פרק 14 📅 1879–1885 📍 Samokov 🌳 עץ משפחה

הסניורים רפאל ומשה דויד א. אריה

📖 תרגום לעברית

417    ביוגרפיה של סנ' רפאל ומיסיה דָּוִד א' אריה      1879

בשנה זו 5639 [1879] חכם אַברָמָצֶ'ה כבר לא היה בין החיים, וסנ' רפאל התגורר בבית אביו בסמוקוב. הם קיימו את מנהגי שנת האֵבל על אביהם, כשהלכו בכל יום לבית הכנסת, לכל התפילות – בבוקר ובערב. ובּוּ' רבקוּצָ'ה לא יצאה לשום מקום ושהתה בבית, וכל קרובות המשפחה התמידו לבוא לבקרה וגם דאגו לכל צרכיה. היא ביכתה את בעלה זמן רב. אף שהיה מוקף בילדים רבים, למרות כל זאת סנ' רפאל לא הניח לאימו לסבול במאומה. הוא התהלך קודר ומדוכא, מכיוון שלא רק שאביו לא השאיר לו כלום, עוד היו לו הוצאות בתקופה שהיה חולה. ואף שגם לו לא היה, מפעם לפעם דאג לאחיו הקטן ממנו, מיסיה דוד, ששהה [בלימודיו] בפריז ואף שלח לו מעט כסף.

מאוחר יותר בּוּ' רבקוּצָ'ה כמו גם כלתה, עבדו בכל מה שמצאו. פעמים רבות לקחו אי־אלו עבודות תפירה, תיקנו וסרגו גרביים אצל קרובותיהן וגם בבתים אחרים, ובכך עזרו בכיסוי הוצאות הבית. אחותו הקטנה המשיכה ללמוד בבית הספר. אחיו מיסיה דָּוִד ששהה בפריז כתב להם בקביעות שלא ישאירו את אסתר בבית ושתתמיד בלימודיה, וכך גם ינהגו בילדיהם [ילדי רפאל] כי הישועה לעתיד תהיה אך ורק

418   ביוגרפיה של סנ' רפאל ומיסיה דָּוִד א' אריה      1879

מן הלימודים. וכך אכן היה, ונקרא על כך בהמשך – על הקורבנות שהקריב ועל הייסורים שעבר סנ' רפאל, עד שעלה בידו להגשים את שאיפותיו.

מיסיה דָּוִד שהה בפריז והיה עסוק יום ולילה בלימודיו. חבריו ומוריו יעצו לו שלא יעבוד כל כך הרבה, אך הוא לא שמע בקולו של אף אחד. כאשר כל התלמידים יצאו לטיולים ולבילויים, הוא לא הצטרף אליהם, מפני שלא היה לו על מה להוציא כסף. הוא אמר להם תמיד שהוא אוהב את הלימודים ויותר אינו צריך מאומה. לאחיו כתב שאף אם אין ביכולתו לתחזק את הבית, שיטפלו היטב באימא, שיכלכלו את מעשיהם בחיסכון ככל האפשר, ושלא ישלחו לו מאומה כי הוא כבר יסתדר איכשהו בפריז. [והוסיף] שלא יתעצב כלל כי ישְפַּר עליו המזל ברגע שיסיים את בית הספר, ואז הוא כבר ידאג לכל המשפחה. כאשר נודע לו על מותו של אביהם היה מלא צער והתאבל עליו ימים רבים, עד כי מוריו היו צריכים לשחררו מבית הספר למשך כמה ימים כדי שינוח קצת, ובכך ניחם מעט.

סנ' רפאל הלך לעיתים לכפרים, ומילא גבינות בנֹאדות אותם היו הסוחרים שעיסוקם בכך שולחים לקונס'. התשלום שקיבל היה חמש פָּארָס לאוֹקָה ויכול היה להרוויח 15 עד 20 גרושים ליום, אלא שלא תמיד מצא אפשרות לעסוק בכך. לפעמים בימי השוק פתח דוכן ומכר מלח ומוצרים אחרים לכפריים. [לצורך כך] לפעמים לקח

419    ביוגרפיה של סנ' רפאל ומיסיה דָּוִד א' אריה      1879

מאזניים מן הבָּאידר,[1] מקום שבו שוקלים את המוצרים ואת כל הסחורות שקונים ומוכרים בשוק לפי משקל, הכול כדי שהשקילה תהיה נכונה; ומעל עשר אוקיות חייבים לשקול אצל הבָּאידר ולשלם חצי פָּארָה לאוֹקָה. זכות זו נמכרה למוּלטֵזים במכירה פומבית, והשוקלים הללו התחלקו בסכום שאספו במשך היום עם המולטזים – מחצית לכל אחד; ומזה הרוויח 15 עד 20 גרושים ליום. המכירות של המלח והעסק של השקילה היו בהמלצתו של כְריסטוֹ סְרֵבֵּניצָה.[2] כך שלמעשה היה צריך למצוא עבודה מִדֵי יום ביומו, ומובן מאליו שהתפרנס בדוחק.

בשנת 5640 [1880] הגיע קרוב משפחה של בּוּ' רבקוּצָ'ה שהייתה ממשפחת סידי מפיליבֶּה. אותו סנ' שביקר אותה ראה את כל הצער של בנה סנ' רפאל, שסבל כדי לפרנס את המשפחה. הוא יעץ לו שילך לפיליבֶּה אצל דודיה, ויבקש מהם שיעזרו לו במעט כסף ובמעט אשראי. [עוד הציע] שיקנה בפיליבֶּה אי־אלו סחורות קולוניאליות וימכור אותם בסמוקוב לחנוונים, ובכך יוכל להיות יותר עצמאי ולהתפרנס יותר טוב. וכך קרה שאותו אדון לקח את סנ' רפאל איתו [לפלובדיב], והוא סיפר להם על החיים שעוברים עליו. וגם אותו אדון שהביא אותו

420   ביוגרפיה של סנ' רפאל ומיסיה דָּוִד א' אריה      1880

סיפר את אותם הדברים לדודיו, הלא הם הסנ' יצחקוּצ'וֹ ויוסֶפָצֶ'ה סידי, ושניהם הסכימו לעזור לו ונתנו לו מעט כסף מזומן. וכן פתחו לו אשראי בכמה חנויות למוצרים כאמור, וגם בחנויות שמכרו מוצרי עטארייה [במקור  ,ahtarieתבלינים, תמציות ושמנים ארומטיים]. החנויות האלה נתנו לו מהסחורה שלהן, והוא שב שמח מאוד לסמוקוב עם כל הסחורה, ומכר לחנוונים ברווח קטן. ובדרך זו המשיך בלי שפתח חנות, הכול כדי שלא יהיו לו הוצאות. הוא התפרנס היטב והיה מרוצה מאוד. הוא הצליח למכור את המשלוח הראשון שהביא בפרק זמן של 15 ימים, ונסע שוב לפיליבֶּה. ושוב קנה מוצרים כאלה, שחלקם הוזמנו על ידי החנוונים, וחלק מן הסחורות לא היו שלו, אלא היה רוכש אותן לטובת חשבונם והם היו משלמים לו את עמלתו.

מיסיה דָּוִד שהה בפריז, והיות שלא קיבל מאחיו שום סכום כסף והיה לו צורך לרכוש אי־אלו ספרים ודברים אחרים, התלבט רבות האם לבקש ממישהו מקרוביו בסמוקוב לפחות מאה פרנקים כהלוואה. ובאותה שעה נחלשה מאוד עמידתו שלא להיזקק להלוואה, ומשלא נותרה לו ברירה פנה אל אחד מבני משפחתו בבקשה שילווה לו שמונים פרנקים בלבד, אותם יפרע כשיסיים את בית הספר, והלה העביר לו מייד מאה פרנקים. הוא שמח מכך עד מאוד. הוא הרי לא הוציא עבור עצמו כמעט אף פרוטה, כי כל מחשבתו הייתה נתונה ללימודים. וכך עלה בידו להצליח ולהכין את עתיד חייו ועתיד

421   ביוגרפיה של סנ' רפאל ומיסיה דָּוִד א' אריה      1880

חייהם של צאצאיו אחריו וכן את חיי אחִיו ובני ביתם. מאוחר יותר נקרא על הדרך שבה הם כולם חיים כעת כעצמאים, ואינם נצרכים עוד להיות בני חסות של אחרים.

בשנת 5641 [1881] סנ' רפאל המשיך באותו המסחר בסחורות קולוניאליות, ונהג לנסוע לפיליבֶּה בכל חודש, שם קנה את המוצרים אותם מכר. ובזמן הזה התחיל למכור מעט בהקפה, כי היו אחרים שהתחילו להביא את אותן הסחורות שהוא הביא והתחרו בו. הוא היה עצוב ומודאג מכך שייקחו לו את העסק מהיד, אך המשיך כמו קודם ואף היו לו מעט רווחים. למרות שהרווחים היו מעטים הוא הסתפק בהם, וניתן להבין כי החיסכון הגיע לדרגה העליונה.

