פרק 42 📅 1876–1877 📍 Samokov 🌳 עץ משפחה

הסניורים מושונצ'ה, נעימצ'ה, שמואלצ'ה, שותפים

📖 תרגום לעברית

1399

מכאן ואילך מתחיל הפרק אודות שלושת האחים, הסנ' מוֹשוֹנָצֶ'ה, נָעימָצֶ'ה ושְמוּאֵלָצֶ'ה, מייד אחרי שפרש מהם אחיהם הסנ' דָּוִיצ'וֹנָצֶ'ה.

1400   ביוגרפיה של הסנ' מוֹשוֹנָצֶ'ה, נָעימָצֶ'ה ושְמוּאֵלָצֶ'ה י' אריה          1877

בשנת 5637 [1877], כאשר הסנ' דָּוִיצ'וֹנָצֶ'ה כבר כמעט סיים את ההיפרדות מהחשבונות של סמוקוב, הגיע הסנ' נָעימָצֶ'ה מקונס' כדי להסדיר את חשבונות הבנק בקונס', כיוון שגם לו [לדָּוִיצ'וֹנָצֶ'ה] היה חלק בבנק זה. הוא לא רצה לבוא לפני שיוסדרו חשבונות סמוקוב, מה שנמשך זמן רב, ונעשה לרוב תוך כדי סכסוכים. הוא שהה כמה ימים וכבר הביא עימו את הכול מוכן, כי הוא הסדיר הכול באמצעות הלבלרים שלו מקונס'. אומנם היו אי־אלו קשיים, אך לא כמו אלה שהיו בחשבונות של [עסקי] סמוקוב. וגם לגבי החשבונות הללו הם העבירו בין הצדדים את המסמכים הדרושים וחתמו עליהם, לרבות על כל כתבי הוויתור. וחתמו גם העדים.

כפי שסיפר לי הסנ' נָעימָצֶ'ה, לנוכח הקשיים בהיפרדות מהסנ' דָּוִיצ'וֹנָצֶ'ה הוא היה מדוכא מאוד, וכך גם לאור ההתקוממויות בבולגריה. הרוסים כבר שהו בתוך בולגריה, והיה זה רק בעיר פּלֵבנָה שהטורקים החזיקו מעמד תחת פיקודו של עות'מאן פאשה.[1] בקרבות פּלֵבנָה נפלו הרבה מאוד חיילים רוסים ומפקדיהם. המלחמה כולה הייתה תלויה רק בפּלֵבנָה. בפּלֵבנָה שהה גם הדוכס הגדול ניקולס [מיכאיל ניקולאייביץ] כדי לפקד על הגֵיְסות הרוסיים. עות'מאן פאשה, שהיה המפקד הטורקי העליון, השכיל להתגונן מפני הרוסים זמן רב. גודל הצבא שתחת פיקודו של עות'מאן פאשה היה מעל 80,000 נפש, ועם צבא בגודל כזה הוא עמד מול 350,000 חיילים רוסים, שהיו

1401   ביוגרפיה של הסנ' מוֹשוֹנָצֶ'ה, נָעימָצֶ'ה ושְמוּאֵלָצֶ'ה י' אריה    1877

בסביבות פּלֵבנָה. הפחד בקרב כל האנשים היה גדול מאוד, כיוון שבמקרה שהרוסים היו משתלטים על פּלֵבנָה, היה בכך די כדי לנצח במלחמה.[2] לכל תושבי בולגריה נראה היה שעם כניסת הרוסים הם יהרגו את כל האנשים, ובו בזמן ישרפו את כל הערים והכפרים – אך אירע בדיוק ההיפך. לפיכך היו כמה אנשים שביקשו לצאת מבולגריה. מובן שהיו אלה בעלי היכולת שהיה ביכולתם לכלכל את עצמם. אולם זאת יש לומר: הייתה זו טעות גדולה, היות שבאופן כללי רוב אלה שנסעו ושהיו במצב טוב, כששבו הפסידו את רכושם; ואלה שלא נסעו – כולם התעשרו. יצא שאלה שלא נסעו הצטערו בהתחלה, וגם אלה שנסעו התחרטו בסופו של דבר – כלומר, בשני הצדדים הייתה חרטה. אילו מהחרטות הייתה יותר ברת תוקף? על זאת אומַר שאלה שעזבו התחרטו יותר: היכן שהיו כולם, היה גם עליהם להישאר. סיבה אחרת הייתה שהעסקאות שעשו בבּוּרסָה, הן בקונס' והן בסמוקוב, גרמו להם לייאוש רב. הירידות הפתאומיות היו גדולות מאוד ונגרמו להם הפסדים, כך שכל אחד בחן את דרכו לפי הבנתו.

החלוקה ביניהם נעשתה בקלות רבה, והם לבדם הגיעו להסכמה ביניהם; זאת מכיוון שבשנת 5630 [1870], לאחר שנפרד מהם צֵ'לֵבּי אברהם, נעשו ארבעת האחים שותפים. שותפותם הייתה רק בכסף המזומן שבקופה, ואילו את נכסי המקרקעין ודברים אחרים החזיק כל אחד בנפרד לעצמו, לפי המאזן [שערכו]

1402   ביוגרפיה של הסנ' מוֹשוֹנָצֶ'ה, נָעימָצֶ'ה ושְמוּאֵלָצֶ'ה י' אריה    1877

מאז שנפרד מהם צֵ'לֵבּי אברהם. ומכיוון שהבעלות הייתה נפרדת, כל הרווחים שהתקבלו מהנכסים נזקפו לחשבונותיהם הנפרדים, כל אחד לפי חלקו. כך זה היה גם עם ההוצאות שהוציאו ותשלומי המיסים שבהם חויבו. גם כאשר מכרו או קנו כמה מהנכסים הללו, כל אחד מהם עשה זאת על חשבונו. כל אותם חשבונות נוהלו מאותו המשרד שעמד לרשותם, אך לכל עניין הייתה קופה נפרדת. ובאשר להון שהשקיעו אצל סנ' נָעימָצֶ'ה בבנק בקונס' שאותו ניהל, גם הוא נקבע ביחס להון שהיה להם בבית העסק בסמוקוב. זה היה הכלל שקבעו הסנ' דָּוִיצ'וֹנָצֶ'ה ונָעימָצֶ'ה לגבי סכום ההון שהגיע לסנ' דָּוִיצ'וֹנָצֶ'ה מהבנק בקונס'. על פי ההסכם נתן סנ' נָעימָצֶ'ה לסנ' דָּוִיצ'וֹנָצֶ'ה מחצית מהבית שבו היו שניהם שותפים, לפי ערכו, ואף נתן לו אי־אלו ניירות ערך טורקיים. כדי להשלים את החסר הוא התחייב לשלם לו בתשלומים, בכסף מזומן. ולגבי האחים האחרים, הסנ' מוֹשוֹנָצֶ'ה ושְמוּאֵלָצֶ'ה, הם הסכימו ביניהם שסנ' נָעימָצֶ'ה ייתן להם את כל נכסי המקרקעין שהיו בבעלותו בסמוקוב, תוך שעשו אי־אלו שינויים במחירים שהיו נקובים [במאזן]. מלבד זאת הוא נתן להם את סכום הכסף שהיה [שייך] לו כהון עצמי בבית העסק בסמוקוב, בלי שהפרישו מאומה לחובות המסופקים שלא ניתן היה לגבותם. כנגד זאת קיבל הסנ' נָעימָצֶ'ה את חלקם של שני האחים, הסנ' מוֹשוֹנָצֶ'ה ושְמוּאֵלָצֶ'ה –

1403   ביוגרפיה של הסנ' מוֹשוֹנָצֶ'ה, נָעימָצֶ'ה ושְמוּאֵלָצֶ'ה י' אריה    1877

את אותם חלקים שהיו שייכים להם מהבנק בקונס'. את זאת עשו בלי לבדוק חשבונות או לערוך מאזנים כדי לאזן במדויק, אלא בבדיקה מהירה [במקור ariva abacho, מלמעלה למטה]. הם ערכו רישום, ועשו מעין פשרה בדרכי נועם, ועל סמך זה ערכו ביניהם חוזים ובהם הצהירו על ההיפרדות הכוללת. נאמר בהם [בחוזים] כי הסנ' נָעימָצֶ'ה יקבל לבעלותו את כל הנכסים וההתחייבויות של הבנק בקונס', והסנ' מוֹשוֹנָצֶ'ה ושְמוּאֵלָצֶ'ה יקבלו לבעלותם את כל מה שניתן לשיֵיך לסנ' נָעימָצֶ'ה, בנכסי מקרקעין ובכסף – בכל דבר שקשור לבית העסק בסמוקוב, בלי שניתן יהיה עוד לעשות שום שינוי. ולאחר ששני הצדדים נתנו את הסכמתם, הם חתמו על ההסכמים. בכך נפרד מהם גם הסנ' נָעימָצֶ'ה, והם היו שבעי רצון. (על צורת החלוקה הזו ניתן לציין כי מלבד העובדה ששלושת האחים הללו היו תמיד מסודרים מאוד, הרי גם ייתכן שלשני הצדדים היו אי־אלו מחשבות סודיות, בלי לנקוב בדבר…)

הסנ' נָעימָצֶ'ה היה מרוצה מאוד מההיפרדות, ומכיוון שלא נותרה לו בסמוקוב בעלות על שום רכוש, בחלוף ימים מועטים אסף וארז את כל מה שיכול היה להועיל לו, כדי להובילו לקונס'. ממה שלא נראה לו כבעל ערך לקונס', נתן לאחרים, ובאשר לשאר – סיכם עם שני אחיו ומכר אותו להם. ובוקר אחד יצאו לדרכם יחד – הוא, אשתו מָדָם רחלוּצָ'ה ושתי בנותיהם מדמואזל אֵליזָה ומדמואזל שרה, בפַּייְטוֹנים שהיו להם בבית. הם לווּ בידי שניים–שלושה טורקים חמושים עד לתחנת הרכבת סָרָנבֵּיי,[3] מרחק

1404   ביוגרפיה של הסנ' מוֹשוֹנָצֶ'ה, נָעימָצֶ'ה ושְמוּאֵלָצֶ'ה י' אריה   1877

של כשמונה שעות מסמוקוב. וביום השני כבר הגיעו לקונס' מרוצים מאוד, שכן ביתם היה מוכן לקראתם. הם נחו ומהר מאוד התבססו. מָדָם רחלוּ הייתה כמובן צופה הליכות הבית, ועקרת בית למופת מכל הבחינות. והסנ' נָעימָצֶ'ה שב אל הבנק שלו, שבו כבר ניהל את כל העניינים שותפו, הסנ' בָּרוּכָצֶ'ה, אדם טוב ונעים הליכות. הם הסתדרו ביניהם יותר טוב מאחים, והבינו זה את זה היטב.

1405

כאן מסתיים הפרק על התקופה שבה היו שלושת האחים, הסנ' מוֹשוֹנָצֶ'ה, נָעימָצֶ'ה ושְמוּאֵלָצֶ'ה, שותפים, ועל היפרדותו של סנ' נָעימָצֶ'ה.

 

📜 שעתוק בלאדינו

1399

De aki i endelantre si enpesa, la partida de los 3 ermanos, S-res. Mochonatche, Naimatche, Chemoelatche, por ke a penas ja si salio sus ermano
El S-r. Davitchonatche,

 

1400          Biografia de S-res Mochonatche, Naimatche, i Chemoelatche, J. Arie.        1877

                En este anio de 5637, ke el S-r. Davitchonatche, ja estuvo espartido, kaje enteramente de los kontos de Samokov, foe ke vino el S-r. Naimatche de Kostan por reglar i los kontos de la banka de Kostan, porke tenija i el parte en esta banka, i el non kijo vinir antes ke si reglavan los kontos de Samokov ke lis turo longo tiempo i lo mas era kon litigas, i koando ja estuvo unos koantos dijas ke el ja lo trucho todo pronto ke ja lo iso reglar de sus eskrevanos de Kostan, anke ke tuvieron i algunas defekultades ma ja non foeron komo estas de los kontos de samokov, i por estos kontos tambien ejos si dieron de parte a parte los dokumentos menesterozos, i los afirmaron, kon todos las batalnamas[4], kon los EDIM,
El S-r. Naimatche, sigun mi tenija ditcho, ke visto, las defekultades, por la espartision, kon el S-r. Davitchonatche, foe mui deskorajado, i visto tambien las reboeltas de la Bulgaria, ke los Rusos, ja estavan arientro de la Bulgaria, i ke era solo en la sivdad, de Plevna, ke estava el Turko, foertemente detiniendose, soto la komanda de el komandir, OSMAN PACHA, i ke kaeron mui muntchos, soldados Rusos i sus komandires, en las batalias de Plevna, i la gera entera estava dekolgado, solo en Plevna, i en plevna tambien estuvo i el grand duk Nikolas, para komandar la armada Russa, i Osman Pacha ke era el mas grande komandant de el Turko, supo muntcho tiempo, defenderse de los Rusos, i la suma de armada ke tenia el Osman Pacha debacho de su komanda era, de serka 80,000 almas, i kon esta suma de armada vinija kontra a 350,000 almas de los Rusos, ke estavan a los

1401         Biografia de S-res Mochonatche, Naimatche, i Chemoelatche, J. Arie.         1877

deredores de Plevna, i el espanto era mui grande en toda la djente porke si en kavzo los Rusos si enpatronavan de Plevna, esto ja lis era bastante para ganar la gera, i a todos los ke moravan en la Bulgaria lis paresija, ke en entrando el Ruso, iva a matar a toda la djente, i en mizmo tiempo tambien ke iva a kemar todas las sevdades i los kazales, lo koal ke foe djusto la kontra, i por esto foe ke una djente buchkaron a salirsen de la Bulgaria, si entiende, los poderozos, ke ja si podijan sostenersen, i esto kali dizir ke foe un grande jero, visto ke en general, por lo mas de estos ke si foeron i ke eran en el boen séer, koando ja boltaron foeron en manko de sus furtunas i estos ke non si foeron foe todos ke si enrekesieron, vino a ser ke los ke non si foeron a el presipio foeron repintidos i los ke
si foeron a los kavos tambien foeron repintidos, es ke de todas las 2 partes uvo repentimiento, koal repintimiento es mas valable? Es digo los ke si foeron son mas repintidos, ke anke estavan todos iva i el a estar, i otra razon foe ke los deskorajo mui muntcho las operasiones de la borsa ke lo azijan seja en Kostan komo tambien i en Samokov, i los rebachos ke foeron a de una mui grandes foe ke tuvieron tambien i algunas piedritas, i por ke si meraran kada uno sus edeas
Sus espartision los foe mui kolai ke si lo avinieron entre ejos a las solas, ke ejos en el anio de 5630 ke si avijan etcho Haverim, todos 4 ermanos, denpoes ke ja si avija salido Tch. Avraam sus hevra foe solo en la moneda ke tenijan en sonante, i kon los mulkes i otras kozas, era aparte kada uno por si sigun de el bilanso,

1402         Biografia de S-res Mochonatche, Naimatche, i Chemoelatche, J. Arie.         1877

de koando se aparto Tch. Avraam, i lo enpatronava kada uno por si aparte, i todos los revenidos ke si tomavan, de los mulkes era ke si lis akredetava, a kada uno en su partida, i ansi era i por a koando si azijan algunos gastes, i dasios ke pagavan era tambien ke los adevetavan, i se alguno de estos mulkes seja ke los vendijan or seja ke si merkavan era de mizmo kada uno por su konto, i todos estos kontos era ke si jevavan en la mizma kanselaria ke ejos estavan, i para lo todo era una kacha, i koanto a el kapetal ke li metieron a S-r. Naimatche, por la banka de Kostan, ke era el Derektor, era tambien a proporsional de los kapetales ke tenijan en la kaza de samokov, i foe esto loke aranjo kon el S-r. Davitchonatche, por la soma de kapetai ke li apartenija a el S-r. Davitchonatche, en la banka de Kostan entre la konvension foe ke li djo S-r. Naimatche la 1/2 kaza, por su
presio a S-r. Davitchonatche, esta ke la tenija en Hevra kon S-r. Davitchonatche, i li djo tambien i algunos fondos Turkos i por el adjusto si li adevito a pagarle en algunos tiempos en ratas, en moneda sonante, i kon los otros ermanos S-res Mochonatche i Chemoelatche,
lo izo kon ke si konvinieron a darle S-r, Naimatche todo esto ke lo enpatronava, en Samokov de los mulkes, kon los presios ke izieron algunos trokamientos, de loke los tenijan nombrado, i aparte lis djo tambien i la suma de moneda ke tenija de kapetal, en la kaza de Samokov, sin ke apartaron dingunos de los averes tchuruk ke non si podijan kovrar, i por enfrentante el S-r. Naimatche, si resivio las partes de todos los 2 ermanos, el S-res Mochonatche, i Chemoelatche, de

1403         Biografia de S-res Mochonatche, Naimatche, i Chemoelatche, J. Arie.         1877

esto ke tenijan de parte en la banka de Kostan, i esto non foe kon merarsen kontos, or azersin bilansos, por balansar djustamente, era ke ariva abacho ivan tomando notas, i lo izieron komo un avinimiento al amigavle, i sovre ejo se izieron kontratos, entre ejos, deklarandosen por la espartision de lo todo, en diziendo ke S-r. Naimatche, iva a enpatronar de todo el dar i aver, de la banka de Kostan, i los S-res Mochonatche i Chemoelatche, ke ivan a enpatronar, de todo esto ke li podija apartener, seja en mulkes komo tambien i en moneda, a el S-r. Naimatche, lo todo de la kaza de Samokov, i sin ke poeda aver mas dingun trokamiento, i los afirmaron denpoes ke ja si kontentaron de todas las 2 partes, i foe ansi ke si aparte tambien i el S-r. Naimatche, i foeron kontentes, (por esta manera de espartision, kale taksar ke aparte de estos 3 ermanos ke ja foeron siempre mui avenidos es tambien ke en las 2 partes ternijan poede ser i algunas sikretas edejas, sin nada nombrar),
El S-r, Naimatche, mui kontente de esta espartision, i ke mas en Samokov ke ja non li kedo dingun patronage, i pasando pokos dijas, si rekojo todo esto ke li podija valer por jevarselo a Kostan lo enpako, i loke non li parisio ke non li varla [valer] por kostan,
de ejo enpresento a algunos i algo si konvino kon sus torne 2 ermanos i se los vendjo a ejos, i en una demanijana ejos partieron djuntos su mujer M. Rahelutcha kon sus 2 Ijas M. Eliza i Sara, kon sus paitones ke ja los tenijan en kaza, i akompanijados de 2 i 3 turkos armados fin a Saran Bei, la Stasion de el Chemen defer, ke es lechos, de

1404         Biografia de S-res Mochonatche, Naimatche, i Chemoelatche, J. Arie.         1877

Samokov komo a 8 oras, mui kontentes i a el sigundo dija ke ja arivaron en Kostan ejos ke ja tenijan la kaza pronta, se repozaron i se resentaron mui presto, ke la M. Rahelu ja era mui meradera de la kaza i mui boena nekotchera, en todos los puntos, i el S-r. Naimatche de mizmo se foe en sus banka, ke ja lo enkamenava lo todo, su haver, el S-r. Baruhatche, ke era una persona mui amable i boena, i eran mas muntcho de ermanos loke si pasavan i se konvenijan,

1405

         Asta aki si eskapa la partida de el tiempo foeron Haverim los 3 ermanos S-res Mochonatche, Naimatche, i Chemoelatche, i ke si espartio S-r. Naimatche,

📌 הערות שוליים

  1. [1] עות'מאן נורי פאשה, 1832–1900, היה קצין עות'מאני בדרגת פילדמרשל, ונחשב לגיבור מלחמה בשל תעוזתו בעת המצור על פלבן, במהלך המלחמה העות'מאנית־רוסית (1877–1878). נורי פאשה זכה לתואר גאזי, המהווה תואר כבוד של "לוחם קודש" הניתן ללוחמים עתירי ניסיון שהוכיחו את גבורתם בקרב.
  2. [2] הקרב על פלבן נמשך קרוב לחמישה חודשים, מ־10 ביולי עד 20 בדצמבר 1877.
  3. [3] תחנת הרכבת המפורסמת סָרָנבֵּיי נקראת כשם הכפר שבקרבתו קמה. הכפר קרוי על שם מפקד צבאי טטרי מתחילת המאה ה־15, שרהאן ביי. התחנה נפתחה בשנת 1873, עם הקמת קו הרכבת סווילנגראד–בֵּלובו. היום מצויה התחנה בשטח העיירה ספטמבר, Септември град, שנוצרה בכמה שלבים מאיחוד של כמה כפרים, בהם הכפר סָרָנבֵּיי. העיירה נמצאת כ־15 קילומטר ממערב לפָּזָרג'יק, על הדרך הראשית סמוקוב–קוֹסטֵנֵץ–ָּזָרג'יק.
  4. [4] במקור Batalnamas. מטורקית battalname – הצהרה גורפת