פרק 17 📅 1893–1901 📍 Rishon LeZion 🌳 עץ משפחה

בני סניור רפאל א. אריה בראשון לציון

📖 תרגום לעברית

467

מכאן ואילך מתחיל הפרק

העוסק בבניו של הסנ' רפאל

בן חכם אַברָמָצֶ'ה, בראשון לציון,

בראשות שני הבנים הגדולים

הסנ' גבריאל ושמואל.

468          ביוגרפיה של בניו של סנ' רפאל בראשון לציון          1893

בשנת 5653 [1893], אחרי שחלף חודש מפטירת אביהם והם ניחמו עליו מעט, כל האחים – בראשות הגדולים מביניהם – באו לידי הסכם בלחיצת ידיים: לחזור ולהמשיך בעבודה, ולשמור על האחווה ועל אחדות העבודה כמו בזמן אביהם, כאשר בראשם סנ' אימם. הייתה בין כולם הסכמה מלאה, ובדרך זו המשיכו ותוצרתם הלכה וגדלה בהתמדה. הם המשיכו כמו קודם ללכת לשווקים, הובילו את כל הסחורות כמקודם, ובאשר לעצים הם טיפלו בהם כל הזמן. ותמיד השתדלו לא להחמיץ דבר כפי שהיה לפני כן.

דודם מיסיה דוד, שהיה בירושלים ושימש כמורה בבית הספר של אליאנס יִזרָאֵליט, ביקר אותם לעיתים קרובות, יעץ להם והם שמעו בקולו. הוא דאג גם לבנים ולבנות הצעירים של סנ' רפאל אחיו, שימשיכו בלימודיהם וגם תמך במידה מסוימת בכלכלתם. את אלה שהמשיכו בלימודיהם בבית הספר בירושלים קיבל לביתו, הלינם והאכילם. וכך היה שאֵלֶה מביניהם שהיו תחת חסותו יצאו כולם מאוד משכילים ומלומדים, בעיקר בעבודת האדמה. הם כולם עבדו ללא לאות וכך גם סנ'
אימם. מלבד דאגתה לבית כולו, הייתה לה היכולת

469         ביוגרפיה של בניו של סנ' רפאל בן חכם אַברָמָצֶ'ה                          1893

לדאוג גם לכל הדרוש בעבודת האדמה, ומדֵי בוקר שלחה את בניה לעבודה וגם הייתה בקיאה ומעודכנת בכל הדרוש. הטוב ביותר היה שכולם שמעו בקולה.

בשנת 5654 [1894] כל האחים המשיכו בעבודתם. היבול באותה השנה היה טוב מאוד ובשפע, והם לבדם לא הספיקו לאוספו. לפיכך לקחו להם פועלים שיבואו לעזרתם. וכך היה שהם אספו את התוצרת במהירות, וכמות נאה ממנה מכרו. בכסף שקיבלו קנו חלקות אדמה אחדות, שהיו הקרובות ביותר לחלקות שלהם. מאוחר יותר קנו גם כמה פרות וסוסות, בעיקר כדי שיפרו וירבו, כי הם ידעו גם לגדל בקר. הסנ' דוּדוּצָ'ה המשיכה לעסוק בגידול תרנגולות, ובאותה העת כבר היו לה מאתיים עופות שהטילו ביצים. מלבד זאת היא גידלה אפרוחים כדי להובילם לשווקים ולמכור אותם בשמונה עד עשרה גרושים לאחד. בנוסף הובילה לשוק גם את התרנגולות הזקנות, שלא שימשו יותר כמטילות. יותר מכך, היא גידלה תרנגולות שהיו גדולות במיוחד וגם קטנות במיוחד. תרנגולות כאלה, וגם תרנגולים, האדונים קונים כדי להחזיק בהם לראווה, כדי

470               ביוגרפיה של בניו של סנ' רפאל בראשון לציון                    1894

שישירו במשך הלילה; והם שרים בכל שעה בקול עבה מאוד, בעוד שכפי שנאמר ובניגוד אליהם התרנגולות הקטנות שרות בקול מאוד דק, גם הן בכל שעה. והיו קונים אותם במחיר של 20 עד 25 פרנקים לזוג.

הסנ' גבריאל התחיל ללכת אף הוא הַרבֵּה יותר לשווקים. כפי שנראה אחר כך, הוא פעל במרץ למצוא לו כלה אך נרתע מלפנות לאימו בעניין הזה. מאוחר יותר אמר זאת לדודו מיסיה דוד, והוא הסכים לסייע לו בכך, ואף סיפר זאת בסוד לגיסתו ששָׂמְחה עד מאוד. היא ביקשה מגיסה שימצא לו שידוך [בית אב, משפחה] שבו יוכלו לגור לא רק בני הזוג אלא אף היא, שכן עתה אין הדברים כבעבר. מיסיה דָּוִד אמר לה שזה יהיה הדבר הראשון שיעשה ושלא תדאג, והאֵם גם היא שמחה מאוד מכך שבְּנהּ יינשא. וכך היה שמיסיה דָּוִד החל להידָבֵר עם אחדים ממכריו אודות העניין הזה, והם הביאו לו הרבה כלות. ולכל אחת מהן הוא סיפר על החתן המיועד וגם על האימא, והם דנו ושקלו בכך ביניהם כל הזמן.

גם בשנה זו, שנת 5655 [1895], כל האחים היו מלוכדים מאוד, הם ואימם שהנחתה אותם המשיכו בכל עמלם. וכן היו פוקדים את השווקים מעת לעת, כי בלא

471               ביוגרפיה של בניו של סנ' רפאל בראשון לציון                    1895

ללכת לשווקים לא ייתכן הדבר – רק שם מכרו את תוצרתם. שם הם גם קנו את כל צורכי הבית והחווה, למרות שבמושבה היה כבר כל מה שצריך, שוק יצא להם זול יותר, כי שם קנו הכול במזומן.

את עגלת שני החמורים שקנה סנ' אביהם בעבר, בשנה זו מכרו אותה וקנו אחרת גדולה יותר. ורתמו אותה פעמים לחמורים ופעמים לסוס, ואיתה הם יצאו לשווקים. בשנה זו היו להם כבר ארבע פרות חולבות, והם המשיכו להקריש יוגורט אותו מכרו תמיד בירושלים. כעת למדה זאת גם הבת שהייתה בבית, והיא באה לעזרת אימהּ ואחֶיהָ בעבודות הבית.

בשנה הזו מיסיה דָּוִד לא היה עוד מורה בבית הספר בירושלים, שכן שימש כמזכיר מטעם אליאנס יִזרָאֵליט במושבות. מסיבה זו הגיע פעמים רבות יותר למושבה ראשון לציון. הם ערכו את האירוסין של הסנ' גבריאל לבתו של חָריבּי אברהם מבורך[1] שכבר גר בירושלים. שמה של הכלה היה _____[2] והסכימו ביניהם כי יהא עליו לתת _______ לירות קוֹנטָדוֹ, וכן אָשוּגָר לכבודו. ימים מעטים חלפו, ובאו כולם לירושלים וערכו את חגיגת האירוסין בהנאה גדולה. ושמחו כולם, והיו שני הצדדים מאושרים עד מאוד. החתן הביא לכלה מתנות רבות, ובמשך היותם מאורסים שלחו

472               ביוגרפיה של בניו של סנ' רפאל בראשון לציון               1895

וקיבלו דוּלסוּרָס ומתנות כמנהג סמוקוב. ובכל פעם שבאו לשוק בירושלים, הן החתן והן החמות, הביאו מתנות רבות מתוצרת החווה. הכלה שמחה הרבה יותר כאשר הביאו לה מתנות מהחווה, וכאשר הביאו לה מתנות אחרות תמיד אמרה שאינה אוהבת מתנות שנקנות בכסף – כי מאלה יש לה הרבה. ואמרה שאם יעלה הרצון מלפניהם היא נהנית מכך, ומעדיפה שישלחו לה רק מתנות מתוצרתם.

גם בשנה הזו, שנת 5656 [1896], המשיכו בעמלם בחווה. אף פעם בחייהם לא חשבו להיעשות עירוניים. וכאשר שמעו דיבורים או ויכוחים על אי־אלו עסקי מסחר, זה לא עניֵין אותם אם לא יכלו ללמוד מכך דברים חדשים אודות החקלאות. לפיכך הרחיקו עצמם משיחות כאלה. הם הצטרפו לפגישות רק במקום שהתאים להם, ורק לצורך עבודתם. כך הפנו את כל אהבתם רק לענייניהם ולעיסוקיהם שלהם. על כן עלינו לומר, שהם תמיד הלכו והתקדמו, הפיקו רווחים והיו מאושרים.

הם רצו 'לבקש חתונה' אלא שביתם היה קטן מאוד, וללא דיחוי הם מיהרו

473               ביוגרפיה של בניו של סנ' רפאל בראשון לציון                 1896

להכין את החומרים הדרושים לבניית שני חדרים להוסיפם לבית הקיים. ובפרק זמן של חודש אחד כבר היו מוכנים שני החדרים החדשים. ואחרי שריהטו אותם הם 'ביקשו חתונה' והדבר הוסכם, ובמועד שנקבע ערכו את החתונה בהנאה ובשמחה. הכלה הביאה אָשוּגָר נאה וגם קוֹנטָדוֹ נאות. היא הייתה הגונה מאוד, טובה ויפה, כך ששני הצדדים היו שבעי רצון מאוד. ובני הזוג הצעיר אהבו וכיבדו מאוד זה את זה וגם את כל המשפחה, והם חיו באושר.

החמות הסנ' דוּדוּצָ'ה, שמחה מאוד לראות שיש לה בבית כלה אשר כיבדה אותה. היא פחדה שכמו כלות רבות אחרות, גם כלתה מלכתחילה לא תאהב את החמות. אולם במקרה הזה הדבר היה הפוך מכך. וכך היה שגם היא אהבה אותה עד מאוד, לא נתנה לה לעבוד בכלל ודאגה לה לכול. היא רק שלחה אותה לבלות את זמנה עם צעירות אחרות שרבות מהן היו במושבה.

בשנת 5657 [1897] מיסיה דוד, שהיה מזכיר המושבות, עזר להם רבות ושמר על האינטרסים של אחייניו. מעל לכול דאג לילדים הקטנים שיבקרו תדיר בבית הספר והחזיקם בביתו, אך בשנה זו מינו אותו

474               ביוגרפיה של בניו של סנ' רפאל בראשון לציון                 1897

כמורה בבית הספר של כל ישראל חברים בתוניס. הדבר גרם להם צער מה, אך מיסיה דָּוִד בהיותו כה נבון וכה מוכשר, סידר שדרך אליאנס יִזרָאֵליט הילדים יטופלו באחד מהמקומות הרבים של אליאנס בירושלים, מקומות שנועדו לתמוך ולדאוג לתלמידים נזקקים כמותם. וזאת עשה גם למען האהבה והאחווה ולקידום משפחתו, בהיותם רחוקים מבני משפחתם האחרים, וכדי שלא יחדלו מלהגן זה על זה. אלו שבמושבה לא עיְיפו אף פעם מעבודתם, ותמיד ביקשו לקנות עוד כמה חלקות אדמה; לא נתנו דעתם למחיר אם יקר או זול, תמיד פעלו להרחיב את נחלתם. הם גם קנו כל העת בעלי חיים, הן סוסים והן פרות. בעת הזו היה להם הרבה יותר כסף, כיוון שמחירי כל התוצרת שלהם היו הרבה יותר גבוהים מאשר בשנה החולפת. ומעל הכול העסק של הביצים והיוגורט היה רווחי מאוד, ובו בעיקר הם צברו סכומי כסף בכל יום לסירוגין. היו ימים שבהם הצליחו לקבל עד 250 גרושים, שזו הכנסה מאוד גבוהה עבור איכר.

בשנת 5658 [1898] נולד לסנ' גבריאל בן. הייתה שמחה גדולה מאוד, ובייחוד ששבו והחיו את שמו של

475               ביוגרפיה של בניו של סנ' רפאל בראשון לציון                 1898

הסנ' רפאל, שהיה הראשון שבא לארץ הקודש. הם ערכו בכל יום מעין חתונה כשהזמינו את כל חבריהם במושבה. ביום ברית המילה הזמינו את כל בני המשפחה מירושלים, וכולם באו. הם חגגו בשמחה, וקראו לו רפאל. האם בעצמה היניקה אותו וטיפלה בו. הוא גם טופח היטב בעיקר בטיפולה המסור של הסבתא הסנ' דוּדוּצָ'ה, שהייתה ממש כמו רופאה מן הניסיון שצברה כשטיפלה בכל ילדיה – כולם חונכו היטב, טוב מכפי שניתן לחשוב.

באשר לעבודתם, הם התמידו בה ללא הפסק. לא הזניחו מאומה והמשיכו בכול כרגיל. הם החלו בהכנות לנטוע 1,500 עד 2,000 עצי זית. בזמן הזה הזדמן להם שדה על גבעה אחת שמספיק היה לכך, והם קנו אותו, וללא דיחוי השתדלו להשיג את השתילים מאותם סוחרים שמכרו כאלה. לשם כך היה להם צורך בסכום מסוים של כסף. הם פנו למנהל המושבה לבקש ממנו האם יהיה באפשרותו לעזור להם בעניין הזה, שכן את העיקר כבר הכינו. המנהל, שרצה להיטיב עימם, הגיש דוח על הצעתם כפי שנדרש, דוח שכולו לטובת האחים האמורים; ושלח אותו לאליאנס יִזרָאֵליט כדי שיבדקו אותו ויתמכו בו, כי זה גם נחוץ למושבה. עד מהֵרה התקבלה הסכמה, ובחלוף כשבועיים הגיעה ההוראה למנהל שיפקיד עבורם את הסכום הדרוש,

476               ביוגרפיה של בניו של סנ' רפאל בראשון לציון                 1898

בתנאי שיתחייבו להשיבו בתוך פרק הזמן שיבחרו. מכך שמחו עד מאוד. הם קיבלו את ההלוואה ופרשו את התשלומים לעשר שנים. ללא דיחוי התחילו בעבודה כיוון שכבר ידעו את המלאכה, ובשנה הזו הצליחו לנטוע מחצית מן השדה. היה זה גבריאל לבדו שעסק בכך. הוא היה אף שקדן וחרוץ יותר מאביו למלא את רצונו. הוא לא התעייף ואף פעם לא התייאש עד שהשיג את מטרתו.

גם בשנת 5659 [1899] הסנ' גבריאל היה עסוק בנטיעות של עצי הזיתים, עד שהצליח לנטוע את השדה כולו. כאשר סיים לנטוע, הזמין את מנהל המושבה כדי שייווכח שבאמת נטע. המנהל כבר הכיר את האוּמנות הזו היטב, ובהיותו אדם מאוד נעים הם הלכו ביחד; והוא נהנה עד מאוד מכך שהשדה ניטע בהתאם לדרוש, וכשהוא טופח על שכמו של סנ' גבריאל אמר לו: "אני עוד לא ראיתי במושבה אף אחד אחר שמסור לעבודה כמו משפחת אריה", והסנ' גבריאל ענה לו שהם לא מרגישים שהם ראויים לשבח עד כדי כך. המנהל, היות שהיה מרוצה מאוד, דיווח על הכול לאליאנס יִזרָאֵליט. וביום הזה הם אכלו יחד

477               ביוגרפיה של בניו של סנ' רפאל בראשון לציון                 1899

במטע ושבו יחד.

את התשלומים עבור ההלוואה שלקח סנ' רפאל לקניית מאתיים הדֵקַארים הם שילמו כסדרם בכל שנה, וגם בשנה הזו הם שילמו את התשלום בעיתו. הם שמחו מאוד על כך שנשארה להם עוד פירעון שנתי אחד עד לסיום החוב, אזַי ייחשב להם שהם כבר לחלוטין בעלי קרקע זו. היו רבים אחרים כמותם שלא היו מסוגלים להפקיד את התשלומים כסדרם, והיו להם קשיים רבים עד שהסדירו זאת. מאחדים לקחו בחזרה חלקים מאדמותיהם, ונתנו אותן לאחרים כי לא עיבדו אותן.

מיסיה דָּוִד ששהה בתוניס לא יכול היה להישאר לבדו במקום הזה, ומינוהו שוב כמנהל בית הספר בירושלים. היותם קרובים יותר אליו חיזק אותם מאוד, כיוון שהיה להם תמיד צורך בתמיכתו ואף בעצותיו. הוא הדריך אותם תמיד כיצד להתנהל, ובדרך זו הצליחו כל הזמן בכל מהלכיהם. מיסיה דָּוִד בא לבקרם כל הזמן, שאל אותם על כל שעבר עליהם בכל יום, והם לא הסתירו מפניו דבר.

בשנת 5661-5660 [1901-1900] כל המושבות שהיו בארץ הקודש עברו כולן תחת

478               ביוגרפיה של בניו של סנ' רפאל בראשון לציון                    1900

השגחתה וניהולה של אליאנס יִזרָאֵליט, כך שהיו בעיקרן כפופות ומנוהלות על פי ההוראות של אליאנס. אומנם לכל אחת מהן היה מנהל נפרד, אך הוא היה תלוי בכל במנהלי רשת בתי הספר של אליאנס. היה בזה עבור אותם הבנים של הסנ' רפאל משום עזרה גדולה, מעל הכול כיוון שמיסיה דָּוִד כבר היה מנהל בית הספר בירושלים.

הסנ' גבריאל עסק באותה השנה רק בעיבוד המטעים שבעבר הניבו פירות וכעת היה צורך לחדשם, כיוון שכמה מהם הלכו והתייבשו. בו בזמן הוא הוסיף למטעים מיני פירות אחרים מן האזור. נוסף לכך הוא הרכיב על אי־אלו מהעצים שהיו גדולים וחזקים, דהיינו, חיבר אליהם סוגי פרי אחרים, כך שיגדלו על אותו העץ שלושה או ארבעה סוגי פרי. למשל, הוא 'איחה' עץ תפוחים כשהרכיב עליו תפוזים ולימונים. על זאת התעוררה שאלה כשאמרו לו שלפי תורתנו זה אסור, יען כי שעטנז הוא. ולכן אותו העץ נאסר ויש לכרותו, ואילצו אותו לכרתו. מותר לחבר [להרכיב] על עץ מסוים רק עץ הנושא אותו פרי, כך שלעץ תפוחים מתוקים מותר לחבר רק עץ תפוחים חמוצים – גדולים או קטנים יותר. וכך, לשום עץ פרי אסור לחבר עץ פרי אחר שאינו מאותו מין [במקור min]. את מטע הזיתים הוא רִענֵן בשתילים חדשים במקום

479               ביוגרפיה של בניו של סנ' רפאל בראשון לציון               1900

אלו שלא נאחזו [בקרקע], ואת הפירות אסף בעיתם כאשר הבשילו והובילם לשווקים למכירה.

בשאר הגידולים עסקו האחים האחרים, וכולם ידעו היטב את מלאכתם. ובאשר למלאכות הבית, היו אלה תחת טיפולה של הסנ' דוּדוּצָ'ה. היא עסקה בכך, ובנוסף הלכה לשווקים והובילה את העופות ואת הביצים, ובכך היה די, וכן את החלב והיוגורט. וכך חיו כולם באחווה גדולה, שמחים ומאושרים תמיד.

כפי שנאמר, באותה השנה הם סיימו להחזיר את מלוא סכום ההלוואה לקניית מאתיים הדֵקַארים. וביום הזה לא הלכו לעבוד וערכו חגיגה, לה הכינו מבחר מאכלים טעימים שאותם אכלו בשדות בשמחה. היו אוכלים, שותים ושרים.

480

כאן מסתיים הפרק אודות הבנים של סניור

רפאל א' אריה מראשון לציון עד שנת 5660–5661 [1900–1901]. כל הרוצה להמשיך – חופשי לעשות כן, ובלבד שינהג כפי שנכתב בסופם של כל הפרקים העוסקים בשושלותיהם. נכתב בסופיה עד ה־21 באוקטובר 1913.

 

 

📜 שעתוק בלאדינו

467

De aki i en delantre si enpesa la partida de los IJOS de el S-r. Refael de H. Avramatche, en Richon le Sijon, a la kavesera de los 2 mas grandes S-res Gavriel i Chemoel,

468                        Biografia de los IJOS de S-r. Refael en Richon lo Sijon.                  1893

En el anio de 5653, denpoes ke ja kortaron el mez, de la moerte de sus padre, i ke algo ja si konortaron, ejos todos los ermanos, i ala kavesera de los mas grandes, vinieron en un akordo en apretandosen las manos por de moevo torna kontinuar sus lavoro i de guadrar la union ermandad i lavorar sigun el tiempo de sus S-r. padre, kon ke lis foera por kavesera sus S-ra madre, i de esta manera ejos todos, ke estuvieron de boen akordo, foeron de esta manera, kontinuando, i ansi foe ke sus prodoidos, ivan siempre andando i adelantando, ejos kontinuaron sigun de antes de ir a los pazares, i se jevavan de todos los artikolos ke ejos, los jevavan de antes, i sovre los arvoles, si okupavan siempre, i siempre buchkavan de non dechar nada atras sigun de loke era de mas antes,

Sus S-r. Tio M. David, ke era en Jeruchalaim, profesor en la Echkola de la alijansa jsraelid, el los vijitava, i los akonsejava siempre, ke i ejos tambien lo sentijan, el kudijava tambien i por los mas tchikos IJOS i IJAS, de el S-r. Refael su ermano, por ke kontinuaran las Echkolas, i tambien fin a un grado lis ajudava por los sujos sostinimientos, i estos ke kontinuavan la Echkola de Jeruchalaim era el ke los resivija en su kaza, seja para durmir komo tambien i para mantenerlos, i ansi foe ke entre ejos ke si protejaron tanto, foe ke todos salieron mui bien idukados, i bien savidos sovre todo en los lavoros de sus tieras, i ejos de mizmo todos lavoravan sin kansarsen, ansi era de mizmo ke i sus S-ra madre, aparte de loke kudijava por la kaza entera, foe tanto kapatche, de

469                         Biografia de los IJOS de S-r. Refael en Richon lo Sijon.                      1893

kudijar tambien i por todo el menester, de sus tieras ke era eja en kada manijana, ke los mandava a sus ijos al lavoro i estava tambien al koriente de todo el menester, i lo mas mijor de todo era ke todos ejos la sentijan,

            En el anio de 5654, ejos todos los ermanos ke kontinuavan en sus lavoro, las rekoltas de este anio lis foeron mui boenas i mui grandes, i ejos solos ke non alkansavan por rekojerlas, le izieron ke si tomaron lavoradores, para ke lis vinieran en la ajuda, i ansi foe ke ejos presto lo rekojeron i una boena kantedad de los prodoidos les foeron vindiendo, i la moneda ke rekojeron ejos si foeron merkando algunos pedasos de tiera, ke eran las mas serka de las ke ejos ja tenijan, i mas tadre si merkaron tambien i algunas vakas i kavajos, lo todo para ke lis foeran pariendo, ke esto tambien lo konosijan el engrandeser, animales, eja la S-ra. Dudutcha si okopava de mizmo en las gainas eja en este tiempo ja tuvo 200 gainas, ke li parijan goevos, i aparte tenija ke engrandesija pojos, para jevar los a los pazares i lis vendija a 8 i 10 groches el uno, i aparte si jevava tambien i las gainas ke ja eran viejas, i ke non servijan para detenerlas ke non etchava goevos, i mas engrandesija, de las gainas, ke eran mui grandes, i tambien mui tchikas ke los S-res las merkan ansi i los gajos, para detenerlas, por fantazija, para ke

470                         Biografia de los IJOS de S-r. Refael en Richon lo Sijon.                      1894

lis kanten mientres la notche, i kantan en kada ora, i esto kon boz mui godra, ansi las ke son tchikas sigun ditcho antes kantan lo kontrario kon una boz mui delgada, i estas tambien en kada ora, i las merkan a 20 i 25 frankos el par,

            El S-r. Gavriel enpeso a ir mas muntchas vezes el mizmo a los pazares, ke sigun si vido denpoes foe ke el iva indo para toparse Novija, ma si travo de aderesarse ande la madre, sovre esto i mas tadre el si lo dicho a su S-r. Tio, M. David, i el li atcheto por azerlo esto, ke si lo dicho en sikreto a su konijada, i eja si gusto mui muntcho, solo ke li rogo a su konijado porke li topara un partido ande podran bivir non solo ejos otro ke tambien i eja, ke agora non es komo los tiempos de mas antes, i M. David li dicho ke el lo primero ke tiene de azer es esto, i ke non tenga loke pensar, sovre ke i la madre tambien ja estuvo kontente porke si kazara foe ke el M. David enpeso a avlar kon algunos sus konosidos sovre esto ke li ivan traendo muntchas novijas, i por kada una era ke si los azija saver seja a el Novijo komo tambien i a la madre, i entre ejos siempre lo kalkulavan,

En el anio de 5655, de mizmo ejos todos los ermanos mui aunados ansi tambien i sus madre los guijava, kontinuavan en todos sus lavoros, i de mizmo vijitavan en kada tiempo los pazares ke sin

471                         Biografia de los IJOS de S-r. Refael en Richon lo Sijon.                      1895

esto de ir a los pazares non podija ser, ke era solo en el pazar ke si lis vendija sus artikolos, i tambien ke si merkavan todo el menester por la kaza i de sus tchiflik, aun kon todo ke ja avija, en la kolonija, de todo el menester, solo lo azijan por mas barato ke ejos lo merkavan lo todo en kontante,

            kon la kareta ke la tenija merkado sus S-r. padre de 2 aznikos foe en este anijo ke la vendieron i se merkaron otra mas grande, i la kochejavan en vezes kon aznikos i en vezes kon un kavajo i era kon esto ke si ivan a el pazar, en este anio ja tuvieron 4 vakas muntchideras, ejos kontinuaron de ir koajando los jagurtes, i los vendijan siempre en jeruchalaim, ke agora si avija enbezado la IJA ke tenijan en kaza, i eja era, ke li venija en ajuda de muntchas kozas de la kaza, a su madre i a sus ermanos,

  1. David ke en este anio non foe mas profesor en la Echkola de Jeruchalaim i a razon ke foe el eskrivano de parte la alijansa Jsraelid, para las kolonijas, ke a esta razon venija mas muntchas vezes a la kolonija de Richon le Sijon, foe ke lo izieron el espozorio, de el S-r. Gavriel, kon la IJA de Hr. Avraam Mevorah, ke ja estava en Jeruchalaim, ke la Novia si jama _____ i lo konvinieron ke li devija de dar ____ liras de kontado i achugar a su onor, i pokos dijas pasando si foeron todos a Jeruchalaim, i lo izieron el espozorio, kon muntcho gusto i se alegraron todos, en siendo mui kontentes de todas las 2 partes, i el novio li dio muntchos prezentes a la novia, i mientres ke estuvieron espozados si mandavan i

472                         Biografia de los IJOS de S-r. Refael en Richon lo Sijon.                      1895

resivijan las dulsuras i presentes sigun el uzo de Samokov, i en kada vez ke ivan a el pazar de Jeruchalaim, seja el Novio komo tambien i la Esfoegra li javavan muntchos modos de prezentes, de los prodoidos de sus tchiflik, i ansi era ke la Novija si gustava mui montcho koando li jevavan ansi prezentes, de el tchiflik, de koando li jevavan otros prezentes, i siempre lis dizija, ke eja non kere presentes ke van a ser merkados kon moneda ke eja ja tiene muntchos i su plazer es ke koando li van a kerer bien mandarle ke seigan de estos de sus revinido solo,

En el anio de 5656, era tambien de mizmo ke kontinoavan en sus lavoro de el tchiflik, ejos nunka nun pensaron por la vida de ser sevdadinos, ke koando sintijan avlar or platikar de algunas merkansijas ke non lis enteresava a ejos i ke non eran ke si podijan enbezar, algunas moevas sovre la agrekoltura, lo azijan ke si apartavan de ansi konversasiones, i se adjuntavan ande lis konvinija a ejos solo por sus, etchos, i foe de esta manera ke si lis envistio, la amor, de los solo sujos, sus entremitimiento, i ansi es loke mos kale dizir ke ejos siempre foeron andando i profetando, i se toparon siempre kontentes,

            ejos kijeron demandar por azer la boda solo ke lis foe la kaza mui tchika, ke sovre esto sin tadrar ejos presto foe

473                         Biografia de los IJOS de S-r. Refael en Richon lo Sijon.                      1896

ke si prontaron el matirijal menesterozo para la fragua de 2 kamaretas ainda adjuntar, a la kaza ke ja la tenijan i en un enterval de un mez ejos ja estuvieron prontos de las 2 moevas kamaretas, i denpoes ke las mobelijaron, ejos demandaron la boda ke lis foe akordado, i en el tiempo ke ejos fiksaron la izieron la boda kon muntcho gusto i alegrija, i la novija ke ja lis trucho boena achugar i bien kontado, i eja ke ja foe, mui onasta, i boena, i ermoza ke ja es de todas 2 partes estuvieron mui bien kontentes, i ejos los moevos kazados ke si aman i si respektan muntcho, ansi tambien i kon toda la familia, es ke biven mui kontentes,

            Su esfoegra la S-ra Dudutcha, era mui gustoza, de verse ke ja tiene Noera en kaza i ke ja la respektava, ke eja si espantava komo muntchas Noeras ke del presipio ja non keren a las esfoegras aki foe al kontrario i ansi era ke la amava mui muntcho i non la dechava lavorar en nada ke por lo todo kudijava, eja solo i a eja la mandava ke pasara la ora kon otras mansevas ke ja avijan muntchas en la kolonija,.

En el anio de 5657, M. David, ke era el eskrivano de las kolonijas, los ajudava mui muntcho sovre los entereses de sus sovrinos, sovre todo ke kudijava, por los tchikos ke frekontavan la Echkola i los detinija en su kaza, i en este anio ke lo nomenaron

474                         Biografia de los IJOS de S-r. Refael en Richon lo Sijon.                      1897

por profesor, de la Echkola de la aliansa Jsraelid en Tunis, esto lis foe algo de sikinti ma el M. David, ja foe tanto entelejente i kapatche, para resentarlo i esto vija de la aliansa Jsraelid, i por ke foeran kudijados, de una de las muntchas lokaledades ke ja avija en Jeruchalaim, para sostener i kodijar por algunos menesterozos i ansi elevos, i esto tambien es por la amor i ermandad, del adelantamiento de su familia, en ser ke si topan lechos de los otros parientes, i non decharsen, el protejamiento de los unos a los otros, ejos en la kolonija, ke non foeron nunka enfasijados de sus lavorar, ainda koanto mas buchkavan siempre a merkarsen algunos pedasos de tiera, i non meravan al presio si era karo or barato lo azijan siempre de ir antchande sus tieras, i ansi de mizmo lo azijan en ir merkando tambien i los animales seja kavajos komo tambien i las bakas ejos en este tiempo ke ja estavan en mas antcho de la moneda porke los presios de todos sus preduides, foeron muntcho mas karos ke de el anio pasado, sovre todo en el etcho de los goevos i los jagurtes ke lis foe mui provetchozo, era lo mas muntcho, ke rekojijan moneda en kada sigundo dija, ke alkansaron dijas ke tomaron fin a 250 groches ke esto ja es mui muntcho para un tchifliktchi,

En el anio de 5658 li nasio a S-r. Gavriel un IJO, ke foe aligria mui grande sovre todo ke levantaron el nombre de el

475                         Biografia de los IJOS de S-r. Refael en Richon lo Sijon.                      1898

S-r. Refael ke foe el primero ke si foe a la tiera santa, ejos lo azijan en kada dija komo una boda, ke kombedavan a todos sus amigos de la kolonija, i en el dija de el birkad mila jamaron a los parientes de jeruchalaim ke li vinieron todos, i se alegraron i lo jamaron REFAEL, ke su madre propija lo aletcho i kudio, i ansi foe kon muntcho kudijado mui bien engrandisido, sovre todo su Vava la S-ra Dudutcha ke ja es koanto una boena medika, de el pratik ke tuvo de koando los kudijava, a todas sus krijaturas, sigun ke todas ja foeron tanto boenas elevadas, lo mijor ke si poede pensar,

Koanto a sus dekontino lavoro de nada atras non dechavan lo todo kontinuavan sigun de siempre, ejos enpesaron a prontarsen por sembrar de 1500 a 2000 arvoles de zeitunas, i foe en este tiempo ke lis akaisio un kampo bastante para esto ke foe en una altura, i lo markaron i sin tadrar ejos si prekuraron los fidanes ke ja avija chpekulantes ke los venden, solo ke para esto tuvieron el menester de algo de moneda, i foe ke si aderesaron al derektor de la kolonija, por rogarle si era posible a ke los ajudara por esta koza ke ejos deja[3] ja lo tenijan lo mas enportante pronto i el derektor ke ja los kerja azerlis bien lo izo esta propozision un raporto sigun de esto ke premia lo todo en la favor de los ditchos ermanos i lo mando a la alijansa Jsraelid, porke lo egzamenaran i ke lo ajudaran ke esto ja era tambien primerozo en la kolonija i esto ja foe presto akordado i en pasando komo 2 semanas, ja li vino el orden al Derektor, porke li avansara la suma menesteroza kon

476                         Biografia de los IJOS de S-r. Refael en Richon lo Sijon.                      1898

la kundision ke si endevdaran a pagarlos por el tiempo ke ejos lo kerijan i de esto foeron mui gustosos, i lo izieron ke si endevdaron a pagarlos en 10 anios, i sin tadrar ejos si metieron en el lavoro porke ejos ja lo konosijan tambien i esto i en este anio alkansaron a asembrar la metad de el kampo, ke era solo el S-r. Gavriel ke si okupava de esto, i era mas merakli de el padre, para reintchir todo su dezejo, fin al tiempo ke lo alkansava, sin ke si kansava, i nunka tambien non si deskurajava,

En el anio de 5659, el S-r. Gavriel era de mizmo okupado en el sembramiento de los arvoles de las azeitunas, fin al grado ke el reucho a sembrarlo el kampo entero, ke koando ja lo eskapo de sembrar, lo kombedo al derektor de la kolonija, porke viera ke ja es verdad ke sembro, i tambien ke i el derektor ja konosija este estudio mui bien, i el ke era una persona mui amable, foeron djuntos i li plazio mui muntcho ke ja foe sembrado sigun de loke premija, i en batiendole la espalda de el S-r. Gavriel li dicho, jo ainda non vidi en la kolonija, a dinguno otro amorozo de el lavoro komo la Familia ARIE, i el S-r. Gavriel li respondio ke ejos non si konsienten fin a este grado de ser alavados, i el Derektor por ser ke si topo mui kontente lo raportio lo todo a la alijansa Jsraelid, i en este dija ejios komieron en djuntos en el kampo de los

477                         Biografia de los IJOS de S-r. Refael en Richon lo Sijon.                      1899

arvoles, i si boltaron de mizmo djuntos,

            Kon los versamientos ke ejos tenijan por los 200 dekares ke tinija tomado el S-r. Refael, ejos los versavan mui regularmente, en kada anio, i en este anio tambien ke ja lo versaron en su tiempo, eran mui alegres ke tenijan otro un anio de versar para ke si eskapara i entonses lo kontan ke ja son ejos deja enteramente patrones de estas tieras, lo koal ke uvo muntchos ansi otros ke non pudieron versar en regla, i uvieron muntchas defekultades fin ke si lo reglaron, i de algunos lis tomaron atras algunas tieras i las dieron a otros, porke non las lavoravan,

  1. David ke era en Tunis foe ke non pudo estar solo en este lugar i lo nomenaron torna komo derektor en la Echkola de jeruchalaim, ke esto lis era grande foersa para ejos el estarsen kon el de mas serka, porke siempre lo tenijan de menester, seja por algunos protejos komo tambien i konsejos, ke los guijava, siempre de koalas maneras ke si enkamenaran, i de este modo foe ke ivan siempre esuchendo[4] en todos sus andamientos, i M. David era ke siempre los vijitava, i lis demandava, por todo esto ke lis pasava en kada dia i ejos non li enkuvrijan de nada,

En el anio de 5660-61, ke todas las kolonijas ke eran en las tieras santas, foe ke pasaron todas adebacho de los

478                         Biografia de los IJOS de S-r. Refael en Richon lo Sijon.                      1900

kudios i la admenestrasion de la alijansa Jsraelid, porke lo mas muntcho era ke dependijan i se admenestravan kon los ordenes de la alijansa, solo ke tenija kada una su derektor solo aparte, ke esto todo dependija tambien i de los Derektores de las Echkolas, ke ja eran de la alijansa, esto lis foe para los ditchos IJOS de el S-r. Refael grande ajuda, sovre todo ke ja era i M. David el Derektur de la Echkela de jeruchalaim,

            El S-r. Gavriel era en este anio siempre ke si okupava solo en el lavoro de los arvoles seja estos ke ja tenijan de antes de las frutas ke li kalija ke foera renovandoles porke algunos ja si ivan sekando, i en mizmo tiempo el iva adjuntando i otros de otras maneras de frutas ke avijan en sus partes, i tambien el izo ke en algunos arvoles ke eran grandes i forsudos, los achlejava[5], ke es adjuntar otros modos de frutas para ke krisieran, en un arvol 3 i 4 maneras de la mizma fruta, i en un arvol ke el adjunto, ke era mansanas li achilo portekales, i limones, foe ke sovre este se izo kistion, en diziendole ke moestra lei non alesensija, esto porke es CHAATNES, i este arvol ja es enkonado i kalija ke lo kortara, i ansi foe ke si lo izieron kortar, i es solo ke si poede adjuntar en un arvol solo de la mizma fruta, solo ke si el arvol es de mansanas, dulses, si va a poder adjuntar, i tambien mansanas agras, or ke son mas grandes or tchikas, i ansi en dingun arvol non si poede adjuntar otro fruto ke non es de su MIN, i kon los arvoles de las azeitunas, iva tambien renovando moevos fidanes, a estos ke non si

479                         Biografia de los IJOS de S-r. Refael en Richon lo Sijon.                      1900

aferavan, i en su tiempo el era ke rekojija las frutas ke ja esta van etchas, i las jevava a los pazares por venderlas,

            I kon lo restan de los sembrados se okupavan los otros ermanos, porke todos ja konosieron todo el ufisio, koanto a i los etchos de kaza eran todos a los kudios de la S-ra Dudutcha, ke si okupava, i eja tambien si iva a los pazares, i se javava, seja gainas i tambien de los goeves ke esto ja era muntcho, ansi de mizmo i kon las letchos i los jagurtes, i de esta manera todos ejos eran siempre, mui gustosos i mui aunados,

sigun ditcho ke en este anio ejos ja eskaparon de versar toda la suma de los 200 dekares, lo izieron en este dija ke non foeron al lavoro i lo fiestaron, kon ke si prontaron modos de komanijas boenas i se las komieron en los kampos, alegrandesen kon komer i bever i kantar,

480

Aki si eskapa la partida de los IJOS de el S-r. Refael A. Arie, de Richon le Sijon, ke es fin a el anio de 5660-61, i en kijendo kontinuar, son liberos, en komportandose sigun eskrito en el kavo de todas las partidas de sus linaje, eskrito en Sofia fin el 21 oktomvri 1913,

 

 

📌 הערות שוליים

  1. [1] הכלה הייתה נכדתו ולא בִּתו של חריבי אברהם מבורך, שהיה הרב הראשי של סופיה לפני שעלה לארץ ישראל, בת בנו יעקב.
  2. [2] כך במקור השאיר המחבר רווחים המיועדים להוספת שם הכלה וסכום הנדוניה. לפי עץ המשפחה, שמה של הכלה הוא אורו והיא נולדה בסופיה בשנת 1883. יוצא שבעת נישואיהם בשנת 1895 החתן היה בן 26 והכלה בת 12! לפי אלבום ראשוני ראשון לציון היא נולדה בשנת 1877 ובעת נישואיה הייתה בת 18.
  3. [3] deja, ממקור צרפתי במשמעות כבר. פעם ראשונה שמופיע בכרוניקה. ומכאן קיים פעמים ספורות.
  4. [4] Esuchendo, מילה זו לא במילון, בפורטוגזית suceder להצליח באיטלקית successo, מוצלח, לפי אשכנזי הצליחו.
  5. [5] (Achlejava ,(ashlear, ashlar, שורש זה שמובנו כאן להרכיב (מובן החקלאי) לא קיים אצל פרץ. שם קיימים, ממקור טורקי ashlamá – עץ מורכב ו- ashleadura – הרכבה