעה, אחו. פיענוח זה מתאים גם לתרגום אשכנזי, שם מתורגם ל: пашата – רְעִיָה
  19. [21] במקור: Voinikes, בבולגרית, войници – חיילים.
  20. [22] במקור: zelentchuk, בבולגרית, зеленчуци – ירקות.
  21. [23] במקור: kojarska fabrika, בבולגרית, кожарска фабрика – בית חרושת לעורות.
  22. [24] במקור: ,pomochtnik בבולגרית помощник – עוזר.
  23. [25] במקור: Magazine Ghierid, זהו שמה של כרתים בטורקית־עות'מאנית (Girit). בצורת השם שבכרוניקה ניכרות שתי התאמות פונטיות האופייניות לדיאלקט הלדינו המקומי: החלפת העיצור האטום k בעיצור הקולי ,g בדומה ל־ ;Corfu–Gorfu והחלפת t בעיצור הקולי d בדומה ל־ chabad–chabat ול־ - chabatiot chabatiod. לפיכך Girit נמסר בכרוניקה בצורת .Ghierid
  24. [26] במקור: magazinna kniga,  בבולגרית: магазинна книга – ספר החנות
  25. [27] במקור: ,praznikis בבולגרית: празници – חגים
  26. [28] במקור: kojarska fabrika – מבולגרית кожарска фабрика – מפעל לבורסקאות, בית חרושת לעיבוד עורות.
  27. [29] במקור: klon, בבולגרית клон – ענף, סניף; כאן: סניף של בית המסחר .Ghirid