בבית סנ' אימו בּוּ' רבקוּצָ'ה ואשתו הסנ' דוּדוּצָ'ה, בראותם את סנ' רפאל כה עצוב ומודאג ואף הולך ונחלש, אמרו לו שתיהן שלא ידאג כל כך לפיות שעליו להאכיל; שהן כבר יסדירו את צורכי הבית, ושייתן דעתו רק לעסקים שבשוק. ובלי שסנ' רפאל ידע, הן תמיד קיבלו

422   ביוגרפיה של סנ' רפאל ומיסיה דָּוִד א' אריה      1881

מקרוביהם מספיק כדי פרנסתם ואף מעבר לכך. מלבד זאת הן עבדו, ובשכר עבודתן התלבשו הן וילדיהם, שכפי שראינו באו [לעולם] אחד אחרי השני. סנ' רפאל לא הצליח והיה תמיד חֵרד. כל רצונו היה שיגדלו ילדיו ואז לבחון את האפשרות לנטוש את סמוקוב וללכת לעיר אחרת, כי לא יכול היה לשאת את הדלות ממנה סבל ושאת כל כולה לא ניתן לכתוב כאן. האמת היא שהיה עובד חרוץ ולא התעייף כלל, הודות לכך שהיה איש מאוד בריא; זאת למרות שהיה רזה מפני שלא ניזון כראוי. לא היו לו שום חשקים, לא לאוכל ולא למלבושים. לרוב העביר את הזמן בבית דודתו בּוּ' בּוּליסוּ, אלמנת חכם אֵלְיָיצ'וּנוֹ ואצל בני דודיו, וכאשר היה עליו להתייעץ היה זה רק איתם. ואף הם קירבו אותו אליהם עד מאוד, ומכולם אהבה אותו דודתו. הוא ביקר אצלה תמיד והתייעץ איתה, והיא העניקה לו הרבה אורך רוח.

בשנת 5642 [1882] נולדה לסנ' רפאל בת שעליה היה אומר: "שתבוא בשעה טובה, וה' יברך אותי בעושר בתֵתוֹ לי צאצאים למלא את הארץ, אקבלם באהבה ואומר כי האל

423   ביוגרפיה של סנ' רפאל ומיסיה דָּוִד א' אריה      1882

שנתן לי אותם, הוא שיתקין לי צורכי פרנסתם וגידולם". היולדת בכתה על כך שילדה בכל שנה שנייה וכבר עייפה מלטפל בהם, ובעלה ניחם אותה וכן גם כל קרוביה. וגם בלידה הזו ביקרוה ושלחו לה את כל דברי המתיקה והמתנות, כפי שנהגו לשלוח לכל היולדות. וביום שבת העניקו לבת שם וקראו לה סולטנה. אימהּ הייתה זו שהיניקה אותה וטיפלה בה לבדה, כי הייתה אישה בריאה.

בשנה הזו מיסיה דָּוִד סיים את בית הספר 'כל ישראל חברים' בפריז. הוא נתמנה ל־אָג'וּאָן [עוזר למנהל] בבית הספר של קונס' בשכר שנתי של 1,200 פרנקים; בנוסף נתנו לו גם סכום כסף מספיק לקניית בגדים ודברים אחרים כגון אלה וכן הוצאות הנסיעה. הוא בא לקונס' ליטול את משְׂרתו ושמח עד מאוד, ואין צורך לומר שכל קרובי משפחתו שמחו הרבה יותר. הוא היה מאוד דייקן וחרוץ ולמד את התפקיד למעלה מן הדרוש, כך שהמנהל אהבוֹ מאוד ודאג לו. אחרי חודשיים שלח לסמוקוב מאה פרנקים לעזרה בהוצאות המִחיה. וכתב להם שיהיו שמחים משום שמעתה ואילך לא יסבלו עוד כמקודם, כי הוא ישתדל להרוויח גם ממקורות אחרים. וכן [כתב] שהתחיל לתת שיעורים בצרפתית לתלמידים, ובכך הוא מכין לעצמו את היכולת להרוויח 150 עד 200 פרנקים לחודש.

סנ' רפאל המשיך גם בשנה הזו בעסקי הסחורות שהביא מפיליבֶּה, אבל לא 'הלך לו' כמו

424   ביוגרפיה של סנ' רפאל ומיסיה דָּוִד א' אריה      1882

בשנים הקודמות. כפי שכתבתי, קמו יזמים אחרים כמותו והתחרו בו קשות. והיות שכך, בהון שעמד לרשותו לא היה די על מנת שיוכל להחזיק מעמד. ומכיוון שהיה בגירעון מתמיד ההון שלו הלך ונאכל, עד שלא יכול היה לנסוע לפיליבֶּה בכל חודש כמו קודם אלא נסע פעם אחת בכל חודשיים שלושה, והקפיד להסתיר זאת מדודיו כדי שלא יראו את מצבו.

בזמן הזה התחילו להכין בסמוקוב קַשׁקָבָל. את המומחים לכך הביאו מיָאמבּוֹל וסטָרָה זָגוֹרָה, ואת השוליות שלהם לקחו מצעירי סמוקוב, בתשלום התחלתי של 10 עד 12 לירות; [וסוכם] שישלמו עבור משך זמן של חודשיים, אלא שהם נדרשו ללכת לבלקנים שבהם נמצאו מכלאות הכבשים החולבות. בין הנרשמים היה סנ' רפאל, כי מטעמי כשרות היה צריך שיהיה נוכח גם יהודי. באותו הזמן היהודים לא קנו קשקבל בלי שיהיה ברשות המוכר תעודה של רב העיר, המצהירה על כשרות המוצר. רב העיר לא היה נותן תעודה כזו אם לא היה יהודי במחלבה, ובקונס', שם נמכרו ליהודים כמויות גדולות, לא קנו אותן בלי שיש להם תעודה כזו.

באשר לכשרות הקשקבל, בקונס' הוא נחשב לכשר למהדרין. היה נדמה לכול שמכיוון שהעניקו לקשקבל בקונס' את התואר כשר – הוא נחשב בעיניהם ככשר באמת. ובשעה שהוא נקרא

425   ביוגרפיה של סנ' רפאל ומיסיה דָּוִד א' אריה      1882

'כשר', אכלו אותו היהודים היותר צדיקים[…][3] בקרב היהודים היו מנהגים שונים בפסח: אחדים מהם לא אכלו את התבשילים מבתי אחרים, והאחרים לא אכלו אפילו תבשילים מביתם שלהם מימים קודמים. ואותם יהודים שנשמרו כל כך להיות מהודרים בכשרות, ניזונו מקסירה [גבינה טריה, גבינת קוטג'] ומקשקבל. בפסח אחד ראה סנ' אבי, צֵ'לֵבּי אברהם השני ששהה בקונס', את צֵ'לֵבּי יצחק כהן אוכל לבדו. הוא אכל קשקבל עם קסירה. אבי שאל אותו מדוע הוא אוכל לבדו ועוד קשקבל. הוא השיב לו שהוא אוכל זאת רק מטעמי כשרות, וסנ' אבי, מלבד שהתפלא גם לגלג עליו ואמר לו: "אני מתפלא עליך – שאתה כל כך חסיד וגם חכם, וזה טוב – אתה אוכל דבר שמלבד זאת שהוא חמץ הוא גם טרֵף. כיוון שדבר [מאכל] גם אם קוראים לו 'כשר', איך נוכל להחשיבו ככשר לפסח? הרי את הקשקבלים הללו מכינים במקומותינו, ואני יודע איך זה נעשה". ומאז לא אכל אותו יותר בפסח ואף לא אכלו בימי חול[…]

בשנת 5643 [1883] מיסיה דָּוִד התמנה כסגן מנהל בבית הספר של אדירנה. במקום הזה הוציא הרבה פחות [כסף], וכך היה שמפעם לפעם שלח לסמוקוב סכומי כסף על מנת לסייע בהוצאות

426   ביוגרפיה של סנ' רפאל ומיסיה דָּוִד א' אריה      1883

המשפחה, אם לאימו ואם לאחותו. בשנה הזו, ב[מהלך] שהותו באדירנה, התחתן מיסיה דָּוִד עם מדאם אסתר, גיסתו של חכם בֵֶּכָר,[4] שהיה מורהו בבית הספר בסמוקוב ואהב אותו מאוד. ביום החתונה הזמין אותנו, את כל המשפחה בסמוקוב, וכולנו בירכנו אותם במברק. והכלה הייתה מאוד חכמה ויפה, היא הביאה עימה אָשוּגָר רב וגם קוֹנטָדוֹ בסכום של___פרנקים. והם אוהבים מאוד זה את זה וחיים באושר.

בשנה הזו נולד למיסיה דָּוִד בן. הוא שמח עד מאוד וקרא לו אברהם, וגם בלידה הזו הוא שלח אלינו לכל המשפחה מכתבים קצרצרים המיידעים אותנו על האירוע.

בשנה הזו בריאותו של הסנ' רפאל נעשתה רופפת, בעיקר מכיוון שהמסחר במוצרים הקולוניאליים שבהם עסק לא 'הלך לו' טוב בכלל. [וכך] לא נותר לו כמעט מאומה מן ההון שניתן לו מדודיו בפיליבֶּה. הוא לא ידע מה לעשות וגם התייסר לפרנסתו, כי כפי שראינו המשפחה הייתה גדולה, ובאותם הימים הכול התייקר. כיוון שלא נותר לו כסף לא הלך עוד לפיליבֶּה, והתחיל שוב לעבוד בעסקי הקשקבל שבשנה הזו הכניסו לו עשרים לירות. הוא יצא לבלקנים של קְיוּסְטֶנְדִיל עם החבורה כולה, ושהה שם כ־15 ימים. באותם הזמנים הממשלה הבולגרית התחילה לשלוח מהפכנים למקדוניה כדי להתקומם – אלו הם הקומיטי. ואלה, בנוסף לכך ששרפו והרגו

427   ביוגרפיה של סנ' רפאל ומיסיה דָּוִד א' אריה      1883

בכפרים של מקדוניה, לעיתים, כאשר רדפו אותם הטורקים, ברחו לבולגריה ובעיקר להרים; ובאותה העת הם שדדו את הסוחרים אותם פגשו. וכאשר לא מצאו כאלה, הם חטפו אנשים בשדות, בצ'יפליקֶס וגם בערים, והוליכו אותם איתם אל ההרים שבהם נהגו להסתובב. כדי שישחררו אותם, הם אילצו את האסירים לכתוב להוריהם או קרוביהם שישלחו כסף – מי 500 לירות, מי 1,000 או אף 2,000 לירות. והם קבעו את המקום שבו היו צריכים להפקיד את הסכום, ו[איימו ש] אם הכסף לא יועבר עד היום שנקבע יהרגו אותו [את ה'אסיר']. זאת עשו לכמה וכמה אסירים. כך פעלו לא רק הקומיטי כי אם גם חבורות אחרות של שודדים, שהיו מורכבות מפושעים בולגרים, מקדונים ואלבנים; גם הם חטפו אנשים מהיכן שמצאו אותם, ולאחר מכן דרשו סכום כסף כפי רצונם.

סנ' רפאל, כאמור, שהה במכלאות הכבשים בבלקנים של קְיוּסְטֶנְדִיל, והנה, לילה אחד תפסו אותו והובילו אותו עימם אל הרי הבלקן. מובן מאליו הפחד שאחז בו, אבל לפי שהיה אמיץ מאוד והייתה לו אנרגיה של אריה, על מנת להגן על עצמו הוא לא התנגד להם בשום צורה כי ידע שלא ירוויח מכך דבר. כך הלכו ביחד והיו מהלכים מהר להר, בעיקר כי לא יכלו להישאר במקום אחד משום שנרדפו על ידי הטורקים כל הזמן. גם

428    ביוגרפיה של סנ' רפאל ומיסיה דָּוִד א' אריה      1883

אותו הם אילצו לכתוב מכתבים לקרוביו, ובהם האיומים כאמור לעיל שיעבירו להם 500 לירות. המכתבים הללו הגיעו לקרוביו, אך היה זה בלתי אפשרי לאסוף סכום כזה. וכך הוא הלך עימם הרבה יותר מחודש, וכפי שסיפר לנו כאשר חזר, הוא אמר שהם לא הכבידו עליו בכלל; כן היה צריך תמיד להיות ניצב מולם, ולא נתנו לו ללכת לבד ואכל עימם יחד, בעיקר עופות, פרגיות וכבשים ששדדו מהכפריים וממכלאות הצאן. וכן [שתו] יין רב ומיני משקאות מהמשובחים. מִדֵי יום ארגנו אספקה של לחם טרי, ואף נתנו לו שמיכות טובות להתכסות. וכך הוא הסתדר. פעם אחת ביקש לברוח והבחינו בו. עקב הטעות הזו שחשב לעשות קשרו אותו בחבל בכף רגלו רק ללילה, ומישהו מהם החזיק בקצהו. הוא לא פחד מכך, כי ישן שינה כבדה כיוון ששתה הרבה יין והשתכר. החבורה כולה מנתה שמונים אנשים. בימים ובלילות הם הציבו בארבעת רוחות השמיים שומרים עם משקפות, שצפו לראות אם לא באים לרדוף אחריהם. הם היו כולם חמושים היטב, והיו איתם סוסים רבים עמוסים בסוגים שונים של תחמושת צבאית. היה להם מפקד ראשי ותחתיו כמה [מפקדים] אחרים, שהנהיגו אותם ומילאו אחר פקודות המפקד. פעמים רבות הוא [רפאל] ראה כאשר הם התגוננו מפני הרודפים הטורקים, עליהם התריעו

429   ביוגרפיה של סנ' רפאל ומיסיה דָּוִד א' אריה      1883

מבעוד מועד ארבעת השומרים שצפו כל העת במשקפות. אם היו מהם [מהרודפים] מעט אנשים – הם השיבו מלחמה, אך אם היו הרודפים רבים מהם, הם חיפשו דרך ללכת לרכסים אחרים. פעם אחת כיתרו אותם גְיָיסות טורקיים רבים, וכיוון שלא יכלו להגן על עצמם נאלצו לעזוב במהירות רבה את המקום בו שהו וחיש לברוח. סנ' רפאל גם הוא הלך איתם, וכוונתו הייתה כל העת למצוא רגע מתאים להיפרד מהם, וכמובן לברוח. וכך קרה שבבורחם כולם ביחד הגיעו למורד עמוק בנקיק צר בין שני הרים, שירד לעומק של 500 עד 600 מטרים. הם היו צריכים לרדת במהירות למטה, וכולם היו מורגלים לרדת לעומקים כאלה. ואכן הם ירדו במהירות בעודם צועקים לו לסנ' רפאל שיֵרֵד גם הוא במהירות. אף על פי שגם הוא יכול היה לרדת, עשה עצמו ככסיל וחסר יכולת, ומִדֵי פעם נפל ועד שקם עברו כמה רגעים. הוא עשה כך פעם-פעמיים, הכול כדי שיתרחק מהם. וכאשר הגיעו לנקיק אחר שהיה מלא בעצים צפופים, הוא הסתתר מתחת לעץ גדול. השודדים נמלטו, והוא צפה בהם עד שכבר התרחקו מרחק רב ולא יכלו לחזור לחפשו במעבה העצים הגדולים. היה כבר מאוחר והוא נשאר בלילה ביער, וככל שהיה עייף מאוד ומפוחד

430   ביוגרפיה של סנ' רפאל ומיסיה דָּוִד א' אריה      1883

נרדם במקום שבו היה. בסביבות חצות הלילה התעורר מיללות הזאבים ומנחרות חזירי הבר, נבהל מאוד ואמר לעצמו: "ברחנו מהפטרוזיליָה ופגשנו אותה על האף". בהיותו אדם מאוד אמיץ, בעל כוח רב ולו אנרגיה של אריה, מצא שמוטב לו לטפס על עץ גדול ולשבת על אחד מענפיו; [היה זה] אותו העץ שתחתיו התחבא מלכתחילה. [וכך נשאר] עד שעלה שחר היום, וכבר התבהר. אם לא היה עושה זאת והיו פוגשים בו הזאבים או חזירי הבר, היו קורעים אותו לחתיכות. אולם לא הזאבים ולא חזירי הבר מטפסים על עצים. יתר על כן, לא היה עימו שום כלי נשק, וזה שהיה ברשותו נשאר במכלאה כשלקחו אותו ממנה. כאשר עלה שחר היום, הוא ירד מן העץ, והחל לטפס שוב על ההר שממנו ירד בלי להתעייף ובלי לפחד ממאומה. קרוב לצוהריים מצא עצמו בראש ההר, כשאת המסע הזה עשה בלי שידע אנה הוא בא. וכאשר הגיע לפסגת ההר התיישב לנוח. הוא גם היה רעב מאוד. משישב התמתח כדי לנוח וגם כדי לחשוב לאיזה כיוון יעשה את דרכו, ואז נדמה היה לו שהוא שומע קול פעמון. מאוחר יותר הגיעו אליו קולות של פעיות כבשים, ועל כך שמח עד מאוד. הוא התיישב כדי להאזין טוב יותר, ואז נוכח שאכן היו אלה צלצולי פעמונים וגם

431   ביוגרפיה של סנ' רפאל ומיסיה דָּוִד א' אריה      1883

פעיות הכבשים, אלא שלא הצליח לראות היכן הם. בלי להתמהמה התחיל ללכת לכיוון קולות הכבשים, תוך שהוא יורד ועולה מהר להר, עד שהתקרב וראה שאלו מכלאות צאן של וְלָאכים. אולם לא יכול היה להתקרב, כיוון שכלבי הוְולָאכים הם חזקים יותר מזאבים, והיו קורעים אותו לגזרים. הוא נאלץ להישאר שם כל אותו הלילה במרחק מה מן המכלאות, מולָם, ואף שהיה רעב לא היה לו מה לעשות. הכלבים נבחו בקול כל הלילה כולו, אך הוא לא פחד כי היו רחוקים ממנו. בבוקר הוולאכים הבחינו בו, כיוון שקרא להם בצעקות רמות; הם התקרבו אליו ולקחו אותו עימם. הם כבר ידעו שהשודדים חטפו גם יהודי אחד, ואף הכירו אותו. הם נתנו לו לאכול, ולאחר שעיכבוהו יומיים במכלאות, הובילוהו למכלאה שממנה נחטף. הוא לא שב לסמוקוב אלא הודיע להם במכתב שהוא מרגיש בטוב, ושלא יחכו לו עד שיגמור את עבודתו במכלאות כדי שלא יאבד את שכרו. רק מפני שבשבת לא עבד, ירד לקיוסטנדיל הסמוכה, הלך לבית הכנסת וביקש שיקראו לו לספר תורה, כי רצה לברך הגומל; וכשבירך ברכת הגומל זלגו הדמעות מעיניו והרטיבו את ספר התורה. נראה שהוא גילה אומץ רב בבריחתו מן השודדים, ובעיקר בסבלנות הגדולה ובכוח יכולתו לסבול את המצוקות הגדולות שעברו עליו בדרך. במהלך

432   ביוגרפיה של סנ' רפאל ומיסיה דָּוִד א' אריה      1883

אותם ימים עצמם שבהם חטפו את סנ' רפאל, חטפו גם נוצרי אחד מסמוקוב וגם את סנ' יהודה ב. שלמה מרָדוּיִל שהיה הממונה במָאדָן של סנ' מוֹשוֹנָצֶ'ה. את הנוצרי הרגו ואת סנ' יהודה החזיקו זמן רב ולא ביקש לברוח, אף שהיו לו הזדמנויות. אולם לא היה לו האומץ שכן פחד. בזאת רוצה אני לומר ולהראות מהו אופיו של אריה: אינו מפחד, הוא אמיץ דיו לממש את החלטתו, ואינו מביט לאחור כלל. ומעל הכול הוא נאחז בסבלנות עד הסוף. בהמשך עוד נפגוש מאורעות כגון אלה.

אודות הדרך בה שוחרר סנ' יהודה האמור, אכתוב בפרק על סנ' מוֹשוֹנָצֶ'ה.

בשנת 5644 [1884] מיסיה דָּוִד שהיה סגן מנהל באדירנה, התמנה למנהל בית הספר בסמוקוב. וכאשר בא כולנו שמחנו, וכך גם הוא. הוא התחיל בעבודה בשקיקה רבה, וכל התלמידים היו מרוצים מאוד. הוא חזר בפניהם על השיעורים כמה פעמים, כך שכולם למדו הכי טוב שיכול להיות. הוא ערך כמה שינויים באורחות בית הספר, וסידר הרבה תלמידים והכניסם לעבודה; בנוסף נתן בערבים לאותם תלמידים שיעורים בצרפתית, ולתלמידים הללו אף שולם

433   ביוגרפיה של סנ' רפאל ומיסיה דָּוִד א' אריה      1884

בכל חודש תשלום קטן מתרומות הברונית הירש.[5] ובזמן הזה דאג גם לאחיו, את אימו לקח אליו, וגם את אחותו לקח לבית הספר ודאג לה. בערבים נתן גם לה שיעורים בנפרד, ועזר לאחיו בכך שנתן לו באופן סדיר מעט כסף בכל שבוע, כך שהשכר שקיבל הספיק לו בקושי. הוא קיבל 1,800 פרנקים לשנה, ולכן את אותם מאה פרנקים שלווה כאשר היה בפריז עדיין לא השיב. הוא היה לחוץ ופחד שמא יבקשו זאת ממנו, אבל הם [המַלְווים] ראוהו שאין ביכולתו לחסוך כדי לשלם, ולא דרשו זאת ממנו. הוא שילם להם רק כאשר נסע מסמוקוב לירושלים, משם שלח להם את הסכום. בעת ששהה בסמוקוב כמה מיהודי העיר התלוננו על כך שלא לימד את ילדיהם היטב בהשוואה לתלמידים אחרים שלמדו יותר מהר, למרות שלא הייתה זו אשמתו. כמה מהם העליבוהו, זה העיק עליו מאוד, והוא התחיל לכתוב ל'אליאנס' שייתנו לו מינוי במקום אחר מן הסיבות שאותן פירט בפניהם.

בשנה הזו סנ' רפאל אירס את ביתו בכורה בסופיה עם סנ' דוויצ'וֹן, בנו של סנ' חיים ב' דוד, [שבני משפחתו] נקראו הסמוקובאים. הוסכם שיינתן לו סכום של עשרים לירות קוֹנטָדוֹ ואָשוּגָר לפי כבודו, והוצאות הבאת הכלה יחולו על סנ' רפאל. שני הצדדים ערכו את האירוסין לפי המנהג

434   ביוגרפיה של סנ' רפאל ומיסיה דָּוִד א' אריה      1884

שאותו אנו כבר מכירים. גם כאן, במשך הזמן בו היו מאורסים, שלחו וקיבלו זה מזה דברי מתיקה ומתנות שאותם נהגו לשלוח במהלך החגים, וכן התכתבו ביניהם. שני הצדדים היו מרוצים מאוד, והוא התחיל להכין את האָשוּגָר.

הבית שקנה אביו היה כבר מאוד ישן, ומזה שנים רבות לא ערכו בו שום תיקונים. וכך היה שבאותה השנה לא יכלו עוד לגור בו, כיוון שכאשר ירד גשם היה מרטיב אותם. תיקונים כבר לא ניתן היה לעשות עוד, כי הבית היה רעוע לגמרי. הוא ביקש למוכרו, אך היות שלא יכול היה לתת תקריר כיוון ששטר הבעלות היה על שם סנ' מָאירוּצ'וֹ אלקלעי, הוא חשב לעצמו להורסו ולמכור את החומר. אולם גם את זאת לא יכול היה לעשות, כי זה לא היה שלו. והנה, יום אחד הוא בא אליי וסיפר לי את מה שהוא רוצה לעשות, כפי שנכתב לעיל. [ואמר] שהוא מפחד הרבה יותר מסנ' מָאירוּצ'וֹ מאשר מבני אריה, כי הוא יודע שהם לא יגידו לו מאומה, ושאני אומַר לו האם לעשות זאת. ואני אמרתי לו: "מאחר שמבני אריה אתה לא חושש, עשֵׂה זאת והרוס אותו, ובמקרה שסנ' מָאירוּצ'וֹ יתלונן תאמר לו שאני הוא זה שהרשיתי לך". וכך היה. הוא הרס את הבית. את בולי העץ ואת הלוחות היותר עבים מכר, סכום מסוים הוציא עבור האָשוּגָר, את החלק האחר הוציא לצורכי פרנסתו, ואת החתיכות הקטנות לקח הביתה כבולי עץ לחימום. הוא שכר שוב את הבית של סנ' קונורטה ב' שלמה שבו גר

435   ביוגרפיה של סנ' רפאל ומיסיה דָּוִד א' אריה      1884

לפני כן, והם היו מרוצים. היות שלא הייתה לו שום עבודה באותה השנה, כי לא הניחו לו ללכת במכלאות הצאן לנוכח מה שעבר עליו בשנה שעברה – העסיק את עצמו במכירה של החומרים מן הבית שהרס.

בשנת 5645 [1885] נולד לסנ' רפאל בן. גם בלידה זו נהגו כמו בכל הפעמים האחרות ש[אשתו] ילדה, אך היא בכתה כי לא רצתה ללדת עוד כיוון שלא הייתה מסוגלת לטפל ביילודים. והחותנת כבר הלכה לגור עם מיסיה דוד, והיא לבדה נדרשה לטפל [ברך הנולד]. אמרו לה שזה [הילד] אינו משהו שמגיע מידי האדם [אלא מידי האל]. וקראו לו ניסים, וכל קרובי המשפחה ביקרו אותה ושלחו פּלָטוֹס ומתנות, וכל אחד מהם קיבל עליו לתמוך בהם לפרנסתם, וגם שלחו לה כל העת כסף.

כפי שנאמר עוד קודם, מיסיה דָּוִד לא רצה עוד להישאר בסמוקוב. באותה השנה מינוהו למנהל בבית הספר ביפו[6] בשכר גבוה יותר. הוא לקח איתו את גבריאל ושמואל, שני בניו של אחיו, והכניס אותם לבית הספר החקלאי שבראשון לציון.[7] כן הביא איתו את אחותו אסתר, ואותה הכניס לבית הספר המקצועי. בנוסף הביא את סנ' אימו, הכול כדי להקל מעט על אחיו. הוא היה מאושר,

436   ביוגרפיה של סנ' רפאל ומיסיה דָּוִד א' אריה      1885

ולאחיו אמר שמעתה הוא ידאג לו ושתהיה לו עוד מעט סבלנות, שאז יוכל להשיג את מאווייו; [ואמר שכאשר] בניו יסיימו בטוב את בית הספר, לא רק שהם לא ישובו לסמוקוב, אלא שאמר לו: "אתה תבוא ועמך כל משפחתך, ורק חיים ובריאות יהיו לך". כאשר הלך ליוו אותו כל קרוביו ונשאר אחיו סנ' רפאל מיואש, במיוחד כי היה עליו לערוך חתונה. לא הייתה לו שום עבודה וחָסַר לו כסף. זה הביא אותו לפנות אל שכנו סנ' ניסים ב. משה, ולבקש ממנו שירכוש את המגרש שבו עמד הבית ההרוס; [זאת] תחת התנאי שאין לאל ידו לתת לו תקריר, אלא רק שיצרף את המגרש לחצר שלו בכך שיקיף אותו בחומות, ואז אי אפשר יהיה לדעת שהתקיימה חצר נפרדת. והסנ' נֵסימָצֶ'ה שרצה להרחיב את חצרו, נעתר. והם הסכימו על סכום של 500 גרושים, ולא סיפרו על כך דבר לאיש. הסנ' ניסימצ'ה צירף אל חצרו את המגרש הזה בכך שהקיפוֹ בקירות חדשים, מה שלא אִפשר לאף אחד להבחין שהיה קיים מגרש בבעלות נפרדת.

חלף זמן קצר והמחותן סנ' חיימָצֶ'ה מסופיה 'ביקש חתונה', אך סנ' רפאל לא היה מוכן. הוא השיב לו שכעת הוא לא יכול לערוך את החתונה ויש לדחותה. אולם הסנ' חיימָצֶ'ה לא היה שבע רצון מהתשובה הזו, אלא כתב לו שוב באיימו עליו שבמקרה שהוא לא ייתן הסכמתו לערוך כעת את החתונה – תיכף ומייד יהיה עליו לבטל את האירוסין. במקביל אסף סנ' חיימָצֶ'ה את כל התכתובת שהייתה בין

 

📜 שעתוק בלאדינו

417       Biografia de S-r. Refael i M. David A. Arie,    1879

            En el anio de 5639, ke H. Avramatche, ja foe moerto i S-r, Refael ke estava en Samokov, i ke ja estava en la kaza de su Padre, ejos li goadraron el anio de limunio, por su Padre, ke iva en kada dija a el Kaal, sija la maniana komo tambien i la tadre en todas las Tefilod, i la Bu. Revkutcha non salia a dingun lugar ke si estava en kaza, i todas sus parientas de kontino la akompanijavan i de mizmo la kudijavan por todos los menesteres, ke lo joro muntcho tiempo, aun kon todo ke su IJO, S-r. Refael ke estava arodejado de muntchas krijaturas, turna kon todo non la decho por nada sufrir a su madre, i el kaminava mui abatido porke de su padre aparte ke non li kedo nada ainda tuvo ke foe gastando en el tiempo ke estuvo hazino i ke el tambien non tenija, i de ves en koanto era i ke kudjava i por su ermano el mas tchiko m. David ke estava en Paris li mandava tambien i a el algo de moneda,

            mas tadre foe ke la Bu. Revkutcha komo tambien i su Noera lavoravan koalo topavan i montchas vezes, tomavan algunas kusturas i lis azijan tchorapis seja ande las parientas komo tambien i en algunas otras kazas i kon esto tambien era ke li vinijan en ajuda, para los gastes de kaza, su ermana la tchika era ke kontinuava la Echkola, porke su ermano M. David ke estava en Paris era dekontino ke lis iva eskriviendo porke non la detuvieran en kaza a la ester, i ke frikontara el estudijo, ansi de mizmo ke lo iziera i propio kon sus IJOS ke la salvasion para sus avenir era solo i solo kon esto

418      Biografia de S-r. Refael i M. David A. Arie,    1879

de los estudios, i sigun ke ja foe ansi ke mas adelantre ja van a meldar los sagrefisios i sufriensas ke travo el S-r, Refael, fin lo pudo arivar para alkansar su dezejo,

  1. David era en Paris ke estava de dija i de notche lavorando era sus kamarates[8] i mizmo los profesores ke lo akonsejavan por ke non devija de lavorar fin a este grado, ma el non eskotchava a dinguno, todos los elevos koando se ivan a las promanadas i otros pasatiempos el non si adjuntava a ejos mizmo ke non tenija nada ande gastar, i siempre lis dizija ke a el li plaze los estudios, i mas no kere nada, a su ermano li eskrivio ke si non podija detener la kaza i merarla mui bien a la madre ke agan konto poeden de ikonomija, i a el ke non li manden nada ke el ja si pasa komo foesa en Paris, i ke non si sekilein[9], por nada solo tener el mazal de salir una vez de la echkola i denpoes ja tiene el de kudijar por la kaza entera, koando lo supo de la moerte de el Padre foe mui adoloriado i lo joro muntchos dijas, fin ke sus profesores, foe menester ke lo apartaran de la echkola unos koantos dijas, para ke estuviera en algo de repozo, i kon esto foe algo konortado.

            S-r. Rafael, era ke kamenava por los kazales i entchija kezos, en tulum ke lo mandavan a Kostan los merkaderes de esto, i la paga ke tomava era a 5 paras por oka, i se podija ganar al dija de 15 a 20 groches, solo ke era koza ke non lo topava siempre, i en vezes Era ke avrija sergui en los dijas de los pazares, i vendija sal i algunas otras kozas para los kazalinos, i tambien en vezes tomava

419      Biografia de S-r. Refael i M. David A. Arie,    1879

una remana de el Bajdar[10], lugar ke pezan las ropas i todo modo de artikolos de pezo, en las venditas i merkidas ke si azijan lo todo por ke foera el pezo djusto i ariva de 10 okas kalija ke si pezara en el bajdar, i se pagava a medija para por oka, ke este deretcho si vendija a multezim[11] en enkante, i estos pezadores, era ke la suma de moneda ke rekojija en el dija entero si la espartijan kon el multezim a metad a kada uno, ke esto tambien li detinija al dija de 15 a 20 groches, ke seja las venditas de las sales i esto de el bajdar era kon la rekomendasijon de S-r. Hristo Srebenisa, i era ansi dija por dija ke kalija ke topara lavoro, i se ivan pasando ke ja si entiende de sujo ke era algo i kon apreto.

            En el anijo de 5640, vino un sierto pariente de la Bu. Revkutcha ke era de la Famijia de los Sidis de Filibe i el ditcho S-r. ke la vijito el vido todas la penas de su IJO, S-r. Refael ke sufrija para poder sostener la kaza, foe ke lo akonsejo por ke si foera a filibe ande sus Tijos, i ke lis rogara porke lo ajudaran kon algo de moneda i algo de kredito i ke markara de Filibe algunos artikolos de kolonijal[12] i ke los foera vindiendo en Samokov por los bakales, i kon esto podija estar mas libero i se podra mas mijor mantener, i ansi foe ke si lo jevo kon si a S-r. Refael i lis konto tambien de la vida ke pasan de mizmo i el ditcho S-r. ke si lo jevo

420      Biografia de S-r. Refael i M. David A. Arie,    1880

de mizmo lis konto a sus Tios ke eran S-res Jshakutcho i Josefatchi[13] Sidi, i ejos todos los dos foeron de akordo para ajudarlo i li dieron algo en moneda sonante i algo de kredito en algunos magazenes de los ditchos artikolos i ejos tambien ke ja vendijan artikolos de ahtarie, foe i ejos tambien ke li dieron i se vino kon los ditchos artikolos a Samokov, mui gustozo i los iva vindiendo por los bakales kon poka ganansija, i de esta manera iva kontinuando, sin ke si tomo butika, lo todo por non azer gastes, i se iva pasando mui bien kontente, i en la primera ropa ke trucho la pudo venderla en un enterval de 15 dijas, i se foe de moevo a Filibe i merko de moevo torna ansi artikolos, ke los bakales tambien li ordenavan i algunos artikolos ke non eran sujos i se los merkava por sus kontos kon ke li pagavan la suja komision,

  1. David ke estava en Paris, i siendo ke mas non resivijo de su ermano dinguna suma i el ke tenija el menester por merkarse algunos livros, i algunas otras kozas, lo penso mui muntcho para demandar de alguno de sus parientes, de Samokov, al menos 100 fr. enprestado, ke en esta okazion si topo mui flako sovre esto de enprestarse i non tuviendo remedijo lo izo kon ke si konrogo, de uno de sus parientes, i li demando solo 80 fr. por pagarsilos koando iva a salir de la echkola, ke esto ja foe al punto ke si los remetijo 100 fr. i de esto si gusto mui muntcho, ke el non gastava para si kaje ni un santim, ke todo era su penserio sovre los estudios, i ansi foe loke pudo reuchir, i se pronto el avenir para su vida i esta de

421      Biografia de S-r. Refael i M. David A. Arie,    1880

su vinientes detras de el i tambien i la vida de su ermano i de los sujos vinientes, sigun ke mas adelantre ja lo van a meldar de la manera ke ejos todos biven agora i son endependientes sin ke mas tengan el menester, de ser protejados de el otro,

            En el anio de 5641, s-r. Refael era de mizmo ke kontinuava en el negosio de los artikolos de kolonial, i era ke si lo avia resentado de irse en kada mez a filibe, i merkava los artikolos de estos ke si li vendijan, i de este tiempo enpeso a dar algo i a kredit, porke avijan i otros enpesado a traer de estos artikolos ke el los traiva, i lo ivan konkorijando, ke sovre esto si iva sikilijando ke li ivan a tomar el etcho de la mano, ma el de mizmo era ke ja iva de mizmo komo de mas antes kontinuando, i iva tambien tiniendo algo de profito, aun kon todo ke era mui poka las ganansijas, i a el ja li estava abastando, si entiende ke la ikonomija era fin a el ultimo grado mui grande,

            En kaza su S-ra madre la Bu. Revkutcha, i su mujer la S-ra Dudutcha, viendolo a S-r. Refael ke si iva muntcho sikilijando, i tambien si avija mui muntcho aflakado todas las 2 li dizijan por ke non pensara fin a este grado por el bogaz[14], ke ejas ja van akomodar los menesteres de kaza, i el ke si merara solo los etchos de la plasa, ke sin ke lo supiera S-r. Refael ejas siempre ja resivijan de

422      Biografia de S-r. Refael i M. David A. Arie,    1881

sus parientes el bastante por sus mantinimiento, i mizmo kon su demazija, i aparte tambien ke i ejas lavoravan i de esto si vistijan seja ejas komo tambien i las krijaturas sigun lo veen ke eran todos el uno detras de el otro, i S-r. Refael non alkansava, el iva siempre mui pensativle, i todo su dezejo era, ke si li kreskan los IJOS I MERARSE EL molde para abandonarlo a Samokov, i irse en otra sivdad ke non lo podija somportar, las mizerijas ke travava, ke todo por todo non si poede eskrivirlo aki, es verdad ke era mui muntcho penador i non si kansava por nada, i grasijas ke era una persona mui sana, aun kon todo ke era flako, ke esto era porke non era tanto boeno mantinido, el non tuvo nunka dingunos apetites, seja en la komanija komo tambien i la vistimenta, su pasatiempo era lo mas muntcho en las kazas de su Tija la Bu. Bulisu de H. Elijatchuno i ande sus primos ermanos, i koando tenija de akonsejarse era solo ande ejos ke si akonsejava, ke i estos ultimos tambien lo aserkavan mui muntcho lo todo era ke su Tija lo amava muntcho, i siempre lo vijitava, i lo akonsejava, i li dava muntcho gairet.

            En el anio de 5642, li nasio a S-r. Refael una IJA, ke dizija venga en la boena ora, i el DIO mi esta engrasijando kon el bien de ir dandome djente para entchir el mundo, i jo kon muntcho plazer las esto resiviendo en diziendo ke este DJO ke mi las esta

423      Biografia de S-r. Refael i M. David A. Arie,    1882

dando tambien ja mi aparejo i el sostinimiento para sostenerlos i kerserlos [kreserlos], era la parida ke jorava, por esto ke iva pariendo en kada sigundo anio i ke ja era mui kansa, de merarlos, i su marido la afalagava, de mizmo i todos sus parientes, i en este parto tambien la vijitaron i li mandaron todas las dulsuras i los presentes, ke si mandava a todas las paridas, i en el dija de Chabad, la fadaron i la jamaron, Sultana, su madre era sola ke las krijava, i las kudijava, ke era ja era mui sana mujer,

            en este anio ke ja salio M. David, de la Echkola de la Alijansa Jsraelid de Paris, i lo nominaron por adjuan[15], en la echkola de Kostan, kon una paga de 1200 fr. al anio, i aparte li davan tambien el bastante de moneda para ke si merkara vistidos i otras ansi kozas i tambien i el gaste de el vijaje, el si vino a Kostan a tomar su posto i si gusto mui muntcho ansi non keri ditcho ke todos sus parientes se gustaron mas muntcho, el ke ja era mui akurat[16] i lo enbezo el ufisio mas muntcho de loke si keri, ansi era ke el derektor lo amava muntcho i lo kudijava, i denpoes ke ja estuvo komo 2 mezes lis mando a Samokov, 100 fr. para ajuda de el gaste, i lis eskrivio ke esten gustozos, ke de agora i endelantre, non van a sufrir, komo antes, ke el ja va a merar de ganar i de otros lugares kon ke avija enpesado a dar liksiones a elevos, de la lingua Fransesa, i si esta va prontando para poder tomar de 150 a 200 fr. al mez,

            S-r. Refael kon su etcho de las ropas ke traiva de Filibe foe de mizmo i en este anio kontinuando ma non foe sigun de los

424      Biografia de S-r. Refael i M. David A. Arie,    1882

anios de mas antes, porke sigun ke ja lo eskrivi ke salieron i otros ansi echpikulantes i li ivan mui muntcho konkorijando, i siendo ansi i el kapital ke tinija non era bastante para poderse detener, era ke iva endo siempre en manko, i se iva komiendo de el kapetal fin ke non estava pudiendo ir a filibe komo de mas antes en kada mez, otro ke iva a los 2 i 3 mezes una ves i esto si goadrava de sus tios porke non lo vieran,

            en este tiempo ke enpesaron a azer kachkaval en Samokov, i los maestros para esto los traivan de Jambol i de Stara-Zagora, i kalfas ke tenijan de menester tomavan de los mansevos de Samokov kon ke lis pagavan por el presipio de 10 a 12 liras de paga por el tiempo de 2 mezes solo ke kalia ke si foeran por los balkanes, ande eran las mandras de los karneros ke los mundjijan, i entre los todos ke si eskrivieron foe ke si eskrivio tambien i S-r. Refael ke kalia ke uviera i Djidios por la razon de el Kacher, ke en akel tiempo los djidios non merkavan los kachkavales, sin ke tuviera el vindidor un sirtifikato de el Rabino de la Sivdad deklarandolo Kacher, i para ke el Rabino li diera ansi sertifikato komo non avija Djidio en la mandra non li dava, i en Kostan ke si vendija sumas grandes para los Djidios, non li merkavan si [sin] tenerlo esto,

            Sovre el kecherud de el kachkaval ke lo tenijan en Kostan ke era una koza mui kacher, lo todo lis paresija por ke lo jaman al kachkaval en Kostan kon el nombre de Kacher era ke lis paresija en verdad ke era Kacher a tiempo ke si jama tambien i kon el nombre de

425      Biografia de S-r. Refael i M. David A. Arie,    1882

Kacher, i lo komijan los djidios mas santos, ke avija tambien ke ai unos uzos en los Djidios ke en Pesah, los unos non komerlos guizos de otras kazas i los otros non komen tambien guizos mizmo i de sus kazas i estos Djidios ke si guadran tanto, en Pesah, por ser mas Kecherim, si mantinijan kon kesira i de Kachkaval, i en un Pesah ke mi S-r. Padre Tchelebi Abraam II. ke estuvo en Kostan, lo vido una vez a Tchelebi Jshak Koen ke estava komiendo solo i era ke estava komiendo tambien kachkaval, kon kesira, i lo demando la razon de esto ke estava komiendo solo, i tambien kachkaval, foe ke li dicho ke el lo kome esto solo por kecherud, i mi S-r. Padre aparte ke si maravijo foe i ke si li rejo tambien, i li dicho mi es mui grande maravija para el ke es tanto hasia [hasid], i haham ke ja es boeno, i esta komiendo una koza, aparta ke es Hames es tambien i taref, ke una koza porke si jama kon el nombre de kacher komo es ke lo podemos konsiderar por paskoal i Kacher, i estos kachkavales si lavoran por ande mozotros, ke jo ja lo se komo si azen, i de entonses mas non komio, en Pesah, ke foe tambien ke non lo komio ni en semana .,

            En el anio de 5643, M. David, foe nomenado de mizmo komo adjoan en la echkola de Edirne, i era ke en este lugar el gaste lo tuvo mas poko, i ansi era ke de ves en koanto lis mandava, a Samokov, algunas sumas de moneda, por venirles en ajuda para el gaste ke

426      Biografia de S-r. Refael i M. David A. Arie,    1883

tinijan en kaza seja por su madre komo tambien i por su ermana, i en este anio tambien M. David ke estava en Edirne, foe ke si kaso kon M. Esther la kunijada de H. Bejar, ke el koal li foe el profesor, en la echkola de Samokov, i el lo amava muntcho, para el dija de la boda mos konbedo a toda la Familia de Samokov, i todos lo saludimos kon telegrafo, i la novija ke ja es mui savida i mui ermoza eja li trucho muntcha achugar i ——-Fr. de kontado, ansi ke si aman muntcho i biven mui kontentes,

            En este anio tambien li nasio a M. David un IJO, ke si gusto mui muntcho i li jamo Avraam, ke i en este parto tambien mos mando a toda la familia, bilitikos aziendo molo saver,

El S-r. Refael en este anio foe indo mui flako de la salud i lo todo era porke los etchos de el kolonial ke lo azija non li estava kaminando del entodo boeno i era ke kaje ja non li avija kedado nada de el kapital ke li avijan dado sus Tios, en Filibe, i era ke non savija koalo azer, i tambien ke estava sufriendo por el sujo mantinimiento, sigun ke ja lo veen ke la familia tenija grande, i lo todo ja foe karo en este tiempo i mas non foe a filibe porke ja non tuvo mas paras, i ansi foe ke si empeigo torna en el etcho de los kachkavales ke en este anio li pagaron 20 liras, i se foe a los balkanes de Kiostendil, kon la kompanija entera, i denpoes ke ja estuvo komo 15 dijas, era en akejos tiempos ke el Governo Bulgaro avijan empesado a mandar revolosijonarios, por la makedonija para revoltar ke son los komites[17], ke estos aparte ke kemavan i matavan por los

427      Biografia de S-r. Refael i M. David A. Arie,    1883

kazales de la makedonija era ke koando los prisiguijan de la parte de el Turko si foijan a la Bulgarija i lo todo por los balkanes i en este tiempo era ke soidijavan a los merkaderes ke los enkontravan i koando esto non topavan si rovavan personas de los kampos, i de los Tchiflikes, i tambien i de las sivdades, i se los jevavan kon ejos por los balkanes ande ejos ivan kamenando, i para delebrarlos era ke lis azijan eskrivir al aprezado ande sus parientes porke li mandaran koal 500 i koal 1000 i algunos i 2000 liras, i li fiksavan el lugar ande devija de entregar la suma ke en kavzo ke fin al dija ke li fiksavan si non las remetija era ke lo ivan a matar, sigun ke esto ja lo izieron kon unos koantos ansi apresados[18], i esto non era solo los komitos[19] ke lo azijan avija tambien i otras ansi unas kompanijas de ladrones ke eran mleskados de bandidos Bulgares i makedonijales i albanezes, i ejos tambien lo azijan esto ke si revatavan personas de ande los topavan i denpoes li demadavan la suma ke ejos la kerijan,

            I S-r. Refael, sigun ditcho, ke estava en la mandra de los Balkanes de Kiostendil, foe ke en una notche lo rekojeron i se lo jevaron kon ejos por los Balkanes, ke ja si kere entendido el Saar ke si tomo, ma komo era mui kurajiozo i la energia de ARIE ke ja la tiene, non lis vino kontra, en alguna manera para poderse defender, ke ja lo savija ke non iva a ganar nada, foe ke si foeron djuntos i ivan kamenando de balkan en balkan lo todo era ke non podijan restar en un logar porke siempre eran prisiguidos de los turkos, ke i a el

428      Biografia de S-r. Refael i M. David A. Arie,    1883

tanbien[20] li izieron eskrivir kartas a sus parientes kon los amenazos ditchos ariva porke lis remetieran 500 liras, ke las ditchas ja venijan a sus parientes, ma non era posible ke si li podija rekojer esta suma, i ansi foe ke estuvo mas muntcho de un mez kamenando kon ejos, ke sigun mos kontava koando vino dezija ke non lo apretavan por nada, solo ke kalija ke estuviera siempre delantre de sjos [ejos], i no lo dechavan kamenar solo, i en su tiempo kon ejos djuntos komijan lo todo era gainas i pojos i kodreros ke si los rovavan de los kazales i de las mandras i tambien muntcho vino i modos de bevrajes de los mas mijores, i el pan lo azijan traer en kada dija fresko, i lo davan tambien boenas kuviertas, para ke si kovijara, era de esta manera ke lo foe pasando, el una vez ke buchko a foirse, lo atinaron i sovre este jero ke penso de azerlo foe ke li ataron una koedra en el pie solo en las notches, i la una punta, la detinija una persona, ma i por esto non si espanto, ke ja durmija tambien mui boeno porke bivija muntcho vino i se enboratchava, la kompanija entera era de 80 personas, i seja en los dijas komo tambien i en las notches, era ke metijan de todas las 4 partes de ande ejos estavan lo todo kon durbines ivan merando non seja ke vinieran por presiguirlos, i todos eran mui bien armados, i tenijan kon ejos muntchos kavajos kargados de modos i maneras de munisiones de guera, ejos tenijan sus komandir i detras de el primer unos koantos otros, ke guijavan i reintchijan a los komandos, de el komandir, i muntchas vezes lo vido koando si defendijan de los turkos prisiguidores, ke de esto ja si los azijan

429      Biografia de S-r. Refael i M. David A. Arie,    1883

saver de mas antes estos 4 goadradores ke estavan siempre merando kon los durbines, ke komo eran la djente mas pokos de ejos azijan gueras, ma komo eran mas muntchos de ejos buchkavan a ir en otros balkanes, i foe en una vez ke los saradijaron, muntcha armada, turka i ejos ke non podijan defendersen, lis kalijo mui presto, ke decharan el lugar ke estavan, i presto foirsen, i S-r. Refael tambien foe ke i el tambien iva djunto kon ejos, kamenando, i siempre su intision era de topar un momento favoravle, para espartirse de ejos, si entiende ke si va a foir, i ansi foe ke todos djuntos fuendo arivaron en una abachada mui unda, ke foe un estretcho entre dos montanijas, de una undura de 500 a 600 metros, de undura i kalija mui presto ke si toparan abacho i todos ejos ke ja estavan uzados para abachar ansi unduras, se ivan mui presto abachando i lo ivan gritandolo a S-r. Refael porke i el tambien presto ke abachara, ke aun kon todo ke i el tambien ja podija abachar ma se izo de el bovo komo ke non estava pudiendo i de vez en koanto se iva kaendo i fin ke si levantava ke ja pasava unos dos momentos, i lo foe ansi aziendo unas dos vezes lo todo de esta manera lo topo para ir alechandose de ejos, i koando ja arivaron en otro estretcho ke era jeno de arvoles muntcho espesos, lo izo ke si eskondio debacho de un grande arvol, i los ladrones ke ja se ivan foendo, el los iva merando fin ke ja si alecharon kamino largo i ke non podijan boltar para buchkarlo sovre lo todo en la espesura de los grandes arvoles i la tadre ke ja era, si kedo la notche, en la chara, i komo estava mui kanso i espantado ke

430      Biografia de S-r. Refael i M. David A. Arie,    1883

ja estava, foe ke si durmio, en el lugar ke estava, i koando ja foe komo la medija notche, si esperto de los maujos de los lovos, i de los ronkijos, de los poerkos divipe [divite][21], ke si estremesio mui muntcho i dicho foimos de el prichil i lo enkontrimos en la nariz[22], ma komo ja era una persona mui kuragioza, i la energia de ARIE, ke ja la enpatrona mui foertemente, lo topo de boeno de soveirse [sovirse] en el arvol i se asento en una de las ramas de el grande arvol ke el estuvo de el presipio eskondido, fin ke amanesio el dija ke ja estava bien klaro, ke si en kavzo non lo azija esto i si es ke lo enkontravan, seja los lovos komo tambien i los poerkos, era ke los azijan pedasos, porke ni los lovos ni los poerkos a el arvol non si asuven, i mas tambien ke el non tenija dinguna arma kon si, i loke tenija li kedaron en la mandra, de koando si lo jevaron, ke koando ja amanesio el dija, el si abacho de el arvol, i enpeso asuvir de moevo la muntanija, ke la avijan abachado, i sin kansarse i por nada espantarse, el si topo serka de la medijo dija, en la punta de la muntanija, i este vijaje lo izo sin ke savija ande iva a salir, i koando estuvo en la punta de la muntanija el si asento para eskansarse, i estava tambien mui ambierto, i en este tiempo ke estava asentado si estero para repozar i pensar tambien por koala parte azer su kamino, i en esto si li asemejo komo ke estava sintiendo un sonido de clochette[23] (djenguirtak) i mas tadre li vino komo un aire un roido de sonito de karneros, i de esto si gusto mui muntcho, i se asento por sintir mas mijor, i lo va ido ke era mui verdad el soneto seja de los clochetis komo tambien

431      Biografia de S-r. Refael i M. David A. Arie,    1883

i los roidos de los karneros, ma non los estava pudiendo verlos, ande es loke estavan, i sin tadrar, enpeso a kamenar al sonido de los karneros, lo todo kon ir abachando i asuviendo de montanija en montanija, fin ke si aserko, i vido ke ja eran mandras de vlahos, solo ke non si pudo aserkarse, por razon ke los peros de los vlahos son mas foertes de los lovos, ke lo azijan pedasos, i li kalio ke si estuviera i akeja notche, lechos enfrente de las mandras, tambien ambierto ke non tenija loke azer, i los peros, de kontino la notche entera aun kon todo ke estuvieron gritando el non si espanto, porke li eran mui lechos, i ala manijana ke los vlahos ja lo vieron, porke lis iva jamandolos, kon muntchos gritos, fin ke si li aserkaron a el i lo tomaron ke ja lo savijan ke los ladrones si avijan rovado i a un Djidio tambien, ke ja lo konosijan, i li dieron a komer, i denpoes ke lo detuvieron 2 dijas en sus mandras, lo jevaron a la mandra de ande si lo rovaron, i non se vino a Samokov otro ke lis izo saver kon karta, i ke ja estava boeno, i ke non lo esperaran fin ke si eskapava el etcho de la mandra, por non pedrer la paga, solo lo izo siendo ke en Chabad non lavorava, si abacho a Kiostendil ke ja era serka, i se foe a el KAAL i se izo jamar a SEFER TORA, ke kijo azer AGOMEL, i en diziendo la BERAHA de el AGOMEL li kaeron las lagrimas i se mogio el SEFER TORA,.

            Visto a el kuraje ke tuvo de foirse de los ladrones, i sovre todo, a la grande pasensija, i la foersa ke tuvo para poderlo somportar, tantos apretos ke paso por el kamino, a tiempo ke en los

432      Biografia de S-r. Refael i M. David A. Arie,    1883

mizmos dijas ke si lo avijan jevado a el ditcho S-r. Refael si jevaron tambien i a un sierto Kristijano de Samokov, i a S-r, Jeuda B. Chelomo de Radoil ke era Nastoinik en el maaden de S-r. Mochonatche ke de estos ultimos a el Kristiano lo mataron i a S-r. Jeuda lo detuvieron muntcho tiempo, i no buchko a fuirse ke ansi momentos ja los tuvo i el tambien solo ke non tenija el kuraje, porke si espantava, kijendo dizir i amostrar, loke es el karakter de ARIE, ke non si espanta, es tanto kurajiozo, para reintchir su ditchizion, sin ke pensa atras nada, i sovre todo la pasensija, ke la detiene fin alkavo ke ansi pasajes ja van a enkontrar unos koantos mas adelantre,

            i la manera ke foe soltado el ditcho S-r. Jeuda ja lo vo a eskrivir en la partida de S-r. Mochonatche,.

            En el anio de 5644, m. David ke era adjuan en Edirne, en este anio, lo nominaron komo direktor en la Echkola de Samokov, ke koando vino mos gustimos todos, i el tambien foe lo mizmo, el si metio al lavoro kon grande kerensia, i todos los elevos eran mui kontentes, ke lis repitava la liksiones, unas koantas vezes, i ansi era, ke todos si enbezavan lo mijor ke podija ser, el izo algunos trokamientos en las reglas de la Echkola, i el tambien resento a muntchos elevos ke los metio en el lavoro, i aparte lis dava tambien i liksiones en las notches, de el Franses, i a estos elevos lis izo pagar,

433      Biografia de S-r. Refael i M. David A. Arie,    1884

tambien i algo de paga en kada mez, de los donos de la Baronesa de Hirch, i en este tiempo kudijava tambien i por su ermano, i a su madre si la tomo kon si de mizmo i a su ermana i se la tomo tambien en la echkola i la kudijava, tambien i en las notches li dava liksiones aparte, i a su ermano lo ajudava, kon ke li dava tambien i algo de moneda en kada semana en regular, i ansi era ke la paga ke estava tomando apenas era ke li estava abastando, i era 1800 fr. al anio ke resivija, i siendo ke los 100 fr. ke si tiene enprestado de koando estava en paris ainda non los avija pagado, era ke si estava apretando, i espantandose, ke non si los demandaran, ma ja foe ke ja lo vijan ke non estava pudiendo avansar para pagar, i non si, los demandaron otro ke foe ke los pago koando si foe de Samokov a Jeruchalaim ke los mando, en este tiempo ke estava, en Samokov, foe ke algunos de los Djidios de Samokov li foeron dando kechas porke non los estava enbezandolos a sus IJOS, komo a otros ke avijan ke si enbezavan mas presto, a tiempo ke esto el non lo kulpava, i algunos uvo tambien ke lo dezonraron, ke esto li vino mui pezgado, i enpeso a eskrivir a la alijansa, porke lo nominaran en alguna otra echkola por las razones ke lis foe eskriviendo,

            En este anio S-r. Refael la espozo a su IJA la Behora, en Sofia, kon S-r. Davitchon el IJO de S-r. Haim B. David, ke los jaman Samakovkis, i se konvino ke li iva a dar 20 liras de kontado, i achugar a su onor i el gaste de la jevadura de la novja ke iva a ser de S-r. Refael, ejos de todas las 2 partes izieron el espozorio de uzo

434      Biografia de S-r. Refael i M. David A. Arie,    1884

ke, ja lo saven sigun ke lo azijan, ke i aki tanbien foe lo mizmo i mientres el tiempo ke estava espozada si mandavan i resivijan dulsuras i prezentes, ke si uzavan a mandarsen mientras las fiestas, i ejos si korespondijavan, i eran mui bien kontentes de todas las 2 partes, i enpeso a prontar algo de achugar,

kon la kaza, ke si li tenija merkado a su S-r. Padre por ser ke ja era algo vieja, i de tantos anios ke non li izieron dinguna reparasion, foe ke en este anio mas ja non pudieron bivir en eja porke koando azija luvija los estava mujandolos i reparasion ke non si podija azer porke ja estava mui estruida, iva buchkando a venderla, ma siendo ke non podija dar takrir[24] porke el dokumento estava al nombre de S-r. Mairutcho Alkalai, si penso entre si de derokarla i vender el material, ke i para esto tambien non lo podija, porke non era suja, foe en un dija ke mi vino ande mi, i mi estuvo kontando esto eskrito ke lo keri azer, ma si espanta mas muntcho de S-r. Mairutcho, ke de los ARIES, ja save ke non li van a avlar nada, i ke li dichera jo si lo azija esto, i jo, li diche una vez ke de los Aries non vos espantach, azeldo esto i derokalda, i si en kavzo S-r. Mairutcho vos dara alguna kecha li direch ke es jo ke vos alesensio, i ansi foe, ke la dereko, i los lenios i tavlas i mas ansi lo godro lo foe vindiendo, i alguna suma lo gastava para la achugar i la otra partida lo iva gastando para el menester de su mantinimiento, i los pedacos tchikos si los jevo a kaza para kemarlos, por lenija, i el si alkelo de moevo la kaza de S-r. Konorte B Chelomo, ke ja morava de

435      Biografia de S-r. Refael i M. David A. Arie,    1884

antes en esta kaza, i se topavan kontentes, i siendo ke non tuvo dingun etcho en este anio, porke non lo decharon ir a las mandras, visto loke travo en el anio pasado, era solo ke si enbivisija en la vendita de el material, de la kaza ke la deroko,

            En el anio de 5645, a S-r. Refael li nasio un IJO, ke kon el koal tambien lo izieron sigun de las otras vezes ke parija, solo la parida iva jorando ke non kerija mas parir porke non estava pudiendo merarlos, i la esfoegra ke ja si foe kon M. David iva a ser sola eja ke los devija de kudijar, ma ja li avlavan ke esto non es koza ke viene de mano de la persona, lo jamaron NISIM, i todas las parientes la vijitaron i li mandaron platos i prezentes, i tambien kada uno ja tenija el kargo por el sujo sostenimiento, i tambien i en moneda ke ja li mandavan siempre,

            Sigun ditcho mas antes ke M. David non kijo mas estarse en Samokov, foe en este anio ke lo nominaron tambien komo direktor en la echkola de JAFA, kon una paga mas alta, i si los jevo kon si a los 2 IJOS de su ermano ke son a el Gavriel kon Chemoel, i los metio en la Echkola de agrekoltur, de Richon lo Sijon, i tambien si jevo kon si i a su ermana Ester, ke a la koala la metio en la Echkola de los ofisios, i aparte si jevo i a su S-ra madre, lo todo por ke li foera algo de levjaneza a su ermano, el si foe mui kontente, i a su

436      Biografia de S-r. Refael i M. David A. Arie,    1885

ermano li dicho ke ja tiene de kudijar por el i ke tenga ainda un poko de pasensija, para alkansar su dezejo i kon boeno en saliendolo IJOS de la Echkola, va a ser ke aparte ke non van a venir a Samokov es ke vos van a jevar i a vos kon toda voestra familia kon ejos solo vida i salud ke aiga, i koando si foe lo akompanijaron todos sus parientes, i su ermano S-r. Refael resto mui muntcho dezasperado, sovre todo ke tenija de azer i boda, i en dingun etcho ke non estava, i paras ke li mankava, lo izo ke topo a su vizino S-r. Nisim B. Moche, i li rogo por ke li merkara el kampo de la kaza, ke ja la avija derokado, kon kundision ke takrir non li iva a dar, otro ke si lo entrara esti kampo al kortijo sujo, kon ke lo arodejara, de paderes i entonses non se iva a saver ke existija, kortijo aparte, i el S-r. Nesimatche ke ja lo kerija antchar su kortijo, si kontento i se konvinieron por 500 gr. i de esto ke lo izo non lo izo saver a dinguno, i el S-r. Nesimatche si lo tomo arjentro de su kortijo este kampo kon ke lo rodejo de moevas paderes, koza ke dinguno non lo podija apartar ke existija ansi kampo de otro patron,.

            Poko tiempo pasando el konsfoegro S-r. Haimatche, de Sofia li demando Boda, i S-r. Refael ke non estava pronto, li respondio ke agora non poede dar boda otro ke restara por mas tadre, ma el S-r, Haimatche non si kontento a esta repoesta, otro ke li eskrivio de moevo en amenazandolo ke si en kavzo non si kontenta a azer agora la boda a la ora es ke si va a bozdejar, i en mizmo tiempo el S-r. Haimatche, rekojo toda la korespondensija ke tuvieron entre el

 

📌 הערות שוליים

  1. [1] חיים גרבר במאמרו: המנהל העות'מאני בסנג'ק ירושלים 1890 – 1908, מזכיר את האלתזאם (ההחכרה) של גביית מס השקילה שנגבה בסנג'ק ירושלים באותה התקופה. פורסם: המזרח החדש כרך כ"ד 1974 חוברת 1 – 2.
  2. [2] חריסטו זה נזכר בעמוד 410 כנכבד הנוצרי הבכיר של סמוקוב, שלו אַברָמָצֶ'ה אביו של רפאל היה ערב והביא לשחרורו ממאסר בידי הטורקים באשמת ריגול, בזמן מלחמת רוסיה–טורקיה.
  3. [3] במקור los djidios mas santos – מילולית: היהודים היותר קדושים. ובהשאלה צדיקים, תמימים, ייתכן שיש כאן כוונת לעג למחמירים בכשרות, כפי שמסתמן על פי הקטע הבא.
  4. [4] ניסים בכר 1848 – 1931, מורה ואיש חינוך בירושלים, נשיא ועד העדה הספרדית שם, ומנהל בכיר ב'כל ישראל חברים'. ממחיי השפה העברית שקדמו לאליעזר בן יהודה.
  5. [5] הברונית קלרה דה־הירש השפיעה רבות על בעלה לתרום לרווחת היהודים בתפוצותיהם ובארץ ישראל. באותם השנים הם היו מעורבים רבות בפעילות רשת החינוך של כל ישראל חברים – אליאנס ,ופעמיים תרמו לה סך של מיליון פרנק. במשך שנים אחדות כיסו את הגירעונות של אליאנס, בסך אלפי ליש"ט בכל שנה.
  6. [6] באותה השנה, 1885, פעלו בארץ ישראל שלושה בתי ספר של הרשת, מקווה ישראל (מאז 1870), ירושלים (1882), חיפה (1884). דוד אריה מונה למנהל בית הספר בירושלים.
  7. [7] נראה כי הכוונה כאן ובאזכור דלעיל למקווה ישראל.
  8. [8] Kamarates – חברים, רעים. במקום אחר בכרוניקה מופיע kamaratos. אצל פרץ kamarada
  9. [9] Sekilein – צורת ציווי שלילי, אל יתעצב.
  10. [10] Bajdar , מילה זו לא קיימת אצל פרץ. לפי הקשר הדברים מדובר במינוי של שוקל רשמי כחלק ממערכת המס העות'מאנית, בהמשך העמוד מוצגת המילה הנרדפת בג'ודיזמו – ה- pezador, השוקל
  11. [11] Multezim, גובה מס רשמי, בד"כ סוחר אמיד ויזם כלכלי, שקנה במכרז את הזכות לגבות מס, והוא צריך להעביר לשלטונות סכום מסוים, בכסף או ברכוש.
  12. [12] מוצרים, סחורות, קולוניאליים – הכרוניקה עושה שימוש נרחב במושג הזה, אשר במקור שימש לציון סחורות מיוחדות שיובאו ממושבות אירופה ברחבי העולם – קפה, תה, תבלינים, אורז, שוקולד. בהמשך התפתח המושג ושימש לציון מצרכי מזון ומצרכים אחרים, מעבר למצרכי מכולת בסיסיים, שאינם מתכלים או שהם לזמן ארוך, ללא קשר למוצאם. לפי עדויות יוצאי בולגריה – חנות מכולת; חנות כלבו.
  13. [13] המחבר משתמש לרוב בסיומת החיבה לשמות הגברים tche, בעוד שבסיומת tchi הוא משתמש לעיתים נדירות ביותר. למרות זאת אשכנזי מתרגם את כל הסיומות הללו לפי tchi. מתרגם דברים אלה זוכר מילדותו כי הוא כונה יוספצֶ'ה בעוד שאחיו אריה (ששמו הפרטי ניתן לו על מנת לשָמר את שם המשפחה, באשר לסבו ז'ק אריה לא היו בנים זכרים) כונה אריאצִ'י.
  14. [14] bogaz, בטורקית עות'מאנית גרון, וכן גם בן משפחה שיש להאכילו. אשכנזי מתרגם ל- устата פֶּה, תורגם ל- פה להאכלה.
  15. [15] במקור Adjuan, ולעיתים adjoin, מצרפתית adjoint – סגן, עוזר. אשכנזי מתרגם ל- заместник-директор, סגן מנהל, עוזר למנהל ובמקום אחר לעוזר.
  16. [16] Akurat, לא במילון, אולי מלשון akurar – מכוון מדוייק, וכן בבולגרית акуратен – מדויק, זהיר, אשכנזי מתרגם לעיתים גם לחרוץ, מסור לתפקידו
  17. [17] במקור Komites – מורדים, מתקוממים, צורה זו לא במילון. שם קיים, מטורקית komitadjí – מורד, מתקומם. כמו כן komite – וועדה. המחבר משתמש ברבים בשתי הצורות: א. Komites, לעיתים מורדים ולעיתים וועדות. ב. komitos, תמיד במשמעות מורדים. ראה בעמוד הבא.
  18. [18] Apresados – אסירים, ולעיתים תופיע גם הצורה aprezados
  19. [19] במקור Komitos, מורדים, וועדות. בכרוניקה ברבים בלבד. מטורקית, במילון קיים komitadjí – מורד, מתקומם. במילון komita פרושו מרד. המחבר משתמש ב- komites גם במשמעות וועדות, כמקובל בלדינו.
  20. [20] Tanbien, צורה זו קיימת לאורך הכרוניקה פעמים מספר.
  21. [21] Divite מבולגרית בר, פרא, פראי וכן גם בבולגרית Диви , ובמילון - divio - פראי
  22. [22] על פי הפתגם: " Fuimos del prishil, mos kresio en la nariz" – ברחנו מהפטרוזיליה, היא גדלה לנו באף.
  23. [23] Clochette, מן הצרפתית - פעמון
  24. [24] Takrir – תקריר הוא מסמך רשמי המונפק בידי ראש קהילה דתית. בכרוניקה המשמעות היא תמיד שטר או אישור רשמי להעברת בעלות על נכס מקרקעין